Luko

authenticated user,dopisovatel

komentáre

Luko

Ak "Žiadne smartfony a počítače.", potom tam máš malú chybu. Správne je "... od 61 rokov".

Luko

... mu aj meno ÚDPMKG?

Luko

:-)

Luko

... som si tu posťažoval, že už začínam byť z týchto protirečení a vzájomných prekáračiek našich "mocipánov" unavený. A aj znechutený natoľko, že postupne strácam o verejné dianie záujem (kecám, lebo mi to nedá, ale fakt ma to ničí), pretože sa dejú len samé negatíva. Z tohto môjho začínajúceho nezáujmu mám strach, nepáči sa mi. Ale nič pozitívne nie je ani vidieť ani počuť.
Maťko verejne povie "ÁNO" a Sulo mu na to verejne povie "NIE". Hradujúca (to nie je preklep) Zuzka na to povie, že je lepšie mať plány dva, než len jeden, ale ešte lepšie by bolo, keby bol len jeden, ale spoločný. A ty si, občan, vyber.
Opäť musím konštatovať, že v poslednej dobe si radosť viem urobiť len doma s rodinou. Bránku do ulice preto zamykám, aby sa k nám na pozemok Covid nedostal. Na bránku som zavesil farebne ilustrovaný plagát s textom:"Tu končí Európska únia, súkromný pozemok, vstup zakázaný" a venujem sa len svojim záľubám a rodine (najprv som si pripadal nesvoj, ale po dvoch hodinách sa mi to začalo páčiť a zvykol som si - je to príjemné - a žena je tiež celkom fajn kočka, dokonca má aj dobré názory).
A to hlavné - tú pitomú epidémiu aj s jej podvodmi a politikárčením som definitívne vyriešil takto:
Keď je to dovolené, nechodím takmer nikam, lebo sa mi nechce.
Keď je to zakázané, nechodím takmer nikam, lebo sa mi nechce.
Chce mi niekto poradiť lepšie riešenie, ako (ne)využiť "mumraj" s koronou a testovaním ...? (to bola len rečnícka)

Luko

Norman, prosím, prečo si zrušil funkciu "Upraviť"?
Zjavne som urobil štylistickú chybu (na myšlienkovú sám neprídem) a nič s tým už nespravím ... (všimol som si to až teraz, keď ju potrebujem).

Luko

Dalo sa to napísať aj jednoduchšie:
Vďaka všetkým minulým a terajším šmejdom nemôžeme očákavať nič dobrého ani od tých budúcich. A máme si ich vážiť, hmm ...

Luko

Už to je smutné, keď sa na takej vrcholnej inštitúcii, akou je parlament alebo vláda, dokážu vysokí úradníci urážať a nadávať si do rôznych zvierat alebo druhov odpadu (morálneho aj skutočného). Nasmerovať však nadávky k občanom je už nad akékoľvek chápanie a nedá sa im to odpustiť. Kam až sa tá naša politická "repre" dostala?
Doteraz v najvyšších funkciách sú obvinení zo zločinov (a nie hocijakých, ale tých najzávažnejších), ktorých sa dopúšťali, podaktorí dokonca aj vďaka práve týmto funkciám. "Funkcionári" sú odrazu kriminálnikmi a všetko, čo do konca svojich mandátov urobili, je zrazu zle. Ako si vážiť tých terajších? Aj im obdobie "hrabania" uplynie a nová garnitúra ich bude chcieť súdiť. A zasa a opäť sa bude volať po dôvere a transparentnosti tak, ako tomu vždy bolo doposiaľ. Zasa nastúpia noví svätí a než dofunkcionárčia, bude z nich len banda kriminálnikov zneužívajúcich svoju moc.
Ako radievajú naši starečkovia mladomanželom - od špatného pohľadu k nadávke, od nadávky k facke a od facky k rozpadu rodiny je vždy už len krátka cesta - jeden krok. A platí to aj v štátnej politike. Žiaľ, toto zaplatíme všetci zo svojich.

Luko

Len pre poriadok pripomínam, že som Ťa vyzval na pokus opísať kamarátstvo, lásku, alebo riadny "prúser" a čo Ťa k nemu dohnalo. Teda vysvetliť to niekomu cudziemu (úžasne ošemetná a komplikovaná vec), ale len pre seba, bez zverejnenia. Malé, osobné, slohové cvičenie.

A Tvoju radu by som prepísal podľa utvrdení si môjho dovtedy len tušenia pri odchádzajúcom kamošovi:
Najdôležitejšie je zmierenie sa so všetkým, čo sa Ti doteraz stalo. Môžem ísť po meste a jeho okolí, pri čom synom môžem ukazovať a popisovať, čo som postavil - opravil. Od hlúpeho ihriska, cez spaľovňu a všakovaké komunikácie a mosty, rekonštrukciu BA hradu a spústu iného. To je ľahké zmierenie a je to len poklona a poďakovanie môjmu osudu, že mi vybral práve takúto robotu.
Zmierenie však ešte znamená neľutovať to, čo sa mi nepodarilo, čo by som dnes urobil inak. Je to v uvedomení si, že vtedy som to práve tak chcel, cítil a pod., že aj keď to dnes nevidím ako vydarené, vtedy som to videl ako správne práve tak, ako to dopadlo mojím pričinením a preto dopadnúť tak malo. Teda niet čo ľutovať a niečo dodatočne fiktívne opravovať, zľahčovať, prikrášľovať.

S takým celkovým zmierením prichádza aj úľava a pokoj (trebárs na duši, ak chceš). Ale hlavne to dáva silu ísť si vlastnou cestou ďalej (či už v názoroch, skutkoch, plánoch a pod.) tak, ako doteraz.
Preto súhlas - "Človek by mal zomrieť, kým je živý."

Luko

Viem, že to so mnou myslíš dobre a pokúsim si tvoju radu pripomenúť vždy, keď budem váhať. "Pod nohami sú kroky" - odkiaľ si to zobrala (páči sa mi to)? Je v tom povedané veľa ...

Luko

Najprv to ľahšie - nebola to výtka, bol to len mostík k ďalšiemu vyjadreniu myšlienky. Tak prepáč.

A teraz to ťažké.
Vyzval si ma, aby som čo-to prezradil o meniacom sa rebríčku hodnôt človeka, ktorý vie, že už nemá zmysel doháňať to, čo doteraz ešte nestihol, alebo ako začal vo vzťahoch pokladať za dôležité to, čomu pred tým nebol ochotný prisúdiť správnu váhu.
Keď som si výzvu prečítal, zdalo sa mi, že to pár vetami bravúrne zvládnem, pretože (veď predsa sakra) viem, ako sa to udialo. Len udrieť prvé písmená je ťažké. Sú to zážitky zrozumiteľné len dvom kamarátom, ktorí si napr. dovolia (vďaka absolútnej dôvere) povedať aj to, čo by pred nikým iným nepovedali. Ako opísať kamarátstvo? Ako opísať výroky: "Ja ju raz asi zabijem!", alebo "Tak ma vytáča, že to už neviem vydržať, ja sa od nej odsťahujem a bude pokoj." a pod.? Keď to takto napíšem, znie to surovo a primitívne (každý druhý si predstaví surovca a blbca a každý prvý primáta), ale v skutočnosti to pre neho bolo len oslobodzujúce upustenie pretlaku - povzdych nad neustálou prítomnosťou druhého (normálne sa to volá ponorková nemoc a postihuje veľa párov, ktoré denne celý život chodili niekam do roboty, videli sa až večer a odrazu sa prepadli do dôchodku a sú stále spolu) . Niekedy bol už tak napružený, že mu vadilo aj to, ako jeho žienka zatvára okno, či ako si umýva zuby, utiera prach, ako často perie, prosto - všetko zle. Pre mňa to bolo niekedy až úsmevné, ale to ono bolo pre neho vážne. Musel si uľaviť.
A odrazu prestal na ňu nadávať, už mu nevadilo, že má plné krabice nových topánok, čo nikdy ani nemala na sebe a ešte dokupuje stále ďalšie. Už mu prestalo vadiť, že má plné skrine šiat, ale "nemá čo na seba", ak ide čo len do obchodu, či ku kaderníčke. Ale to sú len minizlomky zmien v jeho myslení.
Bol celkom manuálne zručný, dokázal "kuťiť" raz s drevom, raz so železom. Odrazu už na to prestával mať silu, tak donekonečna robil poriadok v svojej dielni. Skrutky, podložky, matičky, hadičky, káble, náradie, vrtáky, elektro, voda, plyn, ... , čo ťa len napadne, prekladal a ukladal podľa veľkosti a účelu, ale nebolo to vôbec nutné, pretože mal poriadok v dielni vždy vzorný. To si len vypĺňal čas činnosťou a vecami, čo mal rád.
Pri chalupe majú aj záhradku, kde bol kedysi ochotný max. pokosiť trávu - tá ho nebavila - odrazu polieval kvety a paradajky, urobil kompostisko, nový plot, záchytné nádoby na dážďovku a spústu iného.
Začal sa starať o auto (dovtedy to ponechával výhradne na odborníkov - správne), upravil vjazd na pozemok, čo mu roky nevadilo (aj keď "chytal" spodkom auta o betónový obrubník), upravil plynový kotol a začal robiť (kým vládal) stovky činností, ktorých by sa pred tým nechytil.

To vôbec nie je to, čo by som chcel a mal na Tvoju výzvu povedať tak, aby som tému uspokojujúco vyčerpal. Musím Ťa sklamať, ale nedokážem popísať to, o čo si ma požiadal. Ten opis niektorých situácií a činností, ktoré nasledovali po jeho "blbej" diagnóze je úplne nedokonalý a takmer vôbec nevystihuje, ako sa mu menili hodnoty a pohľad na svet. Je to však aspoň ilustrácia nežiadúcej životnej zmeny v postojoch a myslení zosnulého kamaráta.

Budem však teraz trošilinku (hodne) zlomyseľný. Skús nám tu popísať zmeny v Tvojom myslení a postojoch napr. pred a potom pár rokov po svadbe, alebo trebárs pred a po nejakom Tvojom ozaj riadnom "priekaku" v živote (každý sme niečo vyviedli) - samozrejme, len cvične a bez skutočného uverejnenia. Popísať takú vec cudzím ľuďom vôbec nie je tak jednoduché, ako sa zdá. Ber to len ako duchovné (alebo slohové) cvičenie. Ja si myslím, že opísať pocity, vzťahy a všetky následné skutky tak, aby boli inými naozaj pochopené a spravodlivo zhodnotené dokážu len bohovia, ktorí po Tvojej smrti dokážu jediným pohľadom prečítať celý Tvoj život a vyniesť nad ním svoj spravodlivý súd. Veľa zdaru!

Luko

Vďaka za reakciu, ale naozaj neviem, s čím súhlasiť a čomu odporovať. Asi je naozaj naším cieľom cesta, nie cestou niekam dôjsť.
Vôľa je naozaj hnací motor nie len mysle, ale aj nášho konania. Mal som v živote zopár prekážok, ale nemôžem povedať, že som všetky zvládol k mojej spokojnosti. Za dôležité však pokladám to, že aj keď všetko nedopadlo podľa mojich predstáv, som dnes spokojný aj tak. Ako keby prúd vody zahladil pieskom jamku za kameňom.

Luko

Netvár sa, že pod pod pojmom "vizionár" si si predstavil jedinú osobu (Hitler, Ježíš, Johanka z Arku a im podobní). Veď je jasné, že vízia sa rodí z ekonomických perspektív, obchodnej spolupráce (pokiaľ možno čestnej - bez ojebávania, t.zn., že platí Gentleman's Agreement a vtedy netreba komplikované zmluvy, stačí to potvrdiť podaním ruky) a pokiaľ toto politik nesleduje a nestíha to premietnuť do platných zákonov, tak okamžite skončí. V tom máš veľkú pravdu, že ak vodca (hovorca dobre rozmýšľajúceho tímu) dá ľuďom smer, ktorý ľudia prijmú a za ním sú ochotní ísť, je tá správna cesta, ale ako im to vysvetliť? Na to je predsa politik (tak vznikol a vďaka tomu existuje, inak je zbytočný). Bolo by hlúpe myslieť si, že Slovač ide len za tým, kto sľúbi, že "tam tým zoberiem a vám to dám". Teda nesúhlasím, že ciele Slovákov sú len "des a hrôza", sú len popletení politikmi, ktorí sami nevedia (niekrtorí to nechcú vedieť zámerne), čo je pre Slovensko dobré, ale rozumy rozdávajú (a ostatných len pletú). Nie, Slováci vedia byť tiež hrdý národ, netreba ich zatracovať a hanbiť sa za nich. Len nevedia, ako a kam ďalej.

A Staněk? Už som na jeho prednášku dosť dlho nenarazil (tak 3 - 4 roky), ale pamätám si ho ako jasnozrivého človeka (tak mi utkvel v pamäti). Stále si o ňom myslím, že je múdry. Problém je v tom, že slúži akémukoľvek pánovi, teda na jeho lojalitu niet spoľahnutie. Napriek tomu si nemyslím, že jeho prednášky sú len performácie, veď je predsa veľa pravdy na tom, čo hovorí.

A k tomu začiatku Tvojej reakcie - začiatkom roka mi zomrel kamarát, ktorý bol do politiky zapálený, vedel napr. mená všetkých min. zahr. vecí kadejakej republiky, jej premiérov, prezidentov, ... , kto čo a kedy povedal a pod. Naviac to vedel dávať do súvislostí a to ešte v časovej ose. Po blbej diagnóze sa jeho rebríček hodnôt veľmi, le naozaj veľmi zmenil, aj keď tá jeho zažratosť do domácej aj zahraničnej politiky nepoľavila. Len ma šokoval, čo si odrazu začal vážiť a čo odsúdil. Neuveriteľnú ranu mi to miestami spôsobilo (ale to mi len uniklo, to som nechcel).

Luko

Ponechám stranou polemiku, či je konštatácia faktu zároveň aj ospravedlňovaním "otrockej morálky" národa. A o Kantovi si niekedy môžeme pošpitať osobitne.
Len sa pýtam: Ako dlho vyzrieva národ? Čo musí národ urobiť, aby si mohol povedať, že je už vyzretý? Napr. USA boli oficiálne založené 4. júla 1776 (Deň nezávislosti) - to má v kronike takmer každá dedina u nás a o mestských záznamoch by sme porovnaním s ich dátumom vzniku boli za archaikov. Možno je niekedy zdanlivá slabosť práve tým a len tým dôkazom vyzretosti - čo povieš? A pohodlnosť, závislosť, otroctvo (mentalita národa?) sa dnes volá "ľudské zdroje". Súhlasím, že začiatok zmeny je na každom z nás, ale chce to impulz, ktorému by tí "otroci" rozumeli a prijali ho za svoj - to by mala byť tá vízia, alebo návrh stavby nového systému. To je prvý krok k prepísaniu starej ústavy do dnes prijateľnej podoby (tak, aby ju väčšina schválila a prijala za svoju - a to je vysvetlenie dobrým rečníkom).
Nebuď tak tvrdý, tak sa život nežije a ani tak nefunguje (aj keby sme to tak chceli).

Luko

Tebe, Norman, je všetko jasné a keď čítam, čo píšeš, ani Ti nechcem oponovať (ono takmer ani niet v čom - väčšinou).
Existujú však aj ľudia zahltení starosťami a tí nemajú čas toľko rozmýšľať (majú školou povinné deti, zmennosť v práci, starostlivosť o starú mamu, choroby a pod.). Možno toho na druhej strane ani nie sú schopní. Prosto berú veci tak, ako ich interpretuje väčšina v ich okolí a zdá sa im, že sú v obraze a na správnej strane. To k tomu Tvojmu "Jedni dobrí, a druhí zlí. Chápete?" Zmysel citátu je na výraze (otázke)? "Chápete?"
Problém vidím v tom, že sa podivuješ nad triviálnymi chybami, ktoré väčšina nedokáže ani vnímať (rozlíšiť, čo je a nie je správne, čo je príčina a čo následok, že každý skutok má svoje následky a že za tie následky práve on, ten jeden nesie aj zodpovednosť). Uvediem príklad:
- Ja ich tu chcem.
- Ja ich tu nechcem.
To sú dva rovnocenné výroky, ale okolie (napr. médiá, škola, známi v okolí, dokonca vlastná rodina, ktorá je tiež nejako informačne formovaná) sa priklonia k jednému z tých výrokov ako k správnemu. Isto vieš, kam smerujem, teda - ako sa má človek celodenne zahltený rôznymi starosťami orientovať na "pravdu"? On nemá šancu (ak si neprečíta "Nadhľad" - hneď sa neuraz, nemyslím to doslovne). Zo zdrojov v jeho okolí sa mu obzory nerozšíria a k podstate (pravde) nedôjde aj keby ako chcel. Jeho okolie ho zomelie a je tým pádom taký istý. On je len nasr-dený a ide sa do ulíc ventilovať. Ani nevie, kto to organizuje a platí, stačí mu úvodné heslo - slogan.
Čo myslíš? Čo s tým? Tento zmätený národ si ťažko nájde cestu v jednom (dvoch, ...) zbytočných, alebo neúčinných protestoch, ale on o tom nevie. Neuvidí to (možno až na šťastnom trinástom proteste) a jednoducho tých osudových pár faciek potrebuje. Inak to tak pôjde ďalej a ďalej ...
Pomohol by možno vizionár a zároveň dobrý rečník (čo by sa nedal kúpiť), ale je tu toho niekto schopný?
Napr. taký profesor Staněk. Povedal by som, že je múdrosťou prestúpený, vidí dopredu a je aj dobrý rečník. Lenže ako poradca slúži už X-tej vláde. Nedá sa (náhodou) kúpiť?

Luko

To nie je o strachu všeobecnom, všade rozšírenom (nekonečné pôžičky, strata zdravia a zamestnania, budúcnosť detí, ...).
Je to o strachu mojom vlastnom, vnútornom. Začínam sa báť vlastnej únavy z celého tohto cirkusu okolo mňa, pripadám si stále viacej vyčerpaný z neustále rastúcej hromady protichodných názorov a "právd". Girlandy falošných hrozieb a nádejí sú rozvešané všade, kam sa pozriem, čo otvorím k prečítaniu. Nikde nič pozitívne - to je ubíjajúce. Ako moja stará mať vraveli - 100x nič aj vola umorilo - a mne sa zdá, že zo všetkého najviac mi chýba práve to "niečo pozitívne", ale nič také sa nedeje. Či je to politika, rozpočet, koncepcia (aspoň strednodobá, ktorá by nás niekam viedla), ..., nič.
Začínam si uvedomovať, že pohodu a radosť si viem vykúzliť len za zatvorenou bránkou do ulice, len doma s rodinou. Som snáď jediný, ktorému už dnešný spôsob života ide riadne na nervy? Aj keď príde niekto na návštevu (pokec, večeru, pohárik - prosto v dobrom rozmare a dobrými úmyslami), reč sa časom celkom isto zvrtne na Covid, politiku okorenenú podvihnutým obočím s Matovičom na perách, Brusel, alebo na nestíhanie, splátky, choroby.

(Asi si viem trochu predstaviť reakcie na tento môj "výlev", ale pohlo ma k tomu pojednanie o referende a iných možnostiach.)

Luko

... som zastaviť tak celkom dobrú dišputu, prepáčte (a pokračujte).
Nech je ako chce, tú "handru" nosiť budem aj ďalej (možno zbytočne, ale kto o tom vie, čo je je istosta, však?).

Luko

Prečo nosíme "náhubky"?
Lebo: https://www.osel.cz/11404-vysvetleni-k-rouskam.html

Toto by asi mali odvysielať v správach TV.

Luko

... to celkom pekne okomentoval v Hájekovom "Protiproudu". Páčil sa mi odsek v stati "Zkušenosti z historie":

"Připomíná to chování politiků poválečných stran národní fronty, kteří mlčeli ve chvíli, kdy byli zavíráni členové Agrární a dalších vlasteneckých stran a tyto byly zakázány - rovněž pod záminkou boje proti fašismu. Po únoru 1948, když se komunisté skrze "sametový" převrat dostali k moci (národní socialisté a lidovci jim jej naservírovali na stříbrném tácu), se potom mnozí národně frontovní politici setkávali ve vězení se svými tehdejšími politickými konkurenty. Mnozí z nich už se z vězeňských cel nikdy nevrátili."

Celý článok: https://www.protiproud.cz/politika/5388-sifra-mistra-mariana-prelomovy-r...

A takmer som zabudol, že na Kose je tiež pekný (aj keď trocha obšírny) článok o našej justícii a politikoch (pobavil ma koniec článku - to č. 44):
https://vlkovobloguje.wordpress.com/2020/10/14/soud-heil-hitler-a-vubec-...

Luko

A čo povedal (?):
„Našou ambíciou je ukázať, že akokoľvek dlho tu bude COVID-19, či to bude len tento rok, alebo dva či tri roky, nemôžeme na niekoľko rokov úplne zavrieť ekonomiku, ale musíme byť absolútne zodpovední a musíme to robiť tak, aby sme minimalizovali riziko. Musíme sa naučiť žiť s covidom,“ povedal Vass.

No, silno to poburuje aj mňa. Avšak z toho vyplýva veľa ponaučení - stačí to čítať "pomaličičinku".
Tak čo? Máme v sebe ešte nejaké základné pudy? Trebárs pre nás teraz ten najdôležitejší - pud sebazáchovy (rozmnožovací a sací ponechajme na inokedy).

Luko

..., že ak súčasná vláda nerobí nič, vykonáva tým vlastne verejnoprospešné práce.

Luko

:-))

Luko

Raz, kedysi už hodne dávno, si ma žartom podpichol, "... asi sa aj niečo popilo ..." (približne tak), ale zapasovalo to - vyvolalo mi to úsmev (na vojne sme hovorili - Smiech na pysku? Prejde!). Zasa po dlhej dobe sme si o pití čosi popísali, ale uznám, nemôžeš si len tak z hlavy pamätať všetko, čo sa tu premelie. Viem teda už dávno o Tvojom postoji k alkoholu.
Aj keď časté zľahčovanie vážnych problémov nepokladám za prednosť ani ja, s humorom mi je akosi ľahšie žiť aj v nedobrých chvíľach a myslím (viem, vidím to), že to často pomáha aj môjmu okoliu. Asi toľko.

Luko

Pamätám si Tvoj postoj k alkoholu, to bol len žart (dúfal som, že mi to prejde). A vôbec, celé je to žart, ber to tak a nezlosti sa.
Šimek s Grossmannom raz povedali: "Vyprávěj Slávku, člověka to potěší, když slyší o cizím neštěstí." To k tej únave a strate času.
A na splíny a depresie tiež nemám čas. Ahoj.

Luko

Keď si "oprašoval", nemal si aj potrebu zahnať niečím silnejším sucho v ústach? Už som prežil vyhadzov zo školy, trápnu stratu panictva, "X" rozchodov s frajerkami, pohreb babky aj rodičov, r. ´68 (aj keď je mi č. 69 sympatickejšie), svadbu, rozvod, sťahovanie, maľovanie, zubára, operáciu, moje hračky zahodené do kanála a všetko iné hrozné, čo ma okamžite práve nenapadlo, ale toto, čo si napísal, je z toho všetkého najdeprimujúcejšie. Horšie, ako keď mi zobrali už v piatich rokoch dudlík.
To musel byť riadny splín.
A k tým filmom - skôr mi to pripomína poľský psychologický film (prší, stierače idú, unilé pohľady bez mrkania a strašne patetické reči dvoch na prednom sedadle), než francúzsky.

Dúfam, že už je lepšie ...
Neboj, mémy kolujú, naozaj sú výborné.
:-)

Luko

OK, zapamätám si.

Luko

Nič viac (ak keď je tam smajlík).

Luko

V tejto zmršenej dobe, plnej protichodných správ, nie je niekedy na škodu (a už vôbec nie hanbou) nechať sa viesť citmi (srdcom) a nie logikou.
Logiku je vhodné používať výhradne vtedy, ak na základe presných a pravdivých vstupov dostanem aj presný výsledok. Bohužiaľ, dnes sa k nám prevážne dostávajú už len hotové "presné" výsledky.

Luko

SNS je už bez otáznikov (to bol len žart - škoda).
Obávam sa však, že nejaká národná strana predsa len uspeje - "naši" Maďari sa už dohodli na spoločnom postupe. Domáce ihrisko je voľné a mantinely im náš Maťko, samozrejme s úsmevom a dobrými úmyslami, posunie až tam, kam budú potrebovať.

Luko

Ťažko si predstaviť, že by sa Nemci plynovodu zriekli, keď už roky (od r. 1997) pracujú na tom, aby boli energetickým uzlom Európy. A na to Merkel sama nestačí, lebo je tiež len nasledovníkom ekonomiky (ako všetci politici). Je v tom už príliš veľa vložených peňazí, než aby to vkladatelia pustili len pre jej politické "chcenie". Každý politik, ktorý chcel ísť proti ekonomike (peniazom), tak veľmi rýchlo skončil. Takže sú to len také tanečky. Podobné, ako boli okolo hroziaceho zrušenia tranzitu plynu cez Ukrajinu.
Doteraz Nemci zarábali (narozdiel od ostatných "členov" Europaktu) na eure, migrácii, sankciách, ... , tak ju ľudia volili (mala im na čo ukázať), ale toto by bola príliš veľká strata - ekonomická aj politická. To by G. Schröder a jeho parta (tamojšia hospodárska mafia) nedovolili. Nikdy a za "nijakú cenu".
Takže sledovať budem, ale veľa si od toho nesľubujem. Ona je už príliš skúsená "stará pasta", než aby urobila tak fatálnu chybu.

Luko

A pridám fakt, že tí dnes najväčší "privatizéri" zahrajú pár "faulov" na poddodávateľov, alebo materálove zdroje firmy a potom si rovno kúpia banku (alebo nutný podiel v nej), ktorá "náhodou" všetkých úveruje. Čo by sa zdržiaval, nie?

Luko

... si optimistický, Norman, ale nech sa Tvoja optimistická predpoveď naplní. To by sa páčilo asi nie len mne.
Len by sa naši patrioti už mali konečne trocha pozviechať a začať (jednotne) vystupovať zo zákulisia a predstaviť niečo, za čím by sa dalo ísť aj ostatným.
Je fajn prečítať si niečo príjemné, aj keď som v tomto prípade maloverný. Je to príliš pekná vízia, aby bola skutočnosťou.
(Potreboval by som tu optimistického smajlíka so zdvihnutým palcom.)

Luko

(Zasa si ma, Norman, pohol k tomu, aby som sa po dlhej dobe aj prihlásil)

Komédia? Tam majú herci čo hrať, prejaviť svoj talent, byť ozajstným hercom. Toto je plochá epizóda TV seriálu, kde je scenár napísaný na kolene a produkčný to ešte z lakomosti okresal. "Hercom" zostáva len sedieť a čosi pateticky mrmlať. Je to na nepozeranie ďalší špatný diel špatného seriálu bez napätia, akcie a prekvapenia. A hlavne bez nejakej vízie, dobrej myšlienky.
Zahraničnými silami a nadnárodnými spoločnosťami okresaní politici sa pokúšajú zaujať hrou na mocných. Tvária sa, že o niečom rozhodujú, ale aká je pravda?
Politik v parlamente by mal všetkou svojou silou predovšetkým hájiť a rozvíjať prosperitu tohto štátu, vzdelanosť a zdravie našich ľudí, odstraňovať chudobu a až potom sa môže venovať hovädzinám (napr. dvojjazyčným nápisom a učebnicovým kotrmelcom). Ak sa na dôležité veci nesústredí, mal by stratiť mandát rozhodovať (a dostať do hlavy aspoň palicou, lepšie kameňom) a nie presadzovať svoje stranícke ambície.
Ak raz poslanec na seba zobral zodpovednosť zasadať v "rade starších a najmúdrejších", musí rozhodovať o veciach, ktorými žijeme, ktoré nám napr. bránia nechať odomknutú bránku, byť v pohode, kým sa dieťa vráti zo školy či z ihriska, vedieť, že ak ochorieme, je na blízku kvalitná odborná pomoc aj bez plnej peňaženky, aby sme sa nebáli dôchodku, ale sa naň tešili, má zabezpečiť, aby sa policajt nebál zasiahnuť proti zlodejovi (aj farebnému), aby už takmer usvedčeného vraha nemohli prepustiť kvôli nejakej podružnej procesnej chybe, aby si učiteľ smel a dokázal vymôcť rešpekt bez strachu, že za to potrestajú jeho a pod. A až potom, až úplne nakoniec, až ešte zostane rokovací čas a peniaze v rozpočte, môžu prísť na rad napr. názvy miest v učebniciach, fajčenie na zastávkach MHD, ...
A aká je skutočnosť? Št. pokladnica je prázdna, zadĺženie rastie a páni poslanci stále len rokujú, majú všetko pod kontrolou a dávajú si vypracovať analýzy.
Keď si dáš hodinku oraz ty, nemáš za to zaplatené, ale je to len tvoja vec. Ak si však dá hodinku oraz poslanec, okradol nás tým o cca 5 mil. hodín. Smie náš čas poslanec ukradnúť, predať? Nie, ale kľudne to robí, neustále. Aj tým, že vedie žabomyšie vojny s konkurenčnou stranou namiesto skutočnej práce, na ktorú sa dal - bol zvolený. On nás tým oddialil od sľubovaných lepších časov, ale my si to necháme, my mu to ani nevyčítame.
A tak sa dostávajú do parlamentu stále väčšie nuly (Remišová, Šeliga, - ajaj, toľko miesta tu nieje, koniec s menovaním). Sú to len táraji v bezduchej inscenácii (ako bolo povedané na začiatku).
Obávam sa, že nech bude tých nárazov do mantinelov ešte hocikoľko, nič prevratné to nebude, nič podstatné sa nezmení. Maximálne nastúpia iní táraji a opäť len nula od nuly pošla.

Luko

"Vďaka Pellegrinimu už táto neschopná banda nemá čo pokaziť." Myslím, že má!

Pre Maťka je teraz nákaza záchranou, lebo má ospravedlnenie na čokoľvek, aj na ničnerobenie. Čo by asi robil bez nej? Akosi si neviem predstaviť jeho ántré bez terajšej nákazy. Vyblyskuje sa vďaka nej každý večer v TV, ale na čom by sa blýskal bez nej?
Trocha sa bojím toho, čo robia jeho "spoločníci", ak na verejnosti práve neriešia koronavírus a čo potajme v zákulisí kujú. Pred čo nás o chvíľu postavia ako pred už hotovú vec, až pominie nebezpečenstvo. Okrem Maťka, Krajčího a sem-tam všeobecne niečo štekne aj Kollár, nie je nič počuť.
Programové vyhlásenie vlády má pekný úvod:
"Nová vláda Slovenskej republiky sa v plnej miere stotožňuje s Programovým
vyhlásením vlády Slovenskej republiky z roku 2016, ktoré schválila Národná rada Slovenskej
republiky uznesením z 26. apríla 2016 č. 24 a plynule bude pokračovať v jeho plnení."
Má však aj bod "5. Posilniť úlohu štátu a ochranu verejného záujmu.", za čo sa dá schovať úplne všetko.
Ako si dať pozor, keď sa nič nezverejňuje a ťažko uveriť, že od rána do večera (a Maťko aj v presčasoch - sám si to spočítal) riešia len vírus.

Luko

Len úvahu troška doplním - v Antarktíde urobili do ľadu vrt do hĺbky, ktorá zodpovedá veku z pred 15 000 rokov. Vo vzorkách našli 36 vírusov, z ktorých 28 je dnes neznámych. Žiaľ, otepľuje sa, a rozmrazuje sa aj permafrost. Čo sa potom ešte nekontrolovane vyvalí z rozmrznutej zeme, aké ďalšie vírusy? Tým nepopieram možnosť, že ten dnešný hajzlík je umelého pôvodu.

Svetovú banku semien (postavenej v r. 2008) na súostroví Špicbergy nedávno čiastočne zatopilo preto, lebo je postavená na tej "večnej merzlote" a o kus sa prepadla (aj Slovensko tam pridalo 630 vzoriek a spolu má dnes banka cca 860 000 uložených vzoriek - celková kapacita banky je 4 500 000 vzoriek).

Keď už som spomenul otepľovanie - existujú staré (https://neveda.cz/nez-antarktidu-pokryl-led-nekdo-ji-zmapoval-do-nejmens...) kartografocké dôkazy o tom, že Antarktída bola kedysi bez ľadu a zalesnená, geologické dôkazy o tom istom a historické nálezy, vrátane písomných taktiež o tom istom. A to nehovorím o nepresvedčivých meraniach astronómov, podľa ktorých sa otepľujú aj ostatné planéty našej sústavy.
Dnes na otepľovaní ryžuje kde-kto, ale neexistuje jediný presvedčivý dôkaz o tom, že ho zapríčinil človek. Ale Gréta.

Ako píšeš, prosto prišla a asi už tu aj je doba ... (a bude tady kázeň a pořádek!)

Luko

... sa držíme témy (článku). Človek by povedal, že všetci máme starosti o len a len holé prežitie a toť! Samá sranda. Niekedy to pomáha, držme si palce a klobúky.
To ma baví :-)

Luko

... slov si tu napíšeme, tým viac si myslím, že na spoločnom posedení (trebárs ja na pive a Ty na kofole) by sme mali o čom rozprávať aj celý večer.

Luko

Zasa som špatne napísal, na čo som chcel upriamiť pozornosť a vyšlo z toho niečo iné.

Od malička sme vychovávaní k poslušnosti a inak to s deťmi nejde, než pod hrozbou trestu. To nesmieš, to sa nepatrí, a pod., inak dostaneš ... Neskôr už prijímame rozkazy a pravidlá akosi automaticky, lebo "tak je to správne" (už netreba hroziť trestom, stačí pochvala). A ono to automaticky funguje. Prijali sme užitočné pravidlá, lebo sú k životu potrebné. Neskôr však automaticky prijímame aj pravidlá, o ktorých užitočnosti by sa dalo polemizovať (raz sú úplne zbytočné, inokedy vyhovujú len vybraným - sú účelové, ale riadime sa nimi všetci, niekedy so šomraním). Základom je však náš strach z nedodržiavania "pravidiel", ktorý si už v sebe nesieme od detstva - od výchovy.

K riadenému hospodárstvu treba mať najprv nejaký plán - cieľ. Vždy sa dá nejako pekne pomenovať a ostatných presvedčiť o jeho prospešnosti, ak okolo sedia ľudia servilní, podliezaví, zbabelí, zlomyseľní alebo prospechári. Ak títo ľudia dvíhajú ruku a tým schvália nové pravidlá, nemusí to byť a dopadnúť OK, ale my ostatní to zo zažitého strachu prijmeme, strpíme. To nie je o tom, že "zmrzneme, sú tam krokodýli a pod.". To je o strachu neužitočnom, ale dlhodobo vžitom.

A na to som chcel upozorniť pri dnešnom zložení našich "veliteľov". Okrešú veľa užitočných pravidiel (asi najviac tých sociálnych) a budú tvrdiť, že to je len dočasne, ale už vopred sa budú do dlane smiať, že to už nedajú naspäť. Ako sa hovorilo - jednotkou dočasnosti je "jeden furt". Upozorniť na náš strach, ktorý si my sami v sebe ospravedlňujeme demokraciou, neinformovanosťou (oni asi vedia, prečo je to tak dobre), pohodlnosťou (ááále nuž, čo my proti tu tomu zmôžeme), ...
Asi toľko k tvorbe plánov a pravidiel v súčasnosti.

Luko

Áno, isto je to dobrá cesta. Mať cieľ a dobrý plán na cestu k nemu. Plán nemusí byť ideálny, možno až bude "po", vrtáci nájdu aj kratšiu cestu, to naše osvedčené "keby sa to robilo takto, tak ...". Má to však jeden háčik - hák.
Strach.
Máme zavedené pravidlá (zákony a predpisy), ktorých nedodržanie okamžite zabolí. Prejdi autom do protismeru a boľavý trest okamžite nasleduje. Pozri sa z výšky na frekventovanú križovatku, ako chodia ľudia cez zebru. Blikne zelená a oni vyrazia proti sebe, ale usporiadane, každý čo najviac vpravo. Pôjdeš v protismere a tých šťuchancov a nadávok sa nedopočítaš. Nehľadiac na to, že tretina čumí do telefónu, nič nevidí a kľudne ťa zrazí až k zemi a tam pošliape. Teda radšej dodržiavame to, na čom sme sa dohodli, lebo ak nie, mohlo by to bolieť. To by som pomenoval ako užitočný strach.
Sú však ešte iné dohodnuté pravidlá, o ktorých už nemá prehľad ani študovaný právnik. Napriek tomu sa ich všetky (zo strachu) snažíme dodržiavať. Nevravím, že sú všetky dohodnuté pravidlá špatné, ale vravím, že ich je min. 30% zbytočných a cca 20% špatných. Napriek tomu nemáme možnosť (zasa zo strachu a aj z nezáujmu či pohodlnosti) ich zrušiť. Sme takí ustrašení, že sa o tom bojíme verejne aj hovoriť (max. tu, doma al. v krčme).
Ako chceš v takej spoločnosti urobiť zmenu inak, než násilím, trebárs zavedením vojenského režimu - vynútenej poslušnosti ľudí aj hospodárstva? Asi to inak nepôjde.
A tu je ten háčik-hák. Kto tomu bude veliť, ako sa k veleniu dostane a čo bude jeho konečným cieľom (nie tým proklamovaným na začiatku, ale naozaj konečným)? A keď sa jeho konečný cieľ začne v diaľke vynárať a začne byť zrejmý aj verejnosti, kto takého veliteľa zastaví, ak jeho konečný cieľ bude iný, než na začiatku hovoril?
Dnes je ten náš strach nami samotnými akosi ospravedlňovaný (disciplínou, morálnymi a všelijakými inými hodnotami, demokraciou, ...), je ospevovaný, dávaný na obdiv ostatným, dokonca je odmeňovaný - vyznamenávaný. Čo však so strachom, ktorý v nás bude, ak príde napr. ten vojenský režim, ktorý je podopretý surovou silou a násilím vybudovanou mocou? Kto a ako to vráti do normálu?
Nechcem skončiť tým, že radšej nerobme nič a tíško a v pokoji skapme. To nie. Aj riadené hospodárstvo by však malo byť aj nejako kontrolované. Máme taký nástroj, máme nový systém, ktorý by sme mohli pomenovať ako dobrý a lepší, než ten doterajší? Je tu medzi nami niekto, kto sa toho ujme a dotiahne do konca tak, aby bola prevažne všeobecná spokojnosť s novým stavom, byť by bol nastolený aj len na prechodnú dobu?
Keď vidím Maťka a Sulka, tak sa fakt bojím ich núteného riadenia hospodárstva.
Inými slovami - riadené hospodárstvo je dobrý nápad, len - dozrela už situácia tak ďaleko, že by sme ho radi zniesli aj dnes?

Luko

Savo je na báze chlóru (na korona... nefunguje). Treba silný (70% a viac) alkohol. Ja na kľučky a pod. používam technický lieh (86%) z drogérie za pár drobných (vodkou premedikujem až večer perorálne). On síce chvíľku smrdí (než sa celkom odparí), ale dá sa ľahko a rýchlo vyvetrať.

Luko

Som trocha sklamaný tou nevšímavosťou a aj všeobecným zabúdaním. O tých lietadlách som hovoril s mojimi synmi a pýtal som sa ich, či to ukázali svojim šarvancom. Nič. Popýtal som sa ich aj na to, či sledujú cvrkot v hospodárstve a ako majú ošetrené peniaze. A prečo ...? Išli na mňa mdloby, tak som už nemal síl pustiť sa do hlbšej debaty, s ich šarvancami si porozprávam aspoň o niečom dôležitom.
Veď to je len 7-8 rokov, čo si na Cypre bankári vyskúšali zdanenie vkladov, je to cca päť rokov od bankrotu Grécka. Nič. Bavím sa so susedom o tom istom - vyvalené oči a nič. Nechal som to tak, ale ide z toho celkom hrôza.
Ak to takto funguje u väčšiny, tak si s nami fakt môžu robiť čo im napadne. :-((

Teda sa teším z pohľadu na čisté a prázdne nebo, na farebných stehlíkov, pri tom počúvam drozda - a mám prírodu sám pre seba. :-) (Pekných dievčat dnes veľa nechodí a keď aj áno, tak sú pod maskou.)
Mládež nech si strčí do uší tie "drôty" (aby nič nepočula) a zalomí krk do hladkacieho telefónu (aby nič nevidela) dokonca aj vtedy, ak prechádza cez cestu a valí sa na ňu naložený kamión (cca 40 t).

Luko

Nedalo mi, aby som vás popri tých starostiach ponechal v "nevšímavosti" - a je to úplne mimo tému (aj keď vážnu).
Či v noci, či cez deň, až porušíte príkazy a nariadenia, dáte si na nos rúško, vystrčíte nos z vydezinfikovaného bytečku kúpiť si niečo pod zub, zodvihnite zrak, odmyslite si cvrkot vrabcov, tak žasnite nad tichom neba a čistou oblohou. O nejaký čas to prehrmí a toto už potom nikdy neuvidíte.

Nebo bez "kondenzačných" čiar a bez jediného lietadla.
Krása (ako za môjho detstva).

Prepáčte to vyrušenie v debate a pokračujte :-)

Luko

To "N" treba otočiť o 90° "Z"(ion). Ako za ktrajinu Izrael, či ako za Jeruzalem (to je jedno).

Luko

Nič iné, ako mlčať mi neostáva, môj hlas sa prepadol aj s celou SNS. Škoda, že ich Danko stiahol až tak hlboko.
Na druhej strane - mohlo to dopadnúť oveľa horšie, tak sa skľudňujem. PS/Spolu zostali za dverami (čo je na malú oslavu, keď si spomeniem, ako už práve oni delili ministersterké posty) a mali tam zostať aj Za ľudí.
Nuž, doteraz I.M. len kritizoval, tak nech teraz ukáže, ako sa to robí správne. Jediné, v čom som mu bol ochotný vždy dať za pravdu je, že požadoval klasifikovať ako trestný čin to, ak niekto niekomu nezaplatil faktúru.
A tiež tak potajomky dúfam, že Sme rodina to myslí aspoň trocha vážne.
Prestrihli sa peňazovody, uvidíme, čo bude ďalej.
V poslednej dobe som sa nejako "rozkecal", tak idem do útlmu a budem len sledovať. Pekné ráno, deň i večer vám. A nech nie som až taký trochár, celý pekný mesiac knihy (až do Huga).

A ešte niečo vám musím, to si pre seba nenechám:

Čiňan príde do židovskej predajne kúpiť čiernu podprsenku veľkosti 38. Majiteľ Žid, známy ako veľmi šikovný obchodník, podotkne, že sa čierne podprsenky ťažko zháňajú, lebo sú veľmi zriedkavé na trhu. Preto je ich cena $50.00 za kus.
Číňan kúpi 25 kusov. Vráti sa za pár dní a kúpi 50 kusov. Žid podotkne, že medzičasom zdraželi a predá mu ich za $60.00 po kuse. Číňan sa po mesiaci opäť vráti a kúpi všetky zostávajúce podprsenky v obchode a to za $75.00 po kuse.
Veľký dopyt za čiernymi podprsenkami č. 38 veľmi zaujala židovského obchodníka a zvedavo sa spýtal Číňana, "Povedz mi, prosím ťa, čo vlastne robíš so všetkými tými podprsenkami ?" Číňan odvetí: "Prerežem ich na dve polovice, obstrihám tie ušká a predávam ako yamakas (malá čiapočka - jarmulka) Židom za $200.00 po kuse."

______________
Oni dnes už svetu vo veľkom cez internet práve ponúkajú zdravotné rúšky proti koronaviru.
Chucpe?

Luko

Vďaka min. práce a soc ... budeme makať až do smrti, ale vďaka min. zdravotníctva to zas až tak dlho nepotrvá :-)

Luko

Sestra: Další, prosím.
Doktor: Máte peníze?
Pacient: Nemám.
Doktor: Tak buďte zdravý.

Luko

Najprv poviem, že členom SNS nie som, ale chtiac-nechtiac som sa teraz akoby dostal do role jej advokáta. Skôr nechtiac.
S jej obnovením v r. 1990 (Móric, Prokeš, Černák - asi bez výhrad klobúk dole) by sme mohli byť spokojní. Potom prišla nešťastná éra štiepenia národniarov (Slota, Malíková - Belousovová) a odvtedy strana lavíruje medzi parlamentnou opozíciou a koaličným partnerom vlády (okrem r. 2012 - 2016, kedy nebola ani v parlamente). Jej vedenie sa "potáca" v nekoncepčnosti, niekedy mám chvíľami dojem, že dokonca len v obyčajnom improvizovaní.
Napriek tomu nejako neviem stráviť, že celá SNS je na odpis. Podľa mňa nie je a dúfam, že sa skonsoliduje tak, aby bola vidno aj jej základňa, aby sa jej členovia tiež dokázali prezentovať aj verejne (nemyslím, že priamo v TV, ale na komunálnej úrovni), teda že na odpis ani nebude. Dnes vidíme z celej strany len Danka (no..., to som nepočul, hej?) a Pašku (klobúk dole dnes a tiež včera, keď robil vynikajúcu prácu v parlamente EU - mohol tam makať dodnes, keby sa tam nechcel zašiť aj Danko, ale pre oboch spolu nebolo dosť hlasov).
Dnes je pred voľbami a všetko nasvedčuje tomu, že ten dnes najsalbší článok aktuálnych národniarov chce "ktosi" umlčať, zničiť a zadupať pod zem. Nabudúce to možno bude Smer, pretože ten "ktosi" už dnes verí a veľmi s tým kalkuluje, že v budúcej opozícii oslabí a v ďalších voľbách to už s ním zohraje taktiež do vytratenia. Samozrejme, že samotná ĽSNS to sama neustojí a pôjde dolu vodou aj tá bez toho, že by "ktosi" musel pohnúť prstom.
A ako môj prof. matematiky vždy na konci nejakého dvoj-troj tabuľového dôkazu napísal "Č.B.T.D." = čo bolo treba dokázať.
Je to síce len ničím nepodložené želanie, ale bol by som rád, aby to v sobotu SNS ustála. Tak im to určite hodím a kiež by im ten môj hlas pomohol dostať sa nad 5%.

Luko

Asi budem za povestné "lietadlo" medzi vami "bláznami", ale mne sa zdá, že zahodiť celú SNS do koša len kvôli Dankovi je špatné. Isto je plná naozajstných patriotov, ktorí to myslia so Slovenskom dobre a že si dnes Danko (ako jej "majiteľ") uzurpuje právo na trón ešte neznamená, že to tak musí byť trvale. A hlavne, že čo povie Danko, tak to vždy hovorí len a len po schválení záverov celorepublikového zjazdu SNS :-)
Ja mám SNS za pronárodnú stranu a keďže každej jednej takej by bolo škoda, hodím im to. Ja by som ich v parlamente rád znova videl vedľa Smeru a ĽSNS. A že mi možno prepadne hlas? Možno nie! Ja to risknem.

Luko

Pred asi dvoma-troma rokmi (dokonca za vypísanú odmenu) zbierali amíci vzorky DNA (najprv len na Ukrajine a potom aj inde) podľa národností, miesta života a čo ja viem akých ďalších kritérií, ale hlavne to potom pokračovalo v celej Azii, v Rusku a všeobecne ich chceli aj od Slovanov (čo zjavne Taliani nie sú, ale kto vie, čo všetko ešte prebehlo).

Snažil som sa, ale tie informácie a články o spomínanom zbere jednotlivých vzorkov DNA dnes už neviem dohľadať (asi robím nejakú chybu alebo sa už "stratili").
Ťažko posúdiť, či to súvisí ...

Luko

Ak je tomu tak, potom už ani sám sebe nemôžem dôverovať. Sám seba prekvapujem, klamem, zrádzam, obdivujem a bezpochyby kujem aj proti sebe "pikle".
Nevadí, zasa a opäť a znova som si sľúbil, že až sa mi podarí zbaviť sa toho "ochranného kabáta" (zvieracej kazajky), tak si pred zrkadlom nafackám a budem sledovať, kedy a ako to zaberie (a tak stále dokola, ja to nevzdám, ale oni ma do toho vždy znova zaviažu ešte skôr, ako sa môže prejaviť účinok mojej skvelej samoliečby).

Stránky