Vonku je dosť zima, traja zamrznutí Pankrác, Servác a Bonifác. Ale navyše aj Merz, Macron a Starmer - traja zamrznutí muži, ktorí spôsobujú politickú zápchu.
Niektoré veci sú už tak očividné, že ich vidí každý, dokonca aj politici (alebo tí, čo im píšu prejavy). Je elen otázkou morálky a odvahy, aby ich povedali nahlas.
Táto doba sa zapíše do histórie najmä genocídou v Gaze páchanou Izraelom.
Politici Európy napriek tomi nijako ostro nekritizujú židovský štát. Naopak, nemecký kancelár Merz sa zúčastnil na otvorení synagógy v Mnichove, a tam ... tam sa rozplakal.
V Nemecku sa konalipredčasné parlamentné voľby. Spustili ich hneď po tom, ako Trump vyhral prezidentúru v USA - zrejme aby Nemecko mohlo rýchlo otočiť kabát, iný dôvod nevidno.
Stalo sa tak v kandskom parlamente, prezidentovi Ukrajiny a esesákovi Hunkovi tlieskali všetci poslanci. Pripomeňme, že Zelenskij je spojenec "kolektívneho západu", vrátane Slovenska.
Na Dnepri zúri vojna. Vo Vilniuse sa schádzajú NATO figúrky ako štetky na oslavách narodenín Márie Antoinetty v roku 1789. Téma zbrane a vojna je ústredná vo všetkých masmédiách. A ešte jedno slovo: "fašizmus".
Na Západe sa čoraz viac prepisujú dejiny druhej svetovej vojny, proti čomu Rusko bojuje zverejňovaním doteraz tajných dokumentov a filmových záberov z tohto obdobia.
Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok v Štrasburgu veľkou väčšinou hlasov uznali vyhladovanie, ktoré spôsobil sovietsky režim na Ukrajine v rokoch 1932–33, známe aj ako holodomor, za genocídu
Konflikt Západ verzus Východ je daný geografiou Euro-Ázie. Z juhu je Európa izolovaná od kontinentu Afriky a Ázie vodami Stredozemného a Čierneho mora - ktoré, samozrejme, nie sú neprekročiteľné, ale v dlhodobom horizonte výrazne vojny limitujú a jednoznačne definujú hranice.
V nemeckej vláde stúpa napätie. Vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck ešte v utorok tvrdil, že na Ukrajinu treba urýchlene dodať ťažkú techniku, čiže tanky. Včera už bolo všetko inak. Dodávky nemeckých tankov nebudú, pretože by mohli urobiť z Nemecka terč ruského útoku.
Pred sto rokmi dunelo po svete viacero ideologických prúdov - od proletárskeho zemetrasenia cez britskú dedičnú totalitnú monarchiu, americký tupý kult dolára až po germánsku renesanciu. Nebudeme tu a teraz hodnotiť, ktoré boli progresívne, ktoré spiatočnícke, ktoré boli dobré, alebo zlé.
Pred pár týždňami prebehol televíziou dvojdielny dokumentárny film Apokalypsa Hitler. Takých a podobných je tam doslovne každý týždeň zopár. Proste jeden z mnohých dokumentov o druhej svetovej vojne, tento viac o jej hlavnej postave.
V Berlíne jestvuje nám menej známy pamätník pripomínajúci víťazstvo Sovietskeho zväzu v roku 1945. Je to gigantický monument, o ktorý je dobre postarané - okolo roku 2004 bol podrobený reštaurovaniu za 11 miliónov Eur.
V nedeľu boli na Slavíne ruskí Noční Vlci, na svojej ceste do Berlína, pripomínajúcej koniec vojny. Alebo víťazstvo vo vojne. Pripomenúť si obete vojny, nezmyselnosť vojny.
Metropola Saska, príjemné miesto pre každého, koho zaujímajú dejiny či stará architektúra. Jedným slovom mesto, na ktoré môžu byť obyvatelia právom hrdí. Ale je tu aj história, ktorú nemožno nazvať peknou ani v zlom vtipe. História plná krvi, ohňa, krvi a utrpenia.
Treba konkrétne spomenúť, čo v kritickom roku robila americká armáda. S augustom 1968 v ČSSR stačí porovnať jeden (ne)vydarený deň americkej armády z marca 1968.
Február 1968: Americká armáda kompletne zničila 35-tisícové mestečko Ben-Tre, tisíce ľudí zhoria zaživa po použití napalmu, strašnou smrťou umierajú ženy a deti. Predstaviteľ americkej armády prednesie pamätnú vetu: „Jediný spôsob ako zachrániť Ben-Tre pred komunistami je zničiť ho.“
Podľa môjho názoru, založeného na tom, čo o NS viem, nebol ani jedno, ani druhé. Táto ideológia samú seba nikdy nedefinovala ako pravicovú alebo ľavicovú. Hitler bol pomerne veľmi špecifický pokiaľ ide o jeho socializmus (a vo všeobecnosti mal veľmi pozitívny postoj k socializmu).
U příležitosti včerejšího Svátku zesnulých předků (Ahnenfest/Samhain) uspořádaly sdružené kamarádské spolky v Rakousku pietní akt k uctění památky padlých vojáků obou světových válek.
"To, či bolo bombardovanie oprávnené, odôvodnené, alebo morálne v poriadku, nechám na čitateľa," napísal istý v britskom Oxforde doškoľovávaný slovenský historik. Týkalo sa to extrémneho vojnového zločinu - bombardovania Drážďan Britmi a Američanmi. A tak som sa začítala pozornejšie.
Padol tu v rozprave taký pojem "nacistické podtóny v ĽSNS". Bol spomenutý celkom správne, lebo tak sa to akosi na verejnosti pociťuje, hlavne pod tlakom médií, že tá strana má naozaj také podtóny a že obsahuje nejaké prvky tzv. nacizmu.
Smrť 90-čného človeka je už naozaj niečo neprekvapivé. Navyše Fidel Castro bol prirodzene už mimo funkcie, takže jeho smrť má pre Kubu a svet len symbolický význam. Ani sa nechce veriť, ako je jeho doba už ďaleko v minulosti.
Na začiatku 20. storočia možno vidieť v Európe jeden veľký a základný protiklad: na jednej strane sú tu štáty morskej civilizácie, posadnuté financiami, kolonizáciou a nekonečnou industrializáciou, a na druhej strane tradičné veľké vnútrozemské, doslovne tisíc rokov rastúce spoločenstvá.
Jeden z najlepších vtipov filmu Kurvahošigutentag zaznel hneď na začiatku. V scéne, kde nemeckí turisti na koníkoch cválajú neďaleko českých lesných robotníkov, hlavný hrdina povie: