Podla mna nas prijmu spat do civilizovanej spolocnosti mliecnej drahy, az ked sa nejaka pozemska hudobna kompozicia umiestni v top 100 vesmirnej hitparady.
Vsetko, co tamojsi hudobni redaktori doteraz nasadili ako novinky od nas sa neuchytilo. Najblizsie k tomu mal Thaikovsky - Piano concerto b mol (na klaviry hra Aszkenazy), ktore peakovalo na 180. mieste.
To je ta skladba, ktoru sme pocuvali pocas vyucovania v skolskom rozhlase v uvode a v zavere, ked bolo vysielanie o vosr, leninovi...
si ľudstvo na medzihviezdnej burze nekúpi ani gram súcitu.
Ako ľudstvo zaobchádza s ovcami, kravami a dobytkom, tak bude aj s ním naložené. To je taká zásada minimálnej akcie, minimálnej entropie ... ako sa to povie galakticky ... aha, už viem: Jedem das seine.
Krátko a presne.
je v kategorii zabava, tak v podobnom duchu je aj prispevok. Moderatori v radiach casto komolia mena a peakuju.
A co ked som to skopiroval, zacal prepisovat, ale po vymazani pismena c (tam som trafil kurzorom) som to nechal tak, ze hadam to nikomu nebude vadit.
Piano concerto nemalo byt klavirny koncert?
Hudobne umelecke diela akoze hovoria, ze vemie manipulovat s frekvenciami, takze nebudeme az tak beznadejni.
Neboli aj knihy v minulosti meritkom vyspelosti kultury, hoci celu historie sme sa veselo kynozili, aj rimania, aj greci
Ide skôr o ten (tvoj) anglický prepis slovanského mena, slovanskej abecedy - to by som neopakoval, ani ako vtip.
Ale celkovo som skeptický voči tzv. umeleckým výdobytkom človečenstva - to je všetko len ľudská samochvála. Hudobné diela sú niektoré povzbudzujúce, takže to ľudia počúvajú. Ale že by to bolo niečo extra .... no ako produkty chémie prírody, funguje to ako droga pôsobiaca na organizmus - ale to je tak všetko.
Výtvarné úmenie - celkový dopad na človeka ešte slabší. Niektoré diela bolo ťažko vytvoriť, dokázal by to málokto - ale to je ako chodenie po lane - je to ťažké, ale nikomu to nič nedá.
A na záver knihy - áno, písané slovo je najväčší nositeľ ľudských mentálnych výdobytkov. Dajú sa ľahko kopírovať, šíriť, dajú sa individuálne a v samote vnímať, limitované len časom, ktorý im človek môže venovať. Ale aj tie najpodarenejšie, ktoré pôsobia na nejaké to hlbšie mentálno, myslím teraz hlavne na duchovné texty, zachované na Východe (povedzme India) sú dosť triviálne napísané opakované myšlienky, koré len znova a znova skúšali ináč, lepšie vyjadriť.
A podobné texty na západe? Len bezduchý hnoj, ktorý ani nepochopil o čo vlastne ide a opakuje písmenká, slová a vety len preto, lebo to tak robili tí lepší ľudia.
.
Neviem. Je to ako napríklad sprcha - príjemná vynález, veľmi dobrý pre hygienu, človeka preberá a povzbudzuje ... ale že by z jeho vynálezu vesmírne civilizácie padali do nadšenia, to asi nie, to pochybujem.
Zabudol som na nejaký výkon človeka, nadšeného lozca po lane? Vie žonglovať s kuželkami? Naozaj, celé úmenie ľudstva možno označiť za "cirkus" - ešte nedávno vrchol umeleckej činnosti človeka, ale vo voľnejšom zmysle aj doteraz robí ľudstvo len cirkus - gýčovité nič.
(Samozrehme, rovnako treba skritizovať aj tzv. "vedecké výdobytky" ľudstva. Ale nebudeme to tu a teraz miešať :)
Do nejakych deviatich rokov som sa hudbe instinktivne vyhybal (pocuvaniu). Hralo radio, isiel som po chvile prec, von, radio som pocuval, len ked som bol pn.
90% hudby je skodna, a aj z tych 10% je pre konkretneho jedinca prospesnych mozno 2-3%. Velku skodu v pesnicke narobia bicie linie (a dvojnasobne tie nevhodne), a otravna povrchna nedotiahnuta melodia (to sa tyka vo velkej miere aj klasickej hudby, absolutna nemozem vystat schuberta, ktoreho vsetci znalci chvalia).
Na hudbe je skor zaujimave to, ze clovek vidi, ako ten muzikant (ini ludia) rozmysla, ze aj ked je napr. z anglicka, tak v rozmyslani moze byt nieco spolocne, pripadne aj samotne hudobne postupy su zaujimave, bach - kontramelodia (hraju dve navzajom nezavisle melodie), zlata sekvencia (z tal. renesancie) -zikzak klesanie (pouzite napr v hymne zssr), alebo sila minornych akordov
Obrazy sa mi prakticky vobec nepacia, ani krajinky vacsinou, musi sa mi pozdavat samotna krajina, ktora je predmetom kresby, tj skor rovina, polia, 1-2 stromoradia, ziadne hory, mozno 1-2 mensie kopce v diallke,
Ale paci sa mi abstraktne umenie, kde je priestor pre vlastnu pareidoliu, estetika plagatov avantgardy 20-50 (zssr - trockij),
Najvacsiu umelecku hodnotu maju asi sochy, monumenty..z toho ide energia
O duchovno sa preco vlastne zaujimas? Co tim sledujes, ako to chces vyuzit. Alebo len zvedavost? A mal si po mnozstvach precitanych knih nejaky aspon moment osvietenia?
Moja kritika výdobytkov ľudstva je myslená v kozmickom nadhľade - tam nie je táto aktivita nič zvláštne. To je téza.
Samozrejme nepopieram, že niektoré umenie má na niektorých ľudí výrazný (pozitívny) vplyv. Vrátane mňa.
Umenie, v najlepšom slova zmysel, je druh duchovna, respektíve duchovno s iným naratívom. Umenie a duchovno je to isté - správne umenie má dodávať potenciál, oslobodzovať.
O duchovno sa zaujíma každý, je stredom nášho života - len si to ľudia neuvedomujú. Často túto tendenciu realizujú cez umenie či klasické náboženstvo - ale stále je to duchovno, len deformované.
U mňa je duchovno ako fyzika, ktrorá je objektívne pre všetkých identická, ale ľudia ju poznajú v rôznej miere.
"Momenty osvietenia" sú povedzme momenty spoznania niečoho nového - hlavne vtedy, ak oslobodzujú od starého mentálneho šrotu. A vtedy, ak človeka priesviedčajú o pozitívnom stave sveta, o tom, že to nakoniec v princípe vždy dobre dopadne. To potom majú ľudia radosť z takého "osvietenia".
Ale či majú pocity takto rýchle, alebo majú namiesto toho mnoho jednoduchých krokov - asi je to úplne jedno.
Fyzika je ale vec komplikovaná, zvlášť dnes. Ťažko sa jednoznačne určí, či je správna, alebo nie. Takže ja som v praktickej rovine zástancom sebaštúdia, vlastnom postupe. Ak mám k tomu teda aspoň niečo povedať, tak iba jednu vetu: Každé naozajstné poznanie spočíva v ponorení do hlbky.
Ale žiadne termíny ako "meditácia","asány", "zazen" .... to všetko ľudí viac odpudzuje, ako pomáha. Treba vyhodiť všetky nedefinované a cudzie slová, a zostať len pri základných. Napr. tá hĺbka je dobrý koncept.
som, ze je to myslene v kozmickom nadhlade, preto som to len doplnil, ze aj na medziludskej urovni, no to nie je nic ohurujuce a hodnota je skor v tom, ze je vidiet, ze aj ten druhy rozmysla, teda je inteligentny a asi menej nebezpecny.
Teba zaujima hlavne stav tvojej mysle? Myslel som aj na take veci ako rozne egregory, nematerialny svet - entity, prenos myslienok, intuicia alebo impulsy z vonkajsieho prostredia - existencia tychto javov ta nezaujima?
"Stav tvojej mysli" znie veľmi limitovane. Stav mysli je len začiatok, základ nášho jestvovania a vnímania. Ale každého, nielen mňa, nakoniec zaujíma objektívny stav bytia.
.
Zamerať sa len na "stav mysli" je ale povedzme určitá ambícia napríklad väčšiny buddhizmu, ktorý rozumne varuje pred "metafyzikou", a radšej ju (pre bežný život) odmieta celú , pretože nebezpečenstvo omylov a tragédii je priveľké. "Metafyzika" je ako cesta cez hustú džunglu - kríky a liany bránia v pohybe, divoké a jedovaté tvory môžu byť veľmi nebezpečné. Preto umiernené (nielen buddhistické) školy odporúčajú ísť radšej cez čistú jasnú lúku. ktorá je hneď vedľa.
.
Na druhej strane je každá duchovnosť, ako to tu nazývame, zameraná na získanie určitých bonusov, energie a schopností. To k duchovnosti láka ľudí, väčšina ľudí začína hľadať vtedy, keď už ich stará cesta zlyhala a nemajú už silu na vlastný krok. To je nepochybné, toto ľudí zaujíma. Povedzme to našimi slovami - (mentálna) energia je to, čo ľudí láka a je chyba, ak sa jej nejaký teoretik celkom zrieka - to vedie k obrazom vyschnutých habkajúcich vedcov.
.
Treba si ale naozaj dať pozor - pretože to všetko je materiál, ktorý rýchlo zahníva a degraduje, je to ovocie, ktoré zhnije za pár hodín - preto ho na trhu v dobrom stave nikdy nemožno kúpiť. K tomu ešte množstvo podvodníkov a rovnaké množstvo zúfalcov a klamárov, predávajúcich otruby miesto zrna. To nie že "niekoho nezaujíma", ale pred tým treba naozaj varovať.
Z toho, čo si napísal, je pozitívna "intuícia" - pretože vcelku použiteľný postup je používať sily podvedomia. Naopak, tie "impulsy z vonkajšieho prostredia" sú v najlepšom prípade aj tak zas len signály vlastného podvedomia. Takže nie že by ma to nejak "nezaujímalo" - nie, tie veci ma zaujímali, zaujímajú a mám k nim postoj - jasný negatívny postoj, som ich aktívne zavrhol :)
Podobne ako drogy, skupinové seansy, lietanie na metle a iný teatrálny vičkraft :)
maju tak silnu mentalitu, ze sa dokazu dostat do "dlhodobej pohody" cisto len zmenou rozmyslania, nahladu, a ini to robia nepriamo cez aktivitu - praca, sport.
Ako ale mozeme vediet, ako daleko sme pokrocili vo fyzike. Zaujimave, ze veriaci tymto nikdy neargumentovali - ked vsetko vysvetlujete fyzikou, ako viete, ci v tejto oblasti nie ste len niekde na zaciatku?
Ale viem, preco tak neargumentuju. Uz len spominanie viery a fyziky v jednej vete je z ich pohladu asi urazanie viery. Viera je viera, nad fyzikou.
Je myslienka fyzikalny jav?
Sú rôzne cesty týchto umení. Ako píšeš - jestvuje karmajóga (cesta práce), bhaktijoga (cesta emócie), džnánajóga (cesta poznania) a podobne. Niektorí majú možno viac talentu, i keď ja si myslím, že v tomto sú ľudia dosť podobní. Každý vie chodiť a dýchať, napríklad. To je podobné. Niektorí majú viac príležitosti sa tomu venovať - ale zas, venovať sa teórii neznamená mať radosť z výsledkov praxe. Je to ako chodenie, behanie či tancovanie - nemusíš poznať žiadne slovo z teórie, aby si bol dobrý - ale teória o tom jestvuje a má svoj význam.
Takže s prvým odstavcom súhlasím, samozrejme.
Čo sa týka "fyziky" - myslel som "fyziku" všeobecne, ako vedu, ktorá na konci všetko jasne zobrazí, nemá žiadne tajomstvá. Nie fyziku ako absolätne poznanie - veď dnešná fyzika nesplňa už ani to, čo som práve napísal o jasnosti. Zauzlili sa jej cesty, zas je v kríze a používa rôzne "tmavé energie" - to je priam neuveriteľné, ako sama fyzika zradila svoje zásady.
Ale hovorím - o samotnú fyziku a jej poznatky či jej dogmy ani tak nejde - myšlienka bola, že "duchovno", musí dávať ucelenú sústavu bez rozporov, o ktorej sa dá presvedčiť, čo vlastne tvrdí. Doteraz to bolo naopak - keďže sú to ťažko popísateľné veci, ťažko overiteľné veci, podvodníci si vymýšlali ďalšie neoverené nezmysly, a to radi a vo veľkom. Výsledkom sú tisíce náboženstiev a tisíce filozofií a tisíce hodnotových systémov.
Takže fyzika ako princíp, nie fyzika ako výplod zaprdených inštitútov dneška. To je druhý odstavec.
Urazenie viery - ľudia si nemôžu meniť svoju myseľ bez nákladov, ba zväčša vôbec. Podobne, ako nemôžeš každú chvíľu omalovávať svoj byt, nehovoriac meniť polohu priečok, nábytka, záclony, oblečenie. Každá zmena niečo stojí - a platí to aj o poznaní. Väčšina ľudí nemá vôľu meniť sa - celý (dospelý) život žijú podľa svojich hodnôt a nespôsobili nič zlé - tak majú pravdu. To nemá praktický zmysel pozerať po niečom novom, Z nejakých praktických dôvodov sa to neoplatí.
Ale ja pri týchto veciach hovorím o principiálnych dôvodoch poznania. Nie pre prax, aspoň nie hneď a výrazne, ale z princípu. Ako niekto zbiera motýlov či známky, obrazy či poznanie o nich, tak povedzme mňa zaujímaju princípy.
A princípy sú v ľudskej mysli. Mysel je asi najzaujímavejší fenomén, "najvyššia forma (hmoty)", ako hovorili klasický "materialisti", myseľ je možno základ evolúcie - myseľ je možno to, čo sa kedysi začalo označovať slovom theos, čiže boh. Takže som aj "materialista" aj "idealista" :-) Heh, v skutočnosti také rôzne delenia s odporom odmietam.
Takže - myšlienka je fyzikálny jav, ako všetko na svete.
Myšlienka je model reality, časť modelu - a ten model niekde existuje, vo fyzikálnom svete. A keby aj ktokoľvek chcel formulovať, že myšlienky sú vo vyššom svete - tak aj ten je súčasť tohot sveta.
Všetko je tu práve jednotné, je to jeden systém.
Ten vyrok, to je humor ako z inej planety (germanskej), nie ten nas lasicovsky..
Hoci v absurdnej dobe staci povedal len nieco sucho k veci a je z toho humor jak vysity.
Ale tak.. koledovali sme si o to, naco si davame do znaku cudzokrajne zviera, take nieco je vzdy nachylne byt tercom posmechu, ak veci nejdu podla planu
Ja mam problem aj so sucasnym nasim znakom, kopce a kriz posobia ako z fotoshopu, akoby kazdy z nich bol kresleny z inej perspektivy..
U anglicanov sa da pochopit, ze maju v znaku berberskeho leva, predsa len mali kolonie
Americania maju orlana a o tom sa aj Franklin vyjadril, ze to zviera si nezasluzi byt v statnom znaku, lebo je trochu lenive.
Pozrel som si par zaberov z prirody a skutocne niekedy posobi chaoticky ako taky trulo.
blodes pack dopracoval k hudbe?
Podla mna nas prijmu spat do civilizovanej spolocnosti mliecnej drahy, az ked sa nejaka pozemska hudobna kompozicia umiestni v top 100 vesmirnej hitparady.
Vsetko, co tamojsi hudobni redaktori doteraz nasadili ako novinky od nas sa neuchytilo. Najblizsie k tomu mal Thaikovsky - Piano concerto b mol (na klaviry hra Aszkenazy), ktore peakovalo na 180. mieste.
To je ta skladba, ktoru sme pocuvali pocas vyucovania v skolskom rozhlase v uvode a v zavere, ked bolo vysielanie o vosr, leninovi...
si ľudstvo na medzihviezdnej burze nekúpi ani gram súcitu.
Ako ľudstvo zaobchádza s ovcami, kravami a dobytkom, tak bude aj s ním naložené. To je taká zásada minimálnej akcie, minimálnej entropie ... ako sa to povie galakticky ... aha, už viem: Jedem das seine.
Krátko a presne.
ak by tam uradna rec bola nemcina, pretoze ich AI zistila, ze je to najvhodnejsi komunikacny jazyk pre uradnikov.
To vážne?
meno alebo dielo?
chápeme jeden preklep, ale prečo takto? Zámerný výsmech? :)
Vieš, že jestvuje písmeno "č", že.
je v kategorii zabava, tak v podobnom duchu je aj prispevok. Moderatori v radiach casto komolia mena a peakuju.
A co ked som to skopiroval, zacal prepisovat, ale po vymazani pismena c (tam som trafil kurzorom) som to nechal tak, ze hadam to nikomu nebude vadit.
Piano concerto nemalo byt klavirny koncert?
Hudobne umelecke diela akoze hovoria, ze vemie manipulovat s frekvenciami, takze nebudeme az tak beznadejni.
Neboli aj knihy v minulosti meritkom vyspelosti kultury, hoci celu historie sme sa veselo kynozili, aj rimania, aj greci
Ide skôr o ten (tvoj) anglický prepis slovanského mena, slovanskej abecedy - to by som neopakoval, ani ako vtip.
Ale celkovo som skeptický voči tzv. umeleckým výdobytkom človečenstva - to je všetko len ľudská samochvála. Hudobné diela sú niektoré povzbudzujúce, takže to ľudia počúvajú. Ale že by to bolo niečo extra .... no ako produkty chémie prírody, funguje to ako droga pôsobiaca na organizmus - ale to je tak všetko.
Výtvarné úmenie - celkový dopad na človeka ešte slabší. Niektoré diela bolo ťažko vytvoriť, dokázal by to málokto - ale to je ako chodenie po lane - je to ťažké, ale nikomu to nič nedá.
A na záver knihy - áno, písané slovo je najväčší nositeľ ľudských mentálnych výdobytkov. Dajú sa ľahko kopírovať, šíriť, dajú sa individuálne a v samote vnímať, limitované len časom, ktorý im človek môže venovať. Ale aj tie najpodarenejšie, ktoré pôsobia na nejaké to hlbšie mentálno, myslím teraz hlavne na duchovné texty, zachované na Východe (povedzme India) sú dosť triviálne napísané opakované myšlienky, koré len znova a znova skúšali ináč, lepšie vyjadriť.
A podobné texty na západe? Len bezduchý hnoj, ktorý ani nepochopil o čo vlastne ide a opakuje písmenká, slová a vety len preto, lebo to tak robili tí lepší ľudia.
.
Neviem. Je to ako napríklad sprcha - príjemná vynález, veľmi dobrý pre hygienu, človeka preberá a povzbudzuje ... ale že by z jeho vynálezu vesmírne civilizácie padali do nadšenia, to asi nie, to pochybujem.
Zabudol som na nejaký výkon človeka, nadšeného lozca po lane? Vie žonglovať s kuželkami? Naozaj, celé úmenie ľudstva možno označiť za "cirkus" - ešte nedávno vrchol umeleckej činnosti človeka, ale vo voľnejšom zmysle aj doteraz robí ľudstvo len cirkus - gýčovité nič.
(Samozrehme, rovnako treba skritizovať aj tzv. "vedecké výdobytky" ľudstva. Ale nebudeme to tu a teraz miešať :)
sa s tymto da suhlasit.
Do nejakych deviatich rokov som sa hudbe instinktivne vyhybal (pocuvaniu). Hralo radio, isiel som po chvile prec, von, radio som pocuval, len ked som bol pn.
90% hudby je skodna, a aj z tych 10% je pre konkretneho jedinca prospesnych mozno 2-3%. Velku skodu v pesnicke narobia bicie linie (a dvojnasobne tie nevhodne), a otravna povrchna nedotiahnuta melodia (to sa tyka vo velkej miere aj klasickej hudby, absolutna nemozem vystat schuberta, ktoreho vsetci znalci chvalia).
Na hudbe je skor zaujimave to, ze clovek vidi, ako ten muzikant (ini ludia) rozmysla, ze aj ked je napr. z anglicka, tak v rozmyslani moze byt nieco spolocne, pripadne aj samotne hudobne postupy su zaujimave, bach - kontramelodia (hraju dve navzajom nezavisle melodie), zlata sekvencia (z tal. renesancie) -zikzak klesanie (pouzite napr v hymne zssr), alebo sila minornych akordov
https://www.youtube.com/watch?v=WsTd1sRgufY
Obrazy sa mi prakticky vobec nepacia, ani krajinky vacsinou, musi sa mi pozdavat samotna krajina, ktora je predmetom kresby, tj skor rovina, polia, 1-2 stromoradia, ziadne hory, mozno 1-2 mensie kopce v diallke,
Ale paci sa mi abstraktne umenie, kde je priestor pre vlastnu pareidoliu, estetika plagatov avantgardy 20-50 (zssr - trockij),
Najvacsiu umelecku hodnotu maju asi sochy, monumenty..z toho ide energia
O duchovno sa preco vlastne zaujimas? Co tim sledujes, ako to chces vyuzit. Alebo len zvedavost? A mal si po mnozstvach precitanych knih nejaky aspon moment osvietenia?
Moja kritika výdobytkov ľudstva je myslená v kozmickom nadhľade - tam nie je táto aktivita nič zvláštne. To je téza.
Samozrejme nepopieram, že niektoré umenie má na niektorých ľudí výrazný (pozitívny) vplyv. Vrátane mňa.
Umenie, v najlepšom slova zmysel, je druh duchovna, respektíve duchovno s iným naratívom. Umenie a duchovno je to isté - správne umenie má dodávať potenciál, oslobodzovať.
O duchovno sa zaujíma každý, je stredom nášho života - len si to ľudia neuvedomujú. Často túto tendenciu realizujú cez umenie či klasické náboženstvo - ale stále je to duchovno, len deformované.
U mňa je duchovno ako fyzika, ktrorá je objektívne pre všetkých identická, ale ľudia ju poznajú v rôznej miere.
"Momenty osvietenia" sú povedzme momenty spoznania niečoho nového - hlavne vtedy, ak oslobodzujú od starého mentálneho šrotu. A vtedy, ak človeka priesviedčajú o pozitívnom stave sveta, o tom, že to nakoniec v princípe vždy dobre dopadne. To potom majú ľudia radosť z takého "osvietenia".
Ale či majú pocity takto rýchle, alebo majú namiesto toho mnoho jednoduchých krokov - asi je to úplne jedno.
Fyzika je ale vec komplikovaná, zvlášť dnes. Ťažko sa jednoznačne určí, či je správna, alebo nie. Takže ja som v praktickej rovine zástancom sebaštúdia, vlastnom postupe. Ak mám k tomu teda aspoň niečo povedať, tak iba jednu vetu: Každé naozajstné poznanie spočíva v ponorení do hlbky.
Ale žiadne termíny ako "meditácia","asány", "zazen" .... to všetko ľudí viac odpudzuje, ako pomáha. Treba vyhodiť všetky nedefinované a cudzie slová, a zostať len pri základných. Napr. tá hĺbka je dobrý koncept.
som, ze je to myslene v kozmickom nadhlade, preto som to len doplnil, ze aj na medziludskej urovni, no to nie je nic ohurujuce a hodnota je skor v tom, ze je vidiet, ze aj ten druhy rozmysla, teda je inteligentny a asi menej nebezpecny.
Teba zaujima hlavne stav tvojej mysle? Myslel som aj na take veci ako rozne egregory, nematerialny svet - entity, prenos myslienok, intuicia alebo impulsy z vonkajsieho prostredia - existencia tychto javov ta nezaujima?
"Stav tvojej mysli" znie veľmi limitovane. Stav mysli je len začiatok, základ nášho jestvovania a vnímania. Ale každého, nielen mňa, nakoniec zaujíma objektívny stav bytia.
.
Zamerať sa len na "stav mysli" je ale povedzme určitá ambícia napríklad väčšiny buddhizmu, ktorý rozumne varuje pred "metafyzikou", a radšej ju (pre bežný život) odmieta celú , pretože nebezpečenstvo omylov a tragédii je priveľké. "Metafyzika" je ako cesta cez hustú džunglu - kríky a liany bránia v pohybe, divoké a jedovaté tvory môžu byť veľmi nebezpečné. Preto umiernené (nielen buddhistické) školy odporúčajú ísť radšej cez čistú jasnú lúku. ktorá je hneď vedľa.
.
Na druhej strane je každá duchovnosť, ako to tu nazývame, zameraná na získanie určitých bonusov, energie a schopností. To k duchovnosti láka ľudí, väčšina ľudí začína hľadať vtedy, keď už ich stará cesta zlyhala a nemajú už silu na vlastný krok. To je nepochybné, toto ľudí zaujíma. Povedzme to našimi slovami - (mentálna) energia je to, čo ľudí láka a je chyba, ak sa jej nejaký teoretik celkom zrieka - to vedie k obrazom vyschnutých habkajúcich vedcov.
.
Treba si ale naozaj dať pozor - pretože to všetko je materiál, ktorý rýchlo zahníva a degraduje, je to ovocie, ktoré zhnije za pár hodín - preto ho na trhu v dobrom stave nikdy nemožno kúpiť. K tomu ešte množstvo podvodníkov a rovnaké množstvo zúfalcov a klamárov, predávajúcich otruby miesto zrna. To nie že "niekoho nezaujíma", ale pred tým treba naozaj varovať.
Z toho, čo si napísal, je pozitívna "intuícia" - pretože vcelku použiteľný postup je používať sily podvedomia. Naopak, tie "impulsy z vonkajšieho prostredia" sú v najlepšom prípade aj tak zas len signály vlastného podvedomia. Takže nie že by ma to nejak "nezaujímalo" - nie, tie veci ma zaujímali, zaujímajú a mám k nim postoj - jasný negatívny postoj, som ich aktívne zavrhol :)
Podobne ako drogy, skupinové seansy, lietanie na metle a iný teatrálny vičkraft :)
maju tak silnu mentalitu, ze sa dokazu dostat do "dlhodobej pohody" cisto len zmenou rozmyslania, nahladu, a ini to robia nepriamo cez aktivitu - praca, sport.
Ako ale mozeme vediet, ako daleko sme pokrocili vo fyzike. Zaujimave, ze veriaci tymto nikdy neargumentovali - ked vsetko vysvetlujete fyzikou, ako viete, ci v tejto oblasti nie ste len niekde na zaciatku?
Ale viem, preco tak neargumentuju. Uz len spominanie viery a fyziky v jednej vete je z ich pohladu asi urazanie viery. Viera je viera, nad fyzikou.
Je myslienka fyzikalny jav?
Sú rôzne cesty týchto umení. Ako píšeš - jestvuje karmajóga (cesta práce), bhaktijoga (cesta emócie), džnánajóga (cesta poznania) a podobne. Niektorí majú možno viac talentu, i keď ja si myslím, že v tomto sú ľudia dosť podobní. Každý vie chodiť a dýchať, napríklad. To je podobné. Niektorí majú viac príležitosti sa tomu venovať - ale zas, venovať sa teórii neznamená mať radosť z výsledkov praxe. Je to ako chodenie, behanie či tancovanie - nemusíš poznať žiadne slovo z teórie, aby si bol dobrý - ale teória o tom jestvuje a má svoj význam.
Takže s prvým odstavcom súhlasím, samozrejme.
Čo sa týka "fyziky" - myslel som "fyziku" všeobecne, ako vedu, ktorá na konci všetko jasne zobrazí, nemá žiadne tajomstvá. Nie fyziku ako absolätne poznanie - veď dnešná fyzika nesplňa už ani to, čo som práve napísal o jasnosti. Zauzlili sa jej cesty, zas je v kríze a používa rôzne "tmavé energie" - to je priam neuveriteľné, ako sama fyzika zradila svoje zásady.
Ale hovorím - o samotnú fyziku a jej poznatky či jej dogmy ani tak nejde - myšlienka bola, že "duchovno", musí dávať ucelenú sústavu bez rozporov, o ktorej sa dá presvedčiť, čo vlastne tvrdí. Doteraz to bolo naopak - keďže sú to ťažko popísateľné veci, ťažko overiteľné veci, podvodníci si vymýšlali ďalšie neoverené nezmysly, a to radi a vo veľkom. Výsledkom sú tisíce náboženstiev a tisíce filozofií a tisíce hodnotových systémov.
Takže fyzika ako princíp, nie fyzika ako výplod zaprdených inštitútov dneška. To je druhý odstavec.
Urazenie viery - ľudia si nemôžu meniť svoju myseľ bez nákladov, ba zväčša vôbec. Podobne, ako nemôžeš každú chvíľu omalovávať svoj byt, nehovoriac meniť polohu priečok, nábytka, záclony, oblečenie. Každá zmena niečo stojí - a platí to aj o poznaní. Väčšina ľudí nemá vôľu meniť sa - celý (dospelý) život žijú podľa svojich hodnôt a nespôsobili nič zlé - tak majú pravdu. To nemá praktický zmysel pozerať po niečom novom, Z nejakých praktických dôvodov sa to neoplatí.
Ale ja pri týchto veciach hovorím o principiálnych dôvodoch poznania. Nie pre prax, aspoň nie hneď a výrazne, ale z princípu. Ako niekto zbiera motýlov či známky, obrazy či poznanie o nich, tak povedzme mňa zaujímaju princípy.
A princípy sú v ľudskej mysli. Mysel je asi najzaujímavejší fenomén, "najvyššia forma (hmoty)", ako hovorili klasický "materialisti", myseľ je možno základ evolúcie - myseľ je možno to, čo sa kedysi začalo označovať slovom theos, čiže boh. Takže som aj "materialista" aj "idealista" :-) Heh, v skutočnosti také rôzne delenia s odporom odmietam.
Takže - myšlienka je fyzikálny jav, ako všetko na svete.
Myšlienka je model reality, časť modelu - a ten model niekde existuje, vo fyzikálnom svete. A keby aj ktokoľvek chcel formulovať, že myšlienky sú vo vyššom svete - tak aj ten je súčasť tohot sveta.
Všetko je tu práve jednotné, je to jeden systém.
na nedelu
Viete, kto povedal "Die Katze muss weg!"?
a. Schroedinger
b. Nietzsche
c. Remarque
d. Rabbin Loewe
e. ini
Adolf
adolf schintergruber
Ten vyrok, to je humor ako z inej planety (germanskej), nie ten nas lasicovsky..
Hoci v absurdnej dobe staci povedal len nieco sucho k veci a je z toho humor jak vysity.
Ale tak.. koledovali sme si o to, naco si davame do znaku cudzokrajne zviera, take nieco je vzdy nachylne byt tercom posmechu, ak veci nejdu podla planu
Ja mam problem aj so sucasnym nasim znakom, kopce a kriz posobia ako z fotoshopu, akoby kazdy z nich bol kresleny z inej perspektivy..
U anglicanov sa da pochopit, ze maju v znaku berberskeho leva, predsa len mali kolonie
Americania maju orlana a o tom sa aj Franklin vyjadril, ze to zviera si nezasluzi byt v statnom znaku, lebo je trochu lenive.
Pozrel som si par zaberov z prirody a skutocne niekedy posobi chaoticky ako taky trulo.
Dávam do pozornosti ešte jeden polozabudnutý bývalý, neoficiálny slovenský znak.
https://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Coat_of_arms_of_Czechoslovakia_(1960%E2%80%931990).svg
Vlastne tiež nič moc.