autor: Norman

Nemecký humor o súčasnosti a budúcnosti :-)

V podstate veľmi vážny. Pravda, po nemecky, ale nižšie podávam preklad (aj keď to s textom prekladu už asi nie je tá istá zábava - no učte sa jazyky, veď to stále hovorím, aspoň tie kultúrne, ako nemčina, ruština či čínština :-)

Zhrození? Len pomaly. To povedal Ben Gvir, minister Izraela.

Píše o tom aj Marker, včera sa tomu venovali dosť dlho v hlavných správach na rakúskej verejnoprávnej TV ORF.

 Krátky film Writing Doom je satirická, ale zároveň mimoriadne trefná ukážka toho, ako by vyzerala diskusia o umelej superinteligencii v scenáristickej miestnosti televízneho seriálu.

Ja viem. Po svete sa preháňajú 40-stupňové mexické vlny, fosílne palivo je stále ničené, na Okrajine zúri reálne 3. svetová vojna ... ale to všetko je škoda komentovať. Dôležité sa deje, ako vždy, zas v Amerike. A,  samozrejme, nemyslím samotný futbal - ten beží ako vždy.

Vonku je dosť zima, traja zamrznutí Pankrác, Servác a Bonifác. Ale navyše aj Merz, Macron a Starmer - traja zamrznutí muži, ktorí spôsobujú politickú zápchu.

Po dlhšom čase som pozeral reláciu O päť minút dvanásť.

Opäť.

A nielen päť minút, ale celú. Lebo tam bola Laššáková a Uhrík, tak som chcel pozrieť, o čom bude reč a ako budú pôsobiť. 

Z úcty voči tvorcom z minulosti uvádzame poviedku od Arthur G. Clarke. Je dosť možné, že je práve teraz  výsostne aktuálna.

Včera otvorili v Taliansku Zimné olympijské hry a ajhľa, ploche štadiónu dominoval symbol tisícročnej tradície. Taliani sa proste nezaprú. Použili starobylý symbol dobrého jestvovania, svastiku.   

Udalosti sa rozvíjajú ako lavína a bežia jedna za druhou, ale predsa len treba zaznamenať, že sa v slovenskom parlamente udialo niečo, čo možno označiť ako míľnik na ceste úpadku.

My, čo už sme v tomto živote už dospeli, si dobre pamätáme udalosti roku 1989, aj dobu predtým. Ale môžeme upokojiť mladších, že o nič neprišli - že ROVNAKÁ doba je aj teraz. Áno, presne teraz.