Trocha som sa hrabal v starých knihách, a prečítal som si nejaké poviedky, vydané ešte začiatkom šesťdesiatych rokov. Je naozaj zaujímavé, čo všetko sa v nich nájde.
Kedže svetová situácia je pokojná, do Európy neprúdia milióny negrov, nehrozí najhorúcejší suchý rok v histórii a moslimovia nechcú viesť atómovú vojnu proti severu, je azda čas pozrieť sa na náš
Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál. K tomuto bombastickému titulku v korporátnej smetiarni patrí nemenej bombastická fotografia tehly.
Pred pár týždňami uverejnilo Smetisko článok, v ktorom prinieslo novú politicky korektnú myšlienku. Niektorí svetoví aktivisti totiž prišli na to, že máme zlý obraz sveta, v tomto prípade doslovne - zlý spôsob zobrazovania guľového glóbusu do roviny mapy.
Bratislavská sobota, takmer 40 stupňov v tieni. Čo môže byť lepšie, ako spojiť príjemné s užitočným a zájsť do klimatizovaného Slovenského národného múzea na výstavu o rozlúštení jazyka Chetitov, ktorú autorsky pripravilo Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur v Prahe. Výstava o jazyku, to tu ešte nebolo.
V kravskom lajne žili dva červíky, otec a syn. Vyhrabali sa na povrch a syn hovorí: - Otec, čo je to také pekné zelené okolo nás? - To je trávička, synku.
Naše poznatky o dnešnom svete, o jeho tajných zákutiach a nevysvetliteľných princípoch, na základe ktorých funguje príroda, to všetko spoznávame vďaka našim gnozeologickým schopnostiam. Treba však povedať, kde je naša poznávacia hranica, či je obmedzená prirodzene, keď náš mozog určité veci nedokáže pochopiť, alebo je obmedzená násilne. Chcem načrtnúť problém dnešnej vedy, pretože čoraz viac začínam pochybovať o tom, čo nám vedci predkladajú na stôl.
