(Otvorený list od amerického učiteľa s dlhoročnými skúsenosťami učenia afro -americkej mládeže. Považujeme ho za public domain)

...Do nedávna som učil prevažne na školách s dominanciou čiernej mládeže na juhovýchode štátov. Hlavný prúd médií nám dáva len slabý náznak toho, aké to je naozaj na školách s prevahou afro - americkej mládeže. Expresívni žurnalisti používajú slová ako „chaotické“, slabé vyučovacie prostredie alebo nedostatok disciplíny, ale v skutočnosti nezachytávajú, čo sa deje! Pokúsim sa vyjadriť moju dennodennú skúsenosť s týmto prostredím.

Prvá vec, ktorá ma šokovala je, že sú hluční. Nemajú ani najmenšiu šajnu o základoch slušného správania. Nebolo nič neobyčajné, keď na mňa kričalo päť študentov naraz. Nefungovalo to, keď ste sa ich snažili utíšiť, obzvlášť ťažká úloha pre bielu ženu. Bol som na vyučovacej hodine svedkom toho ako moja kolegyňa prosila študentov aby sa utíšili ale oni len kričali viac a viac. Pripadalo mi to tak ako keby nemali žiadnu predstavu kedy je správny čas prehovoriť. Hneď ako dostali akýkoľvek nápad do hlavy, jednoducho ho vykríkli na celú triedu. Mohol som viesť diskusiu na tému vlády a náhle byť prerušený „Potrebujeme viac demokratov! Clinton, je v pohode!“ Študent pokračuje kľudne za 2 minúty a vybuchne zo slovami „Clinton je v pohode!“

Ktokoľvek kto je v prostredí čiernej mládeže, bude pravdepodobne aj na rapovej diéte. Čierni často vymýšľajú svoje vlastné rýmovačky a nebolo nič neobvyklé ak 15 chlapcov hrdo vpochodovalo do triedy za hluku svojich „veršov“ a sácania sa. Títo amatérski raperi obyčajne končia svoje „verše“ najhrubšími možnými slovami, že všetky ženy sú im sexuálne oddané. Ďalej nech majú akýkoľvek dôvod, ktorý mi nie je známy, neustále vzdychajú namiesto používania určitých slov v ich nechutných sexuálnych frázach.

Afro - americké dievčatá tancujú v triedach na stoličkách, vedľa stoličiek i pod stoličkami. Raz som sa vzdialil z triedy na 2 minúty a keď som sa vrátil, boli dievčatá zoradené pri tabuli zmietajúc sa na veľké potešenie chlapcov.

Mnoho čiernych, hlavne ženy sú enormne tučné. Niektoré sú také tučné, že som im musel upraviť miesto na sedenie aby sa tam vmestili. Nehovorím, že sú bieli študenti nie sú obézni ale je to vec čísiel a postoja. Čierne dievčatá sa jednoducho nestarajú či sú tučné. Je veľa bielych anorektičiek ale nikdy som nepočul alebo nestretol čiernu anorektičku.
Čierne ženy sú veľké pán Jackson, moji študenti vysvetľujú. Opýtal som sa dvoch obéznych dievčat v triede, či je v pohode biť tučný v čiernej komunite. Dievčatá začali tancovať a odpovedali „viete pán Jackson, chlapci majú radi šťavnaté ovocie“.

Afro-američania sa javia ako najkritickejší ľudia, akých poznám a akých som kedy stretol.
Na rozdiel od bielych, ktorí sa vyjadrujú opatrne ohľadom citlivej témy ako rasa. Čierni poukazujú na tému rasy neustále a veľmi drsne. Keď som potreboval poslať študenta s nejakým odkazom do kancelárie, spýtal som sa na dobrovoľníkov. Naraz 30 tmavých rúk sa vrhlo do vzduchu, človek by si myslel, že ja na okamih v triede plnej nadšených študentov.
Pravda je taká, že moji študenti milovali opustiť triedu a byť preč od bielej autority. Vybral som si černocha so svetlejšou pletou aby doručil odkaz a jeden veľmi čierny študent ho slovne napadol, že je polovičný chleba (lebo mal trochu svetlejšiu pleť). A hneď po jeho slovách začali ďalší šiesti chlapci kričať a opakovať, že je polovičný chlieb.

Po desaťročia, počujeme náreky v krajine nad chabými výkonmi čiernych a je nad čím nariekať! Mnohý čierni prichádzajú do škôl s vážnym handicapom. Doma sa naučia dialekt, ktorý je takmer iným jazykom. Čierny nielen zle vyslovujú slová ale aj ich gramatika je často chybná. A toto sa podpisuje na ich písomných úlohách. Je pravda, že niektoré biele tváre majú podobný handicap. Ale rozdiel je, že väčšina bielych prekoná tento handicap a naučí sa hovoriť správne, čierny nie.Väčšina čiernych nemá žiaden záujem o školské vyučovanie. Učil som históriu a študenti často hovoria, že nechcú robiť úlohy alebo nemajú radi históriu lebo je to všetko o bielych. Čierni to stále chápu ako neadekvátne. Tak som sa snažil niečo vymyslieť a dal som im úlohu si naštudovať moju obľúbenú historickú postavu Marcusa Garveyho. Ale ani tak nemali žiaden záujem sa o ňom niečo naučiť, hoci bol čierny. Jednoducho nemajú žiaden záujem pracovať nech je úloha hocaká.Ktokoľvek kto učí čiernych sa naučí, že majú úplne iné názory na vládu ako bieli.

Raz som dal študentom 25 minút na to, aby napísali čo si myslia ako by sa vláda mala zmeniť. Tú istú otázku som dal 3 triedam, čo je okolo 100 študentov, z ktorých bolo asi 80 čiernych. Moji bieli študenti prichádzali väčšinou s konzervatívnymi nápadmi ako napríklad, že musíme konečne urobiť niečo s ľuďmi, ktorý nepracujú. Toto bola najfrekventovanejšia odpoveď bielych študentov. Ale takmer každý čierny mi dal odpoveď „my potrebujeme viacej štátnych výhod, sociálnej podpory“.Moji študenti nemali šajnu ako sa platí za tieto štátne podpory. Pre nich to je ako čarovné prasiatko, ktoré sa nikdy nevyprázdni. Jedna černoška upozorňovala v triede, že potrebujú viac sociálnych výhod, ale ja som sa snažil vysvetľovať, že obyčajní ľudia to musia platiť zo svojich daní. Dievča mi odpovedalo: „Áno, ale to ide od bielych aj tak sú lakomí“.Povedal som, že aj veľa čiernych zarába 50 000 dolárov ročne a tiež sú zdanení. Na to mala odpoveď „sú polovičný chleba (half bread) (Ide zrejme o vyjadrenie, že sú polovičnej rasy, min. čas od slova breed - rasa, pozn. *****) . To znamená, že sú zmiešaní s bielymi, asi nie dosť dobrý pre ostatných „super čiernych“. Trieda súhlasila s dievčinou. Danú tému som radšej nechal tak. Mnoho čiernych dievčat je úplne šťastných, ak sú „kráľovné sociálnych výhod“. V deň keď sme hovorili o plánoch do budúcna, akú kariéru si predstavujú moji študenti, jedno dievča vysvetlilo svoj plán triede. „Budem mať veľa detí aby som dostávala „tučné“ šeky od vlády. Trieda nemala žiadne námietky.

Prekvapivé názory zaznievajú v triede počas diskusie o zločinoch, ktoré boli dôsledkom hurikánu Katrina. (pozn. prekladateľa – hurikán Katrina zasiahol najmä černošskú komunitu, viacero článkov sa venuje podrobne chovaniu afro – americkej komunity počas tejto krízy.) Zmienil som sa o znásilnení mladej dievčiny v katedrále. Väčšina mojich študentov súhlasila, že to bol otrasný zločin, ale niektorý to zobrali s nadhľadom. Jeden černoch povedal, že sa nič také nestalo. Mysleli si, že zomrú tak sa chceli zabaviť. Viacerí černosi pokývali hlavami na súhlas.Riaditeľ školy nariadil učiteľom aby sa opýtali študentov otázku. „Myslíš si, že je v poriadku porušiť zákon, ak budeš mať z toho obrovský prospech?“ Učil som už poriadnu dobu a nebol som prekvapený odpoveďami, ktoré zanechali mladú bielu učiteľku v úžase a zdesení. Áno bola najobľúbenejšia odpoveď.Úroveň zhody medzi čiernymi je ťažko pochopiteľná bielym. Majú radi jeden druh hudby : rap. Volia pre jednu politickú stranu : demokratov. Rovnakým spôsobom tancujú, hovoria, a zlyhávajú

Samozrejme sú tam výnimky ale tie sú zriedkavé.
Bieli sú rozdielni. Niektorý majú radi country hudbu, druhý zas heavy metal. Ďalší preferujú pop a boh odpusť im aj rap. Majú rôzne záujmy, skupiny a ideológie. Sú tam športovci, hlupáčikovia,“ lovci“ atď. Čierni sú hlavne čierni a veľmi rýchlo dajú najavo druhému čiernemu ak vybočuje z radu! Jeden môže namietať, že sú dôležité rozdiely medzi čiernymi, ktoré biely nemôže jednoducho zistiť. Snažil som sa najlepšie ako som vedel nájsť tie rozdiely ale stále si myslím, že hovoria, obliekajú a myslia rovnako. Zaiste sú medzi nimi konkurenčné skupiny, ktoré ťažko rozoznať. Jednoducho medzi čiernymi nenájdete rozdielne skupiny ako medzi bielymi.Všetci čierni súhlasia s jednou vecou a to, že všetko je rasistické. Tento odkaz od liberálov vstrebali úplne. „Spravil si domácu úlohu? Nie domáca úloha je rasistická“ Prečo si zlyhal na skúške? Test je rasistický.“Pokúšal som sa naučiť študentov niečo o britských filozofoch a prvú vec čo si všimli bolo to, že Bentham, Hobbes a Lock boli bieli. Vysvetlil som im, že v 18. storočí neboli čierni v Británii. Môžete hádať čo mi asi odpovedali. To je rasistické. Jeden študent ma obvinil, že som rasista a schválne ho nechávam prepadávať na skúškach. Opýtal som sa ho či si myslí, že nenávidím čiernych? „Áno.“ „Urobil som niečo, že to takto cítiš? „Ty nemáš rád čiernych.“ Prečo to hovoríš? Len sa uškeril, pozrel von z okna a precedil vzduch cez zuby. To bol asi nejaký lokálny výraz nesúhlasu, ale čierni často precedia vzduch cez zuby ako tichý prejav pohŕdania a nepriateľstva.Moji študenti, neboli schopní vidieť svet inak ako cez hrubé čierne okuliare.

Mal som v triede hosťa z Nemecka. Jedného dňa mal prednášku o svojej krajine, rodine a škole. Z času na čas ho prerušovali výkrikmi „ kde sú čierni?“ Nemecký študent sa snažil viackrát vysvetliť, že tam kde žije v Nemecku nie sú černosi. Študenti mu neverili. Povedal som im, že Nemecko je v Európe, odkiaľ bieli ľudia pochádzajú a černosi sú z Afriky. Ale moji študenti trvali na tom, že nemecký študent je rasista a úmyselne odmietol pridružiť čiernych v svojej prezentácii.

Sú silne zaujatí ohľadom ich vlastných rasových čŕt. Naučil som sa od svojich študentov to, že napríklad čierni majú dobré vlasy. Výrazom „čierne vlasy“ myslia čierno-biele hybridné vlasy, ktoré sú zrejme menej skrútené, ľahšie na úpravu a považované za viac atraktívne. Černosi sú tiež hrdí na svetlejšiu pleť. Predstavte si dvoch navzájom urážajúcich sa čiernych študentov. Jeden je tmavý a chudý, druhý je svetlý a obézny. Tmavší začne „ si tlstý Ridário!“ Ridário sa pousmeje, ani sa neobťažuje obzrieť, pokrúti hlavou a odpovie „ by si si želal.“ Urážať a poukazovať na svoje rasové črty vedia donekonečna.Černosi majú hispánskych imigrantov v zuboch a nenávidia ich. Vedia vyjadriť svoje pocity ohľadom hispáncov tak kruto a surovo, že nám nie je odporúčané sa na tému imigrácie ani baviť v triedach.Bieli sú „rasisti“, samozrejme ale prinajmenšom sú braní ako Američania. Mexikánci nie. Čierny majú zrejme nie vždy nevraživé porozumenie pre bielych. Vedia ako sa bieli správajú a je jasné, že si všeobecne myslia o bielych, že sú dobrí v organizovaní vecí a múdri. Čierni ale chcú väčší kus amerického koláča ako si zasluhujú a bielym by dali samozrejme menší kus, ale Mexikáncom s určitosťou nič!

A čo tak čierni chlapci a biele dievčatá? Nikto o tom nehovorí, ale je do očí bijúce to, že černosi sú posadnutí bielymi dievčatami. Bol som svedkom nasledujúceho príbehu snáď miliónkrát. Čierny chlapec začne drzo a arogantne tancova okolo bieleho dievčaťa, ktoré sa mu snaží vyhnúť. Opýta sa jej „ Kedy pôjdeme von?“ Sú dva typy odpovedí na takúto otázku. Sebavedomé dievča sa nahnevá a pošle ho niekam. Zdržanlivejšie dievča skloní pohľad a zašomre nejaké slušné ospravedlnenie, väčšinou odmietne. Jediná odpoveď, ktorá nasleduje od černocha je „ ty rasistka.“ Veľa bielych dievčat sa cíti vinných lebo nerandia s čiernymi, príliš veľa. Väčšina bielych dievčat v mojej škole si udržiava odstup, na rozdiel pár výnimiek, ktoré sú závislé na drogách.Je tu niečo ďalšie čo bije do očí. Zdá sa, že černosi nemajú absolútne žiaden zmysel pre romantiku. Pojem zaľúbiť sa je pre nich neznámy. Čo spája muža a ženu je sex a nič iné. Samozrejme sa nájdu aj bieli podobne degenerovaní ale všeobecne sú bieli schopní naozajstnej oddanosti a mäkkosti citov. Tieto emócie absolútne chýbajú černochom, hlavne chlapcom.Školy s prevahou čiernych sú násilné a zopár bielych uviaznutých v tejto búrke trpia.

Násilnosti sú udivujúce, nie to čo sa stane, ale za akej atmosféry sa to stane. Černosi sa usmievajú, vyzerajú spokojne a náhle z ničoho nič začnú bitku. Je to príšerné. Pred nedávnom som išiel po chodbe a skupina čiernych chlapcov išla predo mnou. Bez akéhokoľvek znamenia sa začali biť s druhou skupinou.Čierni mimoriadne rýchlo vedia zaútočiť. Sú impulzívni. Raz som náhodne obšuchol topánkou o tenisky jedného černocha, okamžite sa dal do bojovej polohy a chcel na mňa zaútočiť. Privolal som ochranku, ktorá ho odviedla k riaditeľovi. Bolo nezvyčajné aby študent hrozil za takú banálnosť učiteľovi, ale nie medzi nimi. Medzi nimi je to naozajstný dôvod začať bitku.Ozajstné obete uviaznuté v tomto sú bieli, ktorých vzdelanie trpí za takýchto okolností. Slabší bieli sú obzvlášť vnímaví na takéto násilnosti. Dostávajú facky, kopance. Obyčajne si ale černosi nechávajú naozaj tvrdé násilnosti a brutálnosti jeden pre druhého.

Medzi učiteľmi je jedno nepísané pravidlo. Takmer každý vie, že čierni nereagujú na tradičný spôsob vyučovania. A toto prináša nekonečné inovácie, márne inovácie, ktoré by mali priviesť čiernych na ten istý stupeň ako sú bieli. Riešením je zmena. Zmena je skoro ako sväté slovo v dnešnom vyučovacom systéme. A môžeme zlyhať miliónkrát, hlavne, že pokračujete v zmenách. Toto je dôvod, prečo liberáli neustále „vylepšujú“ študijný plán. Učiteľom je napríklad hovorené, že černosi potrebujú viacej praktickej výuky a skupinovej práce. Učiteľom je hovorené, že černosi sú viacej vokálni a neučia sa prostredníctvom čítania a prednášok. Vzhľadom na tento aspekt, ich charakteristické rysy vedú k rozdielnemu druhu učenia.e nemožné ich prinútiť aby sa starali o niečo, alebo chápali niečo také abstraktné ako demokratické občianstvo alebo vlastnícke práva. Nedovidia si od vlastného nosa ďalej, jediné čo si uvedomujú je , že vy žijete vo veľkom dome a ony v malom. Samozrejme, že sú aj výnimky a nájdu sa neokrôchanci medzi bielymi a zopár vnímavých čiernych, od ktorých sa dá očakávať čokoľvek, ale spoločnosť nestojí na základoch týchto výnimiek.Raz som sa opýtal študentov, „ Čo si myslíte o ústave?“ „Biela“ jeden černoch vykríkol a trieda sa začala smiať. Prichytil som sa, že sa smejem s nimi zatiaľ čo krajina, práca a spoločnosť ktorú milujem sa mi vzďaľovala a temnela každým dňom.