Autocenzúra

Jav, ktorý najviac deformuje verejné memetické procesy, je autocenzúra. Autocenzúra je balvan. A vôbec to nie je téma len blogov, webov či iných verejných textov. Autocenzúra, štylizovanie - povinnosť naša každodenná, často až smiešna.

Ale anonymné blogy majú výhodu, že tu (ak si odmyslíme holokaust a propagácia toho oného, ako sa to volá, nacizmu) tu sa z formálnych dôvodov naozaj nik štylizovať nemusí. To je ich najlepšia vlastnosť - ten priestor na tréning. Autogénny tréning proti autocenzúre.) Tu sa to dá natrénovať, a použiť neskôr v reálnom živote.

Chcel som o tejto myšlienke porozmýšľať a niečo zaujímave napísať. Aj som napísal. Ale uvedomil som si, že to je tiež autocenzúra, a tak som mazal a mazal, celý deň a potom znova. Stále mi to smrdelo nejakou autocenzúrou.

Až som na to došiel.

Najvytrvalejšia, najviac zakorenená, proste najhoršia je autocenzúra autora pred čitateľom. Strach o to, aby to čitateľ pochopil. To je najbežnejší typ autocenzúry a ešte je občas aj podporovaný, ako niečo prirodzené, ako niečo, bez čoho sa nedá byť.

Nie je to tak. Aj takáto autocenzúra škodí.