Dve klamstvá ohľadne (Kyjevskej) ulice

Ohľadne ulice, ohľadne revolúcie na uliciach a námestiach, existujú dve klamstvá:

jedno je klamstvo pre sluhov, že sluhovia na ulici môžu dosiahnuť zmenu,

druhým je klamstvom pre mocných, že ich sluhovia na ulici môžu dosiahnuť zmenu.

 

Žiadna revolúcia nebola prevedená na ulici, ani davmi z ulice. Pre všetky prevraty bola ulica len kulisa, len pomocné divadlo - do tej miery, do akej vládnuca vrstva aj sluhovia hlúpo verili spomínanej lži. Na ulici sa nikdy nič nedosiahlo žiadnou "okupáciou", žiadnym obsadením budovy. Najznámejší prípad, dobytie Bastily, bola úplne nepodstatná nechutná epizódka, len neskôr lživo nafúknutá ako bod zlomu. Dobytie Zimného paláca boľševikmi bola len formalita, až neskôr nakrútil Einsenstein film s hercami , ktorý bol nehanebne lživo prezentovaný ako dokumentárne zábery revolúcie.

Ulica môže slúžiť len ako určité propagačné médium v prípade, keď sú určité veci tabu. Keď vládna moc tvrdí, že určité myšlienky nejestvujú, môže poslúžiť aj ulica ako forma na "demonštráciu" v priamom slova zmysle. Ako keď za socíku blbci komunisti tvrdili, nevedno prečo, že všetci ľudia s nimi súhlasia - stačilo, aby pár ľudí vyšlo na ulicu s opačným prejavom a už bolo haló. Podobne, ako keď súčasni plutokratickí blbci tvrdia, že problematika osád a rómov ako takých je pre ľudí nepodstatná  - stačilo, aby niekoľko tisícov ľudí vyšlo do ulíc - a prejavilo sa to protestnou voľbou mimosystémového župana v Banskej Bystrici. To sú prípady, keď je ulica médiom, keď samotný prejav na ulici je rovno cieľom, nie nástrojom na ďalší tlak, pretože ulica na to nie je dostatočne tvrdá (vie byť len krutá, ale to je iná téma).

V súčasnosti na Ukrajine niet čo demonštrovať. Ľudia na Kyjevských námestiach sú podporovaní korporátnymi masmédiami sveta, tie všetko za nich povedia, oni sami nič nové nemajú. Neprinesú žiadnu novú informáciu iným vrstvám spoločnosti - aj na Ukrajine už každý pozná sľuby tej západnej zatuchnutej formy kapitalizmu, a každý aj vie, že najmenej polovička obavateľstva neznáša svojho prezidenta - no a? Prečo by to práve na Ukrajine malo byť ináč, ako kdekoľvek na svete?

Dnešný Kyjev, to je ako by v roku 1988 niekto okupoval Václavák s požiadavkou, aby sa nastolil ten pravý komunizmus. Je to zvrátené.

Ale je to poučné. Toto sú tie revolúcie - hrané umelé divadieľka, za ktorými sú skryté nechutné mocné svine. Je hrozné a choré, keď chudáci s príjmom nejakých sto eur podporujú špinavú zlodejskú miliardárku Timošenkovú. Je to klasický podvod v priamom prenose.

Autor: 
Prasiatko
*Norman hodí udicu (článok o revolúcií) do rieky a čaká na záber* *pláve okolo Prasiatko --- a trhne udicou! Záber, mädlí si ruky rybár (autor) Norman* Chrocht, dobre, teraz vážne bez suchého humoru, vysvetli mi prosím problematiku "nie nástrojom na ďalší tlak, pretože ulica na to nie je dostatočne tvrdá". Toto som nepochopilo. OK, ulici chýba tvrdosť, tak kde, čo ju nahradí? Čo je ozaj potrebne tvrdé? Napríklad organizovaný zločin vie byť fakt tvrdý, ale to je spravidla iba ďalší nepriateľ bežných občanov, relatívny konkurent štátu, nie však jeho systémový protivník. Tak ako - kde, čo má/ môže predstavovať tú kýženú tvrdosť pre zánik jedného systému a vznik nového? (Samozrejme, počítam tak, že armáda je v štáte mimo hry, tá sa preberá, nie poráža, a navyše sú to darmožráči!!!)
Norman
môžem ťa ubezpečiť, že to je o Ukrajine a iných prevratoch, ani som nepomyslel na ten smiešny cirkusík, čo sa posledne dial v Bratislave, alebo že by som konkrétne teba, účastníka, chcel provokovať. Ale páči sa mi to s udicou - hej hej, napíšem a čakám, čo sa dozviem.   Ale k veci, stručne: som rád, že si si zapamätal poučku "armáda sa preberá, tá sa neporáža". Prečo ale by mala byť mimo hru? Armáda je veľmi obľúbený nástroj prevratov, zvlášť v Latinskej Amerike (a vôbec južanských krajinách). Ale takto - ja som zatial spravil len asi sedem-osem štátnych prevratov, takže nemám až takú prax, ale v zásade sú vždy potrebné tie isté veci: hospodárska sila, ovádanie myslí (masmédia a podobne). Hospodárska sila - to je napríklad Babiš, Soroš a podobne iné, tie naozaj tajné ksichty (preto ich my dvaja naozaj nepoznáme).  No, tie si potom môžu kúpiť manipulátorov - ak nejakí schopní existujú. Väčšinou neexistujú a keď, tak majú tendenciu sa osamostatniť - nemajú to tí finančníci, chudáci, až také ľahké.   Ale je to aj odpoveď v situácii, v akej si - keď nemáš miliardy, a chceš vidieť rýchlo nejaký efekt, môžeš len kaziť ich systém. No, ak nechceš priamo do obrneného centra, do banky, zostáva  len manipulovať manipulátorov, ideológov. Obrazne povedané, podkladať im nohy. Ak si právnik, napríklad podávať žaloby. Vždy sa niečo nájde, len treba vytrvať, byť naozaj dostatočne zlomyselný. Ak sa človek nevie premôcť k tomu, robiť niekomu zle, treba si zobrať nejakú inšpiráciu - najlepšie Bibliu, najlepšie Starý Zákon, tam si treba prečítať, aké svinstvá odporúča sám boh, takže to aj dobráka zbaví zbytočných zábran.  

nové texty