Rusko, Bielorusko a Kazachstan podpísali 18. novembra 2011 dohodu o hlbšej ekonomickej spolupráci, ktorá od 1. januára 2012 vytvára reálny základ Eurázijskej únie. Autorom myšlienky zjednotenia v záujme všestranného partnerstva, vrátane spoločnej obrany, je kazašský prezident Nursultan Nazarbajev. Svoju predstavu o kooperácii tlmočil v Rusku - v roku 1994.

Kazachstan bol vtedy v dôsledku rozpadu ZSSR na pokraji hladomoru a jeľcinovské sprivatizované Rusko bolo v stave hlbokej ekonomickej depresie, sociálneho úpadku, a navyše zavlečené Jeľcinom do čečenskej vojny. Po roku 2001 si všimla užitočnosť Kazachstanu pre svoje ázijské vojenské ťaženia administratíva USA, čo oddialilo konkrétne kroky na vytvorenie kooperujúcej Eurázijskej únie o ďalších 10 rokov.

Ako povedal po podpise zmluvy prezident RF Dimitrij Medvedev, únia bude zohrávať významnú úlohu pri budúcom rozvoji krajín, ktoré sa rozhodnú stať jej členmi. V blízkom čase to plánujú urobiť Kirgyzstan a Tadžikistan.

Konkrétne rysy Eurázijskej únie sa začínajú črtať paradoxne v čase, keď sa Európska únia rozsýpa vo švoch a o spoločnej európskej budúcnosti rečnia už len byrokratickí eurokomisári v glotových rukávoch, ktorí by chceli definitívu a trvalý úradnícky príjem. Zdravé jadro EÚ - Nemecko začalo napriek obsedantnej bruselskej protiruskej eurorétorike s Ruskom úzko spolupracovať. To je skutočný dôvod hystérie Veľkej Británie, ktorá v Európske únii presadzuje záujmy USA. Nemecko-ruská kooperácia, kombinujúca technologickú vyspelosť, kreativitu a surovinovú základňu, je pre USA extrémne nebezpečná a vždy urobili všetko pre to, aby jej zabránili. USA si však musia zvyknúť, že prianie Bieleho domu už nie je pre svet rozkazom.