Rozpad systému pseudostrán

Podľa najnovšeiho prieskumu by sa v Slovenskej republike  všetky staršie ponovembrové strany len horko-ťažko dostali do parlamentu. Strany ako KDH, SDKÚ, SNS a SMK sú opľuté a oprávnene je nimi opovrhované ako stranami kriminálnikov a podvodníkov. Ťažko k nim napísať niečo zaujímavé, každý tie staré ksichty, tak podobné bravčovým ksichtom socialistických byrokratov, pozná.

Novšie strany, ako strana maďarských rozvracačov Híd, alebo internetová strana zbohatlíkov a spermií SaS, ktorí boli len 1,5 krát vo voľbách,  majú ešte svojich naivných voličov, v prípade Maďarov svojich fanatických nacionalistov a slovenských maďarónov, ale tiež nedosahujú ani zďaleka desať percent. Paradoxne, alebo možno logicky, spomedzi typ-SDKÚ strán je na tom popularitou najlepšie tá najnovšia, takzvaní Obyčajní ľudia. Sú noví, tvária sa ako cesta pre nezávislých (čo samozrejme v praxi nie je pravda, ale povedzme, každý "nezávislý" im priťahuje nejakú voličskú skupinku), a tak napriek popletovi na čele, ich ľudia držia. V podstate - ako výraz opozície voči predošlým.

A potom je tu Smer. Strana, ktorá je tu už desať rokov, ale ktorá sa od začiatku do veľkej miery vyčlenila spod malomestskej slepej zhovädilosti, ktorú na Slovensku azda najlepšie symbolicky stvárňujú postavičky á la teliatko Radičová, alebo potkan menom Zajac, respektíve Mikloš či Dzurinda. Proti tomuto bol Smer vlastne vždy, a preto mu ľudia stále veria. V každom prípade, ako tvrdia sami kritici Ficovej strany, Smer nie je takzvaná štandardná prozápadná strana. Je to výrazne mimosystémová strana, a aj keď teraz bude čím ďalej tým viac upadať do koľají svojich predchodcov a stávať sa systémovou (kto čaká opak, musí rátať so zázrakom), je to antistrana.

Čo to teda vlastne znamená?

Všetky plutokratické strany boli odmietnuté, napriek silnej masmediálnej podpore a ťažkým peniazom rôznych sponzorov. Napriek tomu boli všetky strany TOHTO systému odmietnuté úplne rovnako, ako pred štvrťstoročím komunisti.

To si treba všimnúť a zapísať do archívu. Prehrali, nezvládli to, posrali to rovnako ako komunistické svine - a podľa toho aj dnes ľudia žijú a pociťujú svoju situáciu, či perspektívy ako veľmi zlé. Tento systém, rovako ako bolševický, TIEŽ SKLAMAL.

 

A naozaj, až teraz mi napadá jedna myšlienka. V roku 1989 sme mávli rukou a zločincov sme nepotrestali, neobesili. Neskôr to  mnohí a mnohokrát ľutovali ako chybu. Aj ja s myslím, že to bola chyba, že sa neskúsilo všetkým vyskúšať, ako naozaj bolí zmena a ako boli zločin.

Spravíme tú istú chybu aj teraz? Ako sa cítite? Ešte stále sme deti? Ešte stále si myslíte, že špina sa dá čistiť bez toho, aby ste sa zamazali? Ešte stále sa bojíte ni len o svoje veci, ale aj toho, že spravite nejaký omyl? Sú omyly druhých lepšie, ako naše omyly? Právo na omyly majú len tí druhí, my nie?

Doteraz sme to všetko robili tak sociálne a uvedomelo presne. Všetko sa robilo podľa spoločenských vied - a napriek tomu, paradoxne, je všetko v kýbli. Myslím, že je teda načase radšej skúsiť spraviť nejake historické chyby.

Autor: