Asi 1500 Lotyšov sa v nedeľu 16. marca 2014 zúčastnilo na pochode v rámci dňa legionárov, ktorý oslavuje vojnových veteránov z tamojších nacistických divízii Waffen SS. Pochodovali  k akémusi Pamätníku slobody v Rige.

Tieto pochody sa konajú každoročne od začiatku 90. rokov, v roku 2000 však vláda Deň legionárov zrušila. Akýsi minister sa tento rok demonštračne vyjadril, že sa pochodu zúčastní, a tak ho premiérka odvolala.

Na jednej strane vieme, že právo víťazov očierňuje porazených. Preto je prirodzené, že sa v Nemecku či Rakúsku udržuje mierna revizionistická aktivita, keď sa postihnutí sanžia situáciu upraviť, udržať v rovnováhe. Pokiaľ ale viem, nedochádza tam k verejným demonštráciam, nieto ešte k oslavám.

Lotyšsko - a podobne aj Litva a Estonsko, boli počas vojny súčasť Sovietskeho Zväzu. Dodnes majú nemalú ruskú menšinu. Oslavovať jednotky alebo ľudí, ktoré vlastne zradili, neprispieva k vyrovnaniu a spravodlivosti situácie, ale vedie k rozoštvávaniu, k urážaniu tých, ktorí takisto bojovali za svoj ideál.

Najpodstatnejšie ale na záver. Lotyšskí veteráni Waffen SS vyhlasujú, že len bojovali proti Sovietom, že sa "nezúčastnili holokaustu". Za prvé považujem za úbohosť, ak sa niekto domáha ochrany sionistickej strany, ak sa jej takto podlizuje a ospravedlňuje, špeciál, ak je to niekto oháňajúci sa aj značkou SS. To si naozaj tí hlupáci myslia, že im to sionistickí bossovia takto uznajú? Je to úbohé. Za druhé, aj keď Waffen SS boli zväčša  normálne bojové jednotky, je pravda, že práve z tých, ktoré boli vytvorené východoeurópskymi dobrovoľníkmi, teda aj Lotyšmi, boli vytvárané protipartizánske a trestné jednotky. A práve tie boli zodpovdné za absolútnu väčšinu vojnových zločinov, ktoré sa stali zo strany Nemeckej Ríše. Práve tie boli používané na najšpinavšie práce, ale aj ich nedisciplanovanosť a hlavne hlboké atavistické nenávisti, ktoré na Východe panovali medzi národnosťami, etnikami ale aj spoločenskými triedami, nenávisti z nedávnej i dávnej minulosti, to všetko spôsobovalo, že tieto jednotky boli kruté a neľudské.

Je to podobný prípad, ako Banderovské vojská. Lokálny malý patriotizmus sa zmenil na nenávisť voči všetkým. Banderovci sa sami hrdia, že zabíjali Rusov, Nemcov, Poliakov a konieckoncov aj Ukrajincov. Nielen sláva a česť, ale aj ľudskosť bola tým ľuďom v tých podmienkach často úplne cudzia vec.

A to platí aj na lotyšské pomocné jednotky. Oslavovať úbohé východoeurópske trestné oddiely je naozaj nemiestne.

Pri Pamätníku slobody. Všimnite si vpravo v pozadí prečiarknutú fotku Hitlera a Stalina. To je ale lož, pretože v skutočnosti Lotyši práve bojovali za oboch týchto diktátorov - vždy ochotne práve za toho, kto bol pri moci. Lotyši týmito aktami neobhajujú reálnu históriu, ale ju deformujú.