Mäsiarov z Kosova čas neochráni

Srbský prokurátor pre vojnové zločiny Vladimír Vukčevič dnes informoval o nových skutočnostiach spojených s obchodovaním s ľudskými orgánmi srbských zajatcov počas kosovského konfliktu v rokoch 1998-1999. Svedok, etnický Albánec, bol preukázateľne priamo zapojený do odoberania ľudských orgánov srbským zajatcom, s ktorými sa aj podľa správy člena europarlamentu Dicka Martyho kšeftovalo na čiernom trhu. Tajné služby vedia, že celý reťazec riadil vtedajší šéf UNMIK a neskôr minister zahraničných vecí Bernard Kouchnier, ktorý sa medzitým potichu vytratil z vrcholovej politiky.

Svedok vypovedal o detailoch operácie na severovýchode Albánska v meste Kukes, počas ktorej bolo srbskému zajatcovi odňaté srdce. Orgán určený na transplantáciu bol letecky prevezný do Tirany. Vzhľadom na to, že transplantácia orgánov nie je pašovanie balíčkov s heroínom a vyžaduje si sofistikovaný postup od odobratia orgánov cez rýchly transport až po doručenie na kliniku, svedok určite vypovedal aj o zapojení externých článkov. Ako uviedol Vukčevič, výpoveď svedka preverovala srbská prokuratúra viac ako rok a vyjadril presvedčenie, že pomôže pri medzinárodnom vyšetrovaní tohto zločinu. Mimochodom, medzinárodné vyšetrovanie neexistuje. Preto Ruská federácia vyzvala v roku 2008 Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite podporila srbskú prokuratúru pre vojnové zločiny v súvislosti s obludnou mäsiarinou spáchanou na srbských zajatcoch. Reakcia? Vraj to vyšetruje Európska únia a to stačí.

V roku 2011 (!) sa kauza dostala do fázy, keď bol menovaný generálnym prokurátorom špeciálnej vyšetrovacej skupiny Európskej únie Američan John Clint Williamson. Doterajšie výsledky: nula. Ak teda neberieme do úvahy, že hlavným poslaním špeciálnej vyšetrovacej skupiny je zamiesť šokujúci zločin spáchaný na Srboch pod koberec, pretože stopy vedú do Izraela. Bežne sa tomu hovorí "umoriť časom" - naťahovať a naťahovať vyšetrovanie a namiesto skladania mozaiky zločinu spochybňovať, čo už bolo urobené.

V tomto prípade však čas hrá proti mäsiarom z Kosova. Čím viac rokov ubieha, tým je ich zločin aj pre toto naťahovanie viditeľnejší - a spolupáchateľom sa stáva aj Európska únia svojou očividnou neochotou zločin vyšetriť.

O tom, že kšeftovanie s orgánmi srbských zajatcov nebude premlčané, ubezpečil v úvode tohto roka minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. "Hoci sú možnosti Ruskej federácie obmedzené, urobíme všetko pre to, aby sa vyšetrovanie dostalo z čisto európskej úrovne na medzinárodnú a bolo dovedené do konca."

Srbsko odovzdalo zoznam miest s masovými hrobmi srbských zajatcov, ktorí sa stali obeťami kšeftovania s orgánmi, ako aj adresy tajných väzníc v Kosove a severnom Albánsku a zoznam nezvestných osôb tribunálu v Haagu už v roku 2001. Nasledovalo hlboké ticho. A to pokračuje aj teraz - pod dohľadom generálneho prokurátora Williamsona.

Autor: 
Ema

sa "Medzinárodná riadiaca skupina pre Kosovo" venuje tomuto:

http://www.sme.sk/c/6527820/zapad-priznal-kosovu-statut-plnopravnej-krajiny.html

Buheh

Záležitosť Kosovo je mimoriadne odpudivou položkou v dlhom zozname krvavých víťazstiev "demokracie".

Netvrdím, že sa tam stalo niečo výnimočné, čo by sa už veľakrát predtým neopakovalo v iných krajinách. Lenže tu sme v Európe a Kosovo je vážny precedens. Európske štáty, ktoré uznali kľúčovú časť historického územia Srbska, v uplynulých desaťročiach plazivo obsadenú agresívnou menšinou, za samostatný štát, nemajú viac právo protestovať proti tomu, keby si, povedzme, Turci vyhlásili niekde v Nemecku svoju Slobodnú Gastarbeiterskú Tureckú republiku, Alžírčania v okolí Marseille svoju zvrchovanú Marseillskú Alžírsku moslimskú republiku, či nebodaj Pakistanci v strednom Anglicku svoj štát. Je to totiž presne ten istý prípad ako samostatné Kosovo. Do poslednej bodky – niet tu žiadneho principiálneho rozdielu.

A keby nevedeli ako naštartovať ekonomiku svojich mladých, demokratických štátov, je tu dobrá rada: pôvodné európske (už menšinové) obyvateľstvo má iste veľa kvalitných orgánov, niektoré sú možno dokonca kóšer.