degenerácia

 Tupý byrokrat Pan Ki-Mun: "Verím, že táto tragédia bude výzvou do akcie na vyššiu ochranu migrantov a zlepší vnímanie imigrácie v očiach verejnosti." Starostka ostrova Lampedusa Giusi Nicolini: "Nemáme viac miesta. Pre živých, ani pre mŕtvych."

Je celkom možné, že postupujúcej idokratizácii presstitútov možno ďakovať za to, že si neuvedomili, čo fotky zobrazujú. Ukazujú totiž nielen minulosť a súčasnosť jednej budovy Detroitu, čoby symbolu mesta, ale azda aj celej dnešnej (americkej) civilizácie. Minulosť - upravená škola, športoviská, knihovne - a v nich veselí, roztatárení, dobromyseľní, baviaci sa černoškovia. Takí slobodní, prinášajúci tú multikulti. A potom je na fotke vždy aj prítomnosť - rozklad, rozpad, špina, úpadok.

Nie je vôbec náhoda, že určité kruhy presadzujú ideológiu tolerovania úpadku a rozkladu. Táto ideológia momentálne vládne na Západe, v takzvanej židokresťanskej kultúre, ba dá sa povedať, že je s ňou totožná. Je presadzovaná ako masmédiami tak aj politickými kruhmi. Ich hlavnou starosťou je ochrana asociálov a zločincov.

Preklad článku "In Its Efforts to Integrate Roma, Slovakia Recalls U.S. Struggles" (nytimes.com) "Rozhodnutie súdu postupne vedie k spoločným triedam bielych a rómskych žiakov na Slovensku."

Aktivisti strany Naše Slovensko v sobotu nedokázali premôcť štátnu moc a dostať sa na pozemky Mariána Kotlebu pod hradom Krásna Hôrka. Štát sa rozhodol ukázať svoju silu a použil mechaniku, ktorú používala aj predošlá boľševická totalita – "preventívne" dočasné zatknutie kľúčových osôb.

Dochádza k tomu, čo bolo nevyhnutné: genetické a kultúrne antagonizmy na Slovensku vyústia do otvorených stretov ozbrojených skupín. To je jemne  povedané – v skutočnosti môže byť už pomaly reč o občianskej vojne.

Dve učiteľky z Dobšinej nabrali odvahu a napísali o každodennom živote v ich škole. List poslali nielen na ministerstvo, ale aj médiam, aby sa táto téma stala predmetom širokej spoločenskej diskusie, ako sa v demokracii patrí. Výsledkom je hlboké mlčanie.