Včera priletela na Taiwan Nancy Pelosi, vysoká predstaviteľka USA, a dokončila tak provokáciu voči Číne. Alebo je to naopak, a cestu Pelosi zámerne nafúkla Čína. Alebo oboje.

Veľmoci sa pohybujú proti sebe a či viac pridáva jeden, alebo druhý, nie je isté - ale isté je, že napätie narastá. Ak sa na vec pozrieme s dostatkom odstupu, vidím v tom akciu Číny, ktorá reaguje na slabosť Ameriky. Vyriešenie problému Taiwan by pre Peking mohol byť lákadlom na vyriešenie.
Nám sa odtiaľto zdá, že o nič nejde, ale pre Čínu je ten ostrov otvorená rana a priestor pre amerických barbarov. Je to taká Kuba priamo pred pobrežím - a je jasné, že je to čínsky priestor.

Čína zrejme nebude rozväzovať uzol vojenským mečom. Číňania sa zas poučili a zavedú na Taiwan niečo, čo sa bude podobať na Európou milované sankcie. Čína proste udusí ten prekliaty ostrov v jeho vlastnej šťave.

Zvyšovanie napätia na Ďalekom východe, aj keď hroziace jadrovým konfliktom a zničením ľudstva, je možno ak nie zrovna privítať, tak akceptovať ako prirodzenú nevyhnutnú vec. Znova pripomínam, že rozloženie kontinentov je jasné a tak je aj jasné, kto lezie na cudzie brehy a kto má teda dostať po prstoch. Žiadna výhovorka na "lepšie zriadenie", na údajnú jedinečnosť svojho zriadenia (tzv. "demokraciu") v dnešných časoch neospravedlňuje zakladanie amerických kolónií a pevností na cudzích kontinentoch. Teda - ak nie sme otroci, tak to nemôžeme akceptovať.

Čína je veľmoc a očividne sa definitívne rozhodla, že vo svojom okolí bude mať čisto.