Všetky ríše, všetky civilizácie v konečnom dôsledku stoja na nejakej abstraktnej myšlienkovej konštrukcii. Je len vecou terminológie, či to nazveme mytológiou, ideológiou, náboženstvom, tradíciou, legendou. Vždy bude platiť, že Homo Sapiens, to je tlupa (trochu silne premnožená, ale predsa len tlupa) nahých opíc, ktoré môžu byť len prostou nesúrodou sumou jedincov, alebo môžu tvoriť nejakú vyššiu entitu – a tým, čo ju tvorí, je čosi nehmotné, nejaká centrálna myšlienka, nazvime ju trebárs mytológia.
Prečo toto rozpisujem? Všelijakí obrezaní hríbovití mudrlanti nám, Slovákom, v rámci plánovitého rozbíjania národného povedomia a sebavedomia tak akosi plazivo podsúvajú, že naša hodnota spočíva v tom, ako obstojíme v akejsi súťaži so „značkovými“ národmi a ríšami, najlepšie v štandardných disciplínach, v ktorých sú oni preborníkmi. A z toho im potom vychádzame ako lúzri. Veď ani pizzu nevieme robiť ako Taliani, ani biznis nevieme robiť ako Židia a ani históriu nemáme takú bohatú a kvalitne sfalšovanú ako koloniálne veľmoci.
Konkrétne teda napríklad tá naša história. Vraj je chudobná. Nuž, aj o tom sa dá úspešne polemizovať, keďže, s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote, veľká časť našej skutočnej slávnej histórie nám bola ukradnutá či zatajená. Lenže háčik je ukrytý v čomsi inom, a síce v samotnom jedovatom princípe, ktorý nám podsúvajú: že ten, kto má „bohatšiu“ históriu, je čosi viac ako ten, kto ju má chudobnejšiu, resp. žiadnu. Tento vulgárny šovinistický darwinizmus je však falošný a my, konšpirátori, nepochybujeme, že je to zámer.
Každý z dnes žijúcich obyvateľov Zeme je potomkom bezbrehého radu generácií predkov. A každý z nespočetných miliárd predkov dnešných pozemšťanov bol príslušníkom nejakej skupiny ľudí, nejakého jedinečného rodu, kmeňa, národa. Každý z dnešných pozemšťanov je potomkom bohatierov zo slávnych kmeňov, nepremožiteľných víťazov, ktorí zvíťazili v rade slávnych a hrdinských bitiek, potomkom žien nádherných ako sen, potomkom toho najlepšieho (ale i horšieho), čo sa z minulosti do súčasnosti prenieslo. Každý z týchto miliárd ľudí je potomkom najrôznejších tradícií, kultúr, ktoré sa miešali i odpudzovali a po stáročiach a tisícročiach, pod vplyvom prírodnych a spoločenských podmienok v rôznych regiónoch dali vzniknúť novej kvalite a pestrosti. Že len niektoré z týchto národov a ríš sa dožili pomenovania a identifikácie práve v tejto dobe, to ešte neznamená, že sú, boli a budú jediné a významnejšie než tie nám dnes neznáme.
Všetko toto, čo som napísal, nesmeruje k nihilistickému záveru, že veď všetci sme rovnakí, a teda na našej identite nezáleží. Áno, toto pomýlené uvažovanie by nám niekto chcel podsunúť. Ale je to presne naopak. Logicky správny a správne logický je celkom opačný záver.
Rastliny sú rôzne: jedna má najväčšie plody, druhá najzdravšie, tretia najsladšie... ale z hľadiska vesmíru, z hľadiska jeho bohatstva a pestrosti je rovnako hodnotná, a má rovnaké právo na život, aj tá nenápadná maličká bylinka, ktorá na pohľad nevyniká vôbec ničím.
A tak je to aj s ľuďmi: každý región, obyvatelia každého jedného obývaného kúska tejto planéty sú pokračovateľmi nekonečne bohatej a jedinečnej histórie. Sú jedineční práve preto, že sú výsledkom dlhodobej evolúcie a adaptácie na dané prostredie, na unikátny prírodný, geopolitický a duchovný priestor. Nemusia to demonštrovať vyťahovaním vlajok, prezentovaním národných jedál, krojov, kinematografie či keramiky. Aj bez týchto vecí sú vzácni prosto tým, že sú. Aj my Slováci: ani keby sme nemali Tatry, Štiavnicu, Čičmany, Spišský hrad, Veľkú Moravu, Svätopluka, Sagana, Murgaša, Baniča, Gáboríka, Hamšíka, halušky, bryndzu, či dokonca samotnú Kisku... ani keby sme nemali vôbec nič, čím by sme cudzincov mohli prekonať či aspoň zaujať, neboli by sme o nič menej vzácni a jedineční. A nemali by sme o nič menšie právo mať vlastnú identitu, o nič menší dôvod byť hrdo sami sebou.
Toto, čo som napísal, neznamená, že sme všetci rovnakí, rovnako inteligentní, zdatní v bubnovaní, behu cez prekážky či konštruovaní kozmických lodí. Znamená to presný opak: nie sme všetci rovnakí. Plnohodnotne nahradiť na Slovensku Slovákov novým materiálom by znamenalo zopakovať tu desaťtisíce rokov dejín, a výsledok by aj tak nebol rovnaký.
A teraz sa vráťme k mytológii. Sú to korene tej vzácnej rastliny, našej identity. Musíme starostlivo ošetrovať každý jeden, lebo ktorýkoľvek by sme odtrhli, rastline by sme tým ublížili. Nuž áno, niektoré tie korienky sú možno trochu krivé. Ale nemusí nás to trápiť. A vôbec nie preto, že iné národy sú na tom rovnako, resp. ešte horšie – ale preto, že na tom skrátka nezáleží.
Históriu píšu víťazi. Ale iné staré príslovie hovorí: svetská sláva, poľná tráva. Príliš nezáleží na tom, čo si ctíme ako naše duchovné korene – dnes už aj tak nikto nezistí, ako to kedysi dávno vlastne bolo. Hlavne na to nesmieme zabudnúť, nesmieme dovoliť, aby nás niekto ohlúpol natoľko, aby sme na to rezignovali, alebo nám podsunul nejakú planú náhradu, ktorá nás otrávi. Dôležité je, že sme stále sami sebou, že naša rastlinka žije. Že tá desaťtisícročná kontitnuita existuje vo vnútri v nás. Nemusíme nikomu nič dokazovať, a ani sa hrať na niečo, čo nie sme. Záleží len na tom, aby sme ostali sami sebou.