Pozitívny model - dve redukcie

Alternatívne a slobodné portály z princípu viac píšu o témach, o ktorých stredný prúd nepíše. A sú to, prirodzene, hlavne nepríjemné negatívne veci – od chaldejskej otravy cez príznaky biologickej degenerácie až po najnovšie globálne problémy s energiami a globálnou atmosférou.

Nechcem z toho robiť vedu, ale aj mňa osobne to unavuje, niekedy je problém nájsť hranicu. Pozitívne "motivačné" texty sú všade v kníhkupectvách, ale to sú samé sračky, ktoré nefungujú – na také niečo sa naozaj ani náhodou nechceme podobať. Ale asi treba povedať nejakú základnú vec, ktorá by ľudí chránila pred zahltením otravnými negatívnymi správami.

 

Pozitívna konfortná budúcnosť

Napriek tomu, že aj na konferenciách, ktoré doteraz popierali skutočnú vážnosť situácie, už nastáva panika, treba povedať, že model fungujúcej ľudskej spoločnosti, kde by človek mal zabezpečené svoje potreby, mal istotu a všetko potrebné na svoj psychický vývoj, je naozaj možný. Takýto model je možno vytvoriť a fungoval by. Nie je to žiadna utópia, aj keď je pravda, že jeden zo základných predpokladov pre jej fungovanie, je určitá forma vedomia jej elementov, teda ľudského vedomia. Ale ani to nie je nejaká nemožná vec, len vec evolúcie.

Pre fungovanie pozitívneho modelu sú potrebné dve veci:

1 Redukcia materiálnej a energetickej náročnosti. Treba znížiť  výrobu krámov, ďalej tých rôznych prepravných monstier, nestálych megalomanských stavieb a podobne. Toto všetko nie je pre konformný život dôležité. To nie je vyspelá technika, ale naopak je to hromada primitívnych nepodarkov.  A to nielen svojou krátkou životnosťou, ale už svojou základnou technickou podúrovňou. Spalovacie motor? Kovové mechanizmy? Elektrokrámy plné drátov a och, och, zázrak techniky, plné rôznych procesorov? Prosím vás, čo to je? Hrubé, neefektívne a nestabilné nezmysly, dôkazy mentálnej primitívnosti svojich tvorcov.

2 Redukcia množstva ľudstva. Je jasné, že množstvo ľudstvo začalo rásť exponenciálne, čo musí skončiť. Je takisto jasné, že už pri súčasnom množstve a kultúrnej úrovni nie je na Zemi  možná dôstojná existencia všetkých týchto ľudí. A do tretice je jasné, že už dnes veľká väčšina ľudí žije nedôstojný život, ktorý nie je hoden naozaj mysliacej bytosti. Prepočty hovoria, že na Zemi by bol vhodný počet ľudí pod miliardu. možno pol miliardy. Samozrejme, to neznamená, že musia zomrieť, teda nie predčasne – proste sa ale nesmú množiť ako králiky – to je predsa neľudské, nechutné.

Toto nie je žiaden komunistický ideál, je to proste vedecký a racionálny odhad možnej existencie ľudstva.

A ako ho dosiahnuť?

 

 

Prechod

Znova, na rozdiel od nejakých kapitalistických buržoáznych konzumných utópií, či komunistických fantazmagórií, je model pohodovej existencie ľudstva nie niečo, čo sa dosiahne nejakou  "revolučnou zmenou", ktorú "musíme vykonať", a to "my, a práve teraz". Toto nie je žiaden podobný neurotický postoj. Tento pozitívny model je proste asymptota, ku ktorej evolúcia sama smeruje kauzálne, podľa prírodných zákonov. Smeruje týmto smerom možno pomaly, s kolísaním, ale nevyhnutne, ako ťažký parný valec.

Ak je ale vývoj v konečnom dôsledku kauzálny, čo treba robiť? A treba vôbec niečo?

Ale hej. Povedzme to tak: história civilizácie je plná utrpenia, zvráteností a hlavne vraždiaceho pechorenia, plná fatálnych chýb jednotlivcov, inštitúcii ale aj davov či národov.  Akékoľvek procesy sú teda vždy plné síl za aj proti, žiaden nie je ľahký. Je preto prospešné, to hej, ak sa spred toho valca osudu včas odsunie, čo je lepšie zachovať. A  ak sa odsunú aj veci, ktoré by zbytočne spôsobili príliš veľký výbuch. Je jasné, že tie dve redukcie, popísané vyššie, sú pre súčasné ľudstvo dosť nestráviteľné a preto buď budú pociťované ako bolesť, alebo budú naozaj bolestivé. To je to, na čom sa dá pracovať, to sa potencionálne dá zmierniť.

Preto ale nie je nejak  nutné robiť žiadne prevraty či násilnosti, aj bez toho bude krvi dosť. V podstate možno povedať, že možnosťou tých, čo vidia smerovanie, teda aj našou možnosťou, je varovať, poučiť,  poradiť. Jedným slovom, aj keď to znie tak pateticko svetuškársky, v podstate  zmierňovať utrpenie. Alebo aj druhá varianta - skracovať utrpenie.

Pravda, netreba ani to preháňať. Je jasné, že vládnuca menšina je úplne nepoučiteľná.  A že stredná väčšina sa poučí až na svojej škode, na veľkej tvrdej nepríjemnosti (slušné slovo pre masovú katastrofu). Sú naozaj takmer hluchí a slepí, nechcem povedať  že blbí  – o tom svedčí napríklad aj správanie sa mnohých pri fenoméne Covid-19. Ak teraz takto reagujú, človek sa pýta spolu s Maupasantom (v jeho poviedke): "A čo potom?"

 

Niet inej cesty

Tento text som sem teda nedal, aby som niekoho presviedčal, alebo aby som vysvetlil predstavu, ako môže ľudstvo fungovať. To by musel byť oveľa obsiahlejší. Tento text je len upresnenie, že články na tomto webe nie sú  na spôsobovanie stresu, ale práve naopak. Ja viem, chaos a kvikot dnes vidno všade po webe, aj či hlavne na tom "alternatívnom" – ale to je  len únavná hystérie alebo prázdna zúfala dogmatika, ktorá očividne nikomu nepomáha. To nie je naša cesta.

Veci sú tak, ako sa predvídalo. A ako sa racionálne jasne predvída teraz:  dospejú k ustáleniu po dvoch redukciách.

Potrebuje niekto vedieť niečo viac?

 

 

 

 
0
Idril

Pekna uvaha, chcel som len zapolemizovat k spominanej a zial nevyhnutnej redukcii obyvatelstva.
Nemyslim si ze pri takom razantnom ubytku biotopv (ci moderne oznacovanej zmene klimy) na dohovoranie ludstvu ohladom tebou vtipne pomenovanej 'polucie' mame roky ci storocia casu. Najma v Azii (arabske staty) je este stale urcitym socialnym statusom mat v rodine vela deti. Ja ako najpriechodnejsiu cestu obmedzenia porodnosti, ci uz zavedenia politiky jedneho dietata (s vynimkami pre ohrozene etnika) povazujem riesenie pomocou sily penazi. Viem si predstavit, ze napr., staty ktore by politiku jedneho dietata nedodrziavali by mohli byt sankcionovane napr. znizenim ratingu pri predaji stat. dlhopisov, ci eventuelne zatazene exportnymi ci importnymi clami atd.

Aj ked musim priznat, ze zial takyto konsenzus na medzinarodnej urovni je este stale v sucasnosti nemyslitelny. Politika obmedzenia porodnosti znamena kolaps dochodkovych systemov s hroziacim rizikom splacat statny dlh (menej ludi = menej vybratych dani) a jedine riesenie ako sa s takeho stavu dostat, by bola len hyperinflacia, ktora by ciastocne dokazala mazat statne dlhy. To ze by sme boli zrazu chudobny, je fakt, ale to budeme aj vdaka 'green dealu' eurobyrokratov, ktori aj sami vedia ze tejto planete nejako nepomozu ale len remodelaciou priemyslu, infrastruktury atd., zvysia akurat tak štátne HDP.

Norman

Zopakujme: podstatnou myšlienkou je, že ak to spoločnosť nedokáže robiť kontrolovane, tak k tomu dôjde samovoľne - a až potom to bude naozaj bolieť.

O metódach, ako by to mohlo a ako to pravdepodobne bude prebiehať, by sme mohli doskutovať dlho. To tebou spomínané je pri zachovaní súčasnej ideológie a pravidiel - teda riadenie vecí cez financie, ekonomiku (sankcionovanie, rating). To je ešte taký optimistický pohľad. Môj odhad je horší: v treťom svete nebude treba sankcie, aj tak by boli prislabé, ale pod tiahou kolapsov politiku jedného dieťaťa (alebo niečo podobné) sami zavedú. Súčasne s dlhotrvajúcou tragédiou nejakého druhu (hlad, nepokoje, epidémie ...).

Ale hovorím, ak sa pustíme do detailov, z v podstate pozitívnej jasnej myšlienky o tom, že kyvadlo kolapsu sa zákonite na konci zastaví, sa stane negatívna nekončiaca úvaha o všetkých možných hrôzach, ktoré možno ľudstvo čakajú.

Ale pre pozitívnosť by som ešte dodal či opravil: obmedzenie pôrodnosti NEznamená kolaps dôchodkového systému. To je práve mýtus, to je ich myslenie "čim viac ľudí, tým viac bonusov (peňazí, zdrojov)". To bolo vždy do veľkej miery falošné - bonus vytvára sila prírodných zdrojov, nie ľudské svaly, a čo sa týka "práce", teda "zručnosti" a inteligencie vôbec - tú tiež do veľkej miery nahradila mechanizácia a automatizácia, teraz to bombasticky volajú aj AI - proste po tejto "informačnej" stránke tiež ľudí netreba. V princípe - (dostatočný) systém (výroby) beží sám, stačí na to zlomok súčasnej populácie.

Problém rôznych "green dealov" nie je ani tak ich obsah, ale viac to, že ich má robiť Európa samostatne. Tak to fungovať nebude, to je naozaj nebezpečná, veľmi nebezpečná politika. Zvlášť znova na otázke počtu obyvateľstva (a jeho zložení) platí, že prvé treba žiadať zmeny od krajín, ktoré v tomto najviac porušujú mieru (teda tá Afrika, južná a východná Ázia).

nové