Treba konkrétne spomenúť, čo v kritickom roku robila americká armáda. S augustom 1968 v ČSSR stačí porovnať jeden (ne)vydarený deň americkej armády z marca 1968. 

Americkí vojaci z 23. pešej divíziedostali správu, že sa v dedine My Lai ukrývajú vietnamskí partizáni.

Keď ale jednotka vstúpila do dediny, našla tu len niekoľko stoviek neozbrojených civilov, hlavne ženy a deti.

Vojakom ale bolo oznámené, že obyvatelia sú považovaní za sympatizantov Vietkongu a bolo im prikázané, aby obyvatelstvo bez milosti zlikvidovalo.

To sa aj stalo. 16. marca 1968 vojaci 23. pešej divízie zavraždili okolo 500 neozbrojených Vietnamcov, hlavne ženy a detí, starcov. Masaker trval dve hodiny. Zabíjali obyvatelov v ich domoch alebo na neďalekých poliach. Mnoho žien bolo pred smrťou znásilnených.

To urobila americká armáda na druhom konci sveta, aby sa bránila pred "komunizmom". Porovnajte to s augustom v ČSSR, kde si druhý svetový mocenský blok chránil svoju základnú integritu - bez masakrov a zbytočného násilia.

Podla amerického velenia  dopadla akcia v My Lai úspešne a bolo pri nej zlikvidovaných 128 nepriateľov. Neskoršie vyšetrovanie ale dokázalo, že zabiltí boli výhradne civilisti. Zločin sa dostal i do Kongresu a v roku 1969 sa o ňom dozvedela aj široká verejnosť.

V roku 1970 boli za masaker obvinení 14 dôstojníci. Boli medzi nimi generálmajor Samuel W. Koster, velitel brigády plukovník Oran K. Henderson a poručík William Calley. Ten bol odsúdený za vydanie rozkazu ku streľbe na doživotie - vzápätí bol ale omilostený americkým prezidentom. Kapitán Ernest Medina a ostatní, ktorý hrali v masakre dôležitú rolu, boli omilostení. 

Toľko činy americkej armády, šíriacej po svete satanistický chaldejský poriadok, len v jeden deň roka 1968.

V Lidiciach boli podľa stanného práva odsúdení len muži, v My Lai boli bez akéhokoľvek súdneho procesu vyvraždené absolútne hlavne ženy a deti. Dnes sa o tomto zločine mlčí, nik ho v marci nepripomína. Večná hanba pravej tváre anglosionizmu.