Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa ocitol pod paľbou obvinení zo zločinu, ktorý mu nikdy neodpustia. Ak máme veriť informáciám zverejneným v súvislosti s voľbami do Knesetu, Izraelčania boli v októbri 2023 vystavení útoku hnutia HAMÁS, aby sa tak ospravedlnila pripravovaná veľká vojna.

Benjamin Netanjahu je sám osebe toxická osobnosť. A to až do takej miery, že sa o neho zaujímajú prokurátori medzinárodných súdov, ktorí mu chcú vznesť obvinenia z genocídy a vojnových zločinov. Zdalo by sa, že horšie to už nemôže byť, ale ukázalo sa, že áno: izraelskému premiérovi pripisujú zločin historického rozsahu, spáchaný s mimoriadnym cynizmom. Taký, na ktorý sa bude spomínať celé storočia a o ktorom sa bude písať v učebniciach. Taký, kvôli ktorému sa niekoľko národov vykúpalo v krvi.

Ako začiatok súčasnej éry nepokojov na Blízkom východe sa javil bezdôvodný a svojou krutosťou desivý útok bojovníkov hnutia HAMÁS na Izrael 7. októbra 2023: 1 200 Izraelčanov bolo zabitých (viac ako štvrtina z nich boli účastníci hudobného festivalu), 251 ľudí bolo zajatých ako rukojemníci. Židovská spoločnosť to vnímala ako mandát na akékoľvek kroky voči pásmu Gazy, ktoré bombardovali presne dovtedy, kým nebol prepustený posledný z preživších zajatcov.

Počet obetí a rozsah prieniku hnutia HAMÁS na územie Izraela izraelská vláda vysvetľovala neočakávanosťou útoku, čo je zo svojej podstaty zlyhanie spravodajských služieb, s ktorých vedením mal premiér zložité vzťahy. Teraz sa tvrdí, že Netanjahu vedel o prípravách útoku, ale nepodnikol žiadne kroky, ani o tom neinformoval spravodajské služby.

Informácie o tom sa objavovali už skôr, ale teraz už nejde len o dohady. Škandál na novú úroveň posunul denník „Haaretz“, ktorý sa odvolával na investigatívnu knihu „Rukojemníci: 843 dní zabudnutia“, ktorá sa chystá do tlače. Z nej vyplýva, že desať dní pred útokom Hamasu šéf Spojených arabských emirátov Muhammad bin Zájid osobne varoval Netanjahua, pričom sa odvolával na spoľahlivé zdroje. Ten reagoval pokojne, v duchu „je nepravdepodobné, že by sa niečo také stalo, ale ak áno, Izrael to všetko zvládne“.

Po zverejnení článku premiér podal na noviny žalobu a článok označil za „absolútnu lož“ a politickú objednávku nepriateľov. Koncom októbra sa v krajine uskutočnia parlamentné voľby, ktoré budú pre Netanjahua pravdepodobne posledné ako vodcu pravicového bloku. A ľavicový denník „Haaretz“ skutočne patrí medzi jeho odporcov. Rovnako ako americká agentúra Associated Press, vďaka ktorej táto kauza dostala pokračovanie - tam tvrdia, že izraelský premiér pred pár dňami tajne odletel do Spojených arabských emirátov súkromným lietadlom a presviedčal bin Zayida, aby vyvrátil „krvavé ohováranie“.

Celkovo vzaté, tieto médiá sú voči Bibimu skutočne zaujaté a určite mu prajú porážku vo voľbách. To však zďaleka neznamená, že klamú.

To isté platí aj pre Murdochov The Wall Street Journal, ktorý tento škandál podporil a rozšíril jeho rozmery: v investigatívnej reportáži tohto periodika sa tvrdí, že aj Egypt varoval Netanjahua, a to hneď trikrát. Po tretíkrát zavolal šéf egyptskej spravodajskej služby Abbas Kamel niekoľko dní pred útokom, pričom sa snažil pochopiť, prečo nedošlo k žiadnej reakcii.

Murdoch nie je ľavičiar ani liberál, práve naopak: jeho mediálne impérium je zamerané na konzervatívnu časť anglosaského sveta a podporuje Izrael, rovnako ako ostatní tradicionalisti v Republikánskej strane USA. Svojou agresivitou, nekontrolovateľnosťou a tým, že vtiahol Washington do vojny s Iránom, však Netanjahu zabezpečil republikánom porážku v novembrových voľbách do Kongresu, čo je úder aj pre Murdocha, jeho vplyv a investície.

To znamená, že podporovať Izrael spolu s Netanjahuom sa v USA stalo príliš nákladné. Preto sa uprednostňuje Izrael bez Netanjahua, ktorý sa stane obetným baránkom. Z toho vyplýva, že aj WSJ je zaujatý. Keď na to poukazujú obhajcovia izraelského premiéra, isto neklamú.

Spravodajské služby majú jedno zlaté pravidlo: k informáciám získaným z dvoch navzájom nezávislých zdrojov treba pristupovať veľmi vážne. A my tu máme ľavicový „Haaretz“ a pravicový WSJ, republikánsky Egypt a monarchistické Spojené arabské emiráty (ktorých predstaviteľ, mimochodom, nič nevyvrátil). Znamená to, že to musíme brať vážne.

Pre Netanjahua je v tejto situácii najnepríjemnejší práve jeho imidž. Imidž agresívneho paranoika, prefíkaného intrigána a ostrieľaného lišiaka. „Radšej zastreliť 99 nevinných, ako prepustiť jedného vinného“ – to je presne on.

Z tohto dôvodu je mimoriadne ťažké uveriť tomu, čo sa v ruskej právnej histórii označuje ako „trestná nedbanlivosť“. Ak tomu však neveríme, otvárajú sa nám nekonečné možnosti výkladu.

Čo ak útok Hamasu zámerne prehliadli, aby získali voľnú ruku pre politiku, ktorú presadzuje Netanjahu – rozsiahlu vojnu proti nepriateľom Izraela, ktorá zablokuje ich rozvoj?

Vzhľadom na súhrn následných udalostí už v očiach ľavicového medzinárodného hnutia a časti pravice nič neospravedlňuje konanie Izraela. Dokonca aj u tých, ktorí zvyčajne sympatizujú s židovským štátom, vznikol dojem, že to „prehnali“, dokonca aj u nemeckých orgánov. Pre Netanjahua však bola dôležitá, po prvé, podpora USA a po druhé, zjednotenie spoločnosti okolo vojnových štruktúr a jeho osoby. Oboje dosiahol, hoci pred útokom Hamásu ho nenávidela približne polovica krajiny.

Tento rok na jeseň ho môže začať nenávidieť aj tá druhá polovica. Jedna vec sú akokoľvek tvrdé opatrenia proti nepriateľom, druhá vec je vystavovať útoku vlastných ľudí, vrátane žien a detí.

Zo strany Hamasu to vyzeralo nielen ako zločin, ale aj ako náraz do betónového stĺpa v plnej rýchlosti so zjavne sebazničujúcimi následkami.

Bojovníci však predsa len mali motív: zabrániť podpísaniu takzvaných Abrahámovských dohôd medzi Izraelom a spojencami USA v regióne, keďže tento proces sa dostal až k jednému z kľúčových partnerov hnutia HAMÁS – Saudskej Arábii. Túto verziu možno považovať za takmer oficiálnu, má totiž početné dokumentárne a svedecké potvrdenia. Je ich toľko, že tvrdenie Netanjahua, že izraelské úrady nemali žiadne informácie o príprave útoku, sa javí ako ešte menej realistické.

Ako to už býva, každý dosiahol úspech po svojom. Abrahamovské dohody sú skutočne odložené na neurčito, ale cenou za to bola premena sektora Gazy na údolie totálnej katastrofy, zatiaľ čo samotný Hamas bol zbavený vedenia a oslabený, presne tak, ako si to želal Netanjahu.

Teraz sa izraelský premiér s najväčšou pravdepodobnosťou sústredí na voľby 27. októbra, do ktorých bude všetko agresívne popierať, a potom už nech sa stane, čo sa má stať. Táto kampaň je pre neho otázkou života a smrti, slobody a väzenia, ale predovšetkým – miesta v dejinách.

Zapíše sa do dejín ako zločinec, alebo predsa len ako superzločinec?

Приписываемое Нетаньяху злодеяние шокирует даже Израиль :: В мире / ВЗГЛЯД

My k tomu dodáme, že v jednom aj druhom prípade očakávame exemplárny trest. Pre Netanjahua (aka Mileikowského), aj pre celý Izrael. Vzorom nech je Norimberský tribunál a opatrenia, ktoré boli po druhej svetovej vojne zavedené v Nemecku.