Už roky mám doma knihu "Osem smrteľných hriechov civilizácie", autor Konrad Lorenz (prvé vydanie v roku 1973). Už roky som chcel tieto jeho myšlienky aspoň skromne spropagovať. Lorenz (1903 - 1989), nositel Nobelovy ceny v oboru lékarstva a fyziológie, bol etológ a aj preto dobre rozumel nahej opici.
Základom poznania je správny model, a tak sa treba dohodnúť na pojmovom aparáte ohľadom ľudskej histórie. Pretože ale história a klamstvá okolo nej sú bežný nástroj politickej moci, ktoré všetko zahmlievajú, nezaškodí si zhrnúť, o čom je vlastne reč.
Možná byste řekli, že jsem svůj život začal dobře; Přišel jsem na tento svět šťastný, bezstarostný a pozitivní. Byl jsem odvážný, smělý a zvídavý; měl jsem fantažii, byl jsem schopný a bystrý. Život byl dobrodružství, které trvalo od východu do západu slunce, od narození po… budiž: po školku…
Každý jeden svetonázor každého jedinca súčasnej doby, ten, ktorý dedíme od rodičov a predávame ďalej na potomkov, je isto-iste založený na Veľkom Zabudnutí, ktoré prebehlo v prvotných tisícročiach vytvárania sa našej civilizácie.
Kým sa situácia v Európe zahusťuje a smeruje k výbuchu, respektíve k vleklej špinavej občianskej vojne, predsa len sa vrátime do histórie. K téme, ktorá tu už viackrát bola. Ale je stále aktuálna, lebo s klasickým Rímom sa naozaj stalo to, čo sa môže stať aj s dnešnou Európou.
Dalo by sa povedať, že ten protiklad je starý ako samo ľudstvo. On je síce ešte starší ako ľudstvo, pretože je to ontologický protiklad, ale nás zaujíma história človečenstva.
Pohľad do histórie je v princípe vždy zahmlený. Nevidíme nikdy všetko, a oficiálna história prudko končí pri limite 5 tisíc rokov do minulosti. Ale je isté, že ľudstvo zbieralo poznanie aj predtým, že vyššia ľudská kultúra má za sebou tisíce a tisíce rokov.
Niežeby sme mali mať o sebe ilúzie, pretože holá opica má bez kultivácie preukázateľne sklon ku genocídam, ale namiesto serióznych informácií o našom kontinente - pre
Že to konečne niekomu napadlo! Konečne sa našiel niekto, kto pochopil, že naše dejiny nezačínajú Pribinom alebo „byzantskou misiou“, ale oveľa, oveľa skôr.
Situácia na kontinente je v komplikovanom nerovnovážnom stave. Mení sa demografia obyvateľstva, mocné svetové sily ju zrejme dokonca chcú meniť, domáce obyvateľstvo bude odporovať. Ako teda zachrániť Európu?
Rím bolo úspešné spoločenstvo. Táto úspešnosť môže byť hľadaná kdekoľvek, v metafyzike alebo v náhode, ale racionálny vedec sa drží reality - o úspešnosti spoločnosti vtedy ako aj dodnes rozhoduje jej geografcké umiestnenie a jej antropologické vlastnosti.
Boli to tí najšťastnejší ľudia, akých som kedy videl. Mojou úlohou bolo ich presvedčiť, že sú stratení a potrebujú Ježiša, hovorí v rozhovore DANIEL EVERETT.
V týchto dňoch pre mnohých nepríjemného výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie sme sa dočkali viacerých nepravdivých správ, ktoré sú v rozpore s našou kultúrou a právnym poriadkom rozširované za podpory štátu „našimi“ masmédiami.
Podľa profesora Fursova, reálne analógie súčasnej globálnej krízy netreba hľadať vo Veľkej hospodárskej kríze tridsiatych rokov, ani v kríze z obdobia rokov 1973-1983, ale v „obdobiach chronologických medzníkov“. Typologicky najbližšie sa takéto obdobie vzťahuje na roky 1873-1933. Práve vtedy sa sformovalo „aktuálne 20. storočie“, všetky jeho hlavné sily a protirečenia.
V týchto dňoch pre mnohých nepríjemného výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie sme sa dočkali viacerých nepravdivých správ, ktoré sú v rozpore s našou kultúrou a právnym poriadkom rozširované za podpory štátu „našimi“ masmédiami. Najväčšou nepravdou je správa, že Cyril a Metod by mali byť údajne zakladateľmi našej kultúry.
Čoskoro máme na Slovensku 1150 výročie príchodu Cyrila a Metoda. Štát sa na toto výročie poctivo pripravuje. V súvislosti s týmto výročím však pozorujeme snahy glorifikovať týchto pánov bratov. Ich príchod sa prezentuje ako “začiatok našej kultúry”
Ľudia hľadia na dnešnú politiku a majú dojem, že je to nebývalý chaos. Majú dojem, že je plne amorálna a bezzásadová, ako nikdy v histórii. Mýlia sa. Tak, ako sa mentalita ľudstva nášho kontinentu väčšinou nemenila tisícročia, tak, ako sa nemenili susedské intrigy, tak sa asi tisícročia nemenilo ani politikárčenie. A nie je teraz reč o situácii v Ríme, kde politika intríg priam kypela.
Neprekvapí, že medzi pomyjami nazývanými informácie, ktoré nám lopatuje do verejného priestoru podkarpatské chápadlo korporátnej mediálnej chobotnice, nemá miesto významná správa z Balkánu.
V roku 1938 zorganizoval známy nemecký etnológ Ernst Shäfer expedíciu do Tibetu. V Lhase ho výrazne podporili a venovali mu mnoho rôznych artefaktov. Okrem iného odtial priviezol aj pozoruhodnú sošku sediaceho muža so svastikou na hrudi.
Od počátku věků má lidská civilizace několik velkých nepřátel. O to mocnějších, že jsou pevně zakořeněny jak v samotném řádu světa, tak v samotné lidské psychice a přirozenosti.
