Každý jeden svetonázor každého jedinca súčasnej doby, ten, ktorý dedíme od rodičov a predávame ďalej na potomkov, je isto-iste založený na Veľkom Zabudnutí, ktoré prebehlo v prvotných tisícročiach vytvárania sa našej civilizácie.

Čo sa vlastne vtedy udialo? Ako sa všeobecne vie, neolitické poľnohospodárske rody sa menili na dediny, dediny na mestá a tie sa zgrupovali do kráľovstiev. Zároveň prebehla deľba práce,  vznikol systém obchodu a separované remeslá. To, čo bolo pri tom zabudnuté, to bolo povedomie o tom, že v predošlom čase nič z tohto nebolo a ľudská spoločnosť jestvovala ako neformálna sieť, ktorú dnes označujeme aj termínom obdobie "lovcov a zberačov".

Nemôže nás prekvapiť, že došlo k Veľkému Zabudnutiu. Naopak, ťažko si predstaviť, ako by k Zabudnutiu nemohlo dôjsť. Bolo by nutné si zapamätať predošlý spôsob života na dlhé tisícročia, najmenej 5000 rokov, kým mohol byť zaznamenaný do prvých písomných záznamov. V čase, keď začali vznikať prvé písomné záznamy, to už ale v novej spoločnosti nik nepotreboval, nepamätal si to presne  a hlavne nechcel si to pamätať.

V tom čase, bez reálnych informácií, boli ľudia v otázke minulosti odkázaní na extrapoláciu svojej vlastnej prítomnosti. Videli, že v minulosti boli mestá menšie, spoločnosti menšie, obchod a remeslá primitívnejšia, až na konci, pár milénií späť, tam nebolo nič.

Z nedostatku iných informácii muselo byť jasné, že ľudský rod vznikol vtedy, nejakým nevysvetliteľným zásahom. Nebolo nič zásadne iracionálne na takomto uvažovaní - naši predkovia nevedeli nič o poľnohospodárskej revolúcii, nevedeli nič o svete pred tým.

A tak Veľké Zabudnutie bolo votkané do látky nášho intelektuálneho života od jeho samého začiatku. Väčšina spisov starého Egypta, Sumeru, Babylónu, Indie a Číny už takmer nič o živote predtým nevie a toto ignorantstvo je predávane všetkým následným svetonázorovým prúdom, vrátane tých súčasných.

Veľké Spomenutie

Bola to paleontológia, ktorá odhalila prvé náznaky Veľkého Zabudnutia. Prvým základom toho zistenia bola nová informácia, že ľudstvo žilo dlho predlho pred tým, než začalo sadiť a siať a než začalo to, čo sa označuje ako stavba civilizácie.

Paleontológia urobila neudržateľnou teóriu, že ľudstvo vzniklo súčasne s poľnohospodárstvom a mestskou civilizáciou. História a archeológia dokázali, že poľnohospodárstvo je staré len niekoľko tisíc rokov a palontológia ukázala, že ľudstvo je staré milóny rokov!

A nastal jeden z najzaujímavejších momentov v behu ľudského poznania. Keď vedci 18.,19. a 20. storočia boli nakoniec donútení pripustiť, že celá štruktúra myslenia v našej spoločnosti je vybudovaná na zásadnom a fatálnom  omyle - absolútne nič sa nestalo.

Myslitelia nešli do základov našej kultúry a neskúšali si predstaviť, ako by vyzerali, ak by bola známa pravda o dobe minulej. Obávam sa, že nechceli nič prehodnotiť, chceli veci nechať tak, ako boli, chceli Zabudnutie zachovať.

Samozrejme, museli urobiť určité priznania a posuny. Nemohli učiť, že ľudstvo bolo vždy také, ako dnes - tak vymysleli pre tú zmenu názov, nálepku (neolitická poľnohospodárska revolúcia) a vec bola vybavená. Máš meno, máš vedu, všetko jasné.

Historici odmietali poznať plný rozsah ľudského príbehu. Celá ich vedecká disciplína je postavená na zásade, že ľudstvo jestvuje niekoľko tisíc rokov. Dobre, tak teraz rozšírili jeho existenciu na milión - ale označili ju za nepodstatnú a nejestvujúcu. História zostala to, čo bola aj predtým. Podstatné sú políčka, dediny, mestá a ríše - a tie milióny rokov predtým, to si to zabudnutie zaslúžilo. Hotovo.

Historici sa odmietli dotknúť tohto obdobia. A vypracovali si ospravedlnenie, aby sa ho nemuseli dotýkať. Nemusia sa ho dotknúť  ... pretože to nie je história. Bola to nejaká nová vec oštemplovaná ako "prehistória". To bola tá nálepka. Nech sa tým baví nejaká podradná sorta vedcov - nie reálni historici, ale prehistorici. Týmto spôsobom moderní historici podpísali a zafixovali aj Veľké Zabudnutie. Čo bolo zabudnuté vo Veľkom Zabudnutí nebolo nijako zaujímavé, to bola len prehistória. Niečo, čo si nezaslúži ani pohľad. Len veľká ohromná doba, keď sa nič nedialo.

A tak sa Veľké Spomenutie neudialo. Intelektuálni strážcovia kultúry - historici, filozofi a teológovia - nechceli o tom počuť. Základy ich oborov  boli položené počas Veľkého Zabudnutia - a oni nechcel preskúmavať a prebudovávať tieto základy. Boli absolútne spokojní s Veľkým Zabudnutím, úplne vyhovovalo ich praktickým potrebám. Svetonázor, ktorý dnes odovzdávame naším deťom je v základe ten istý, aký bol pred stáročiami a stáročiami. Rozdiely sú len povrchné. Nehovoríme im, že ľudstvo vzniklo pred pár tisícmi rokmi (a predtým nejestvovalo), ale hovoríme im, že história vznikla pred pár tisíc rokmi (a predtým nejestvovala). Namiesto aby sme učili, že civilizácia je všetko, čo je ľudstvo, učíme ich, že civilizácia je len to, čo je história.

Týmto spôsobom je ľudská história redukovaná len na to, čo je naša kultúra a zvyšok 99,7 percent príbehu ľudstva, je vyhodených na smetisko ako vágna fatamorgána.

Mýtus poľnohospodárskej revolúcie

Zem je nehybné centrum vesmíru - myšlienka, ktorú ľudia akceptovali tisíce rokov. Sama o sebe sa zdá byť nevinná, ale produkovala tisíce omylov a nastavila ťažké ohraničenia poznania sveta. Myšlienka poľnohospodárskej revolúcie, ktorú sa učíme v školách a ktorú učíme naše deti v školách, sa zdá byť rovnako nevinná, ale generuje rovnako tisíce chýb a nastavuje hranice poznania o nás samých a o tom, čo sa stalo na tejto planéte.

Základná myšlienka Poľnohospodárskej (neolitickej) revolúcie je, že ľudstvo prešlo od zbierania  plodín na pestovanie  plodín. Toto tvrdenie je nepravdivé v dvoch zmysloch:

1. implikuje, že zberačstvo je úplne separovaná vec a poľnohospodárstvo je úplne separovaná vec
2. naznačuje, že sa to stalo v jeden moment a ak aj nie na celej zemi naraz, tak sa to nezastaviteľne a s nadšením šírilo

Namiesto toho postavme inú definíciu:

Pred desaťtisíc rokmi boli už používané rôzne druhy poľnohospodárstva, keď bol na Blízkom východe zavedený jeden špeciálny spôsob. Tento nový štýl sa volá totalitné poľnohospodárstvo. Tento názov naznačuje spôsob, akým tento spôsob práce dominoval ako pôde, tak aj ostatným formám hospodárenia.

Tento totalitný štýl priniesol výrazný prírastok potravy a ten zákonite priniesol populačný rast, nasledovaný geografickou expanziou, ktorá postupne mazala všetky iné formy života, ktoré jej stáli v ceste. Táto expanzia a vymazávanie životných štýlov pokračovala tisícročia a pokračuje doteraz.

Totalitné poľnohospodárstvo nevzniklo ako reakcia na hlad - pretože to je predstava, ako by bol padák vynájdený počas pádu lietadla. Je to skôr naopak - poľnohospodárstvom spôsobený rast populácie vytvoril stav takej abnormálnej koncentrácie ľudí, že akýkoľvek výkyv v úrodnosti monokultúr spôsobil devastujúce hladomory. Poľnohospodárstvo nelieči hlad, ono vytvára podmienky, v ktorých hladomory vznikajú.

Zakladajúci ideológovia našej kultúry si predstavovali, že to, čo my robíme, robili ľudia všade od začiatku sveta. Keď myslitelia 19. storočia boli prinútení uznať, že  to tak nebolo, namiesto toho si predstavovali, že to, čo my robíme, robili ľudia všade za posledných 10 000 rokov. Mohli ľahko zistiť, že to tak nie je, ale odmietli sa tým zaoberať

Totalitne poľnohospodárstvo nie je len jeden spôsob získavanie vecí, ktoré treba k životu, je to základ toho najviac pracného spôsobu života, aký bol  kedy vyvinutý na tejto planéte. Možno budú mnohí šokovaní týmto zistením, ale niet najmenších pochýb: nik nepracuje tvrdšie a namáhavejšie, ako ľudia našej kultúry.

Ničota prehistórie

Keď základní myslitelia našej kultúry pozreli do minulosti, na dobu pred zjavením sa roľníka ... nevideli nič. To bolo to, čo očakávali, že uvidia, pretože  podľa nich ľudia nemohli žiť pred poľnohospodárstvom, podobne ako ryba nemôže byť existovať pred tým, než vznikne voda. Pre nich by bolo skúmanie  neroľníckych ľudských spoločenstiev ako skúmanie nikoho.

Keď sa existencia nepoľnohospodárskych spoločenstiev nedala poprieť, naši myslitelia sa zas nedali vyrušovať a hlavne nedali si meniť koncepcie zdedené od svojich predchodcov, takže skúmanie predpoľnohospodárskych kultúr sa stalo skúmaním nikoho. Nemohli povedať, že nepoľnohospodárske kultúry žili v nehistórii, tak vymysleli prehistóriu. Chápete, prehistória, to je niečo ako "prevoda" pre rybu. Je to materiál, v ktorom ryba žila predtým, než vznikla voda, a prehistória je obdobie, v ktorom žilo ľudstvo predtým, než vznikla história.

Zdôrazňujem znova, že myslitelia zakladatelia našej kultúry mali fixnú predstavu, že sa človek zrodil ako poľnohospodár a budovateľ civilizácie. Keď myslitelia 19. storočia boli nútení revidovať túto predstavu, urobili to týmto spôsobom: človek nevznikol ako roľník a budovateľ, ale bol predurčený na to, aby sa ním stal. Bodka.

Inými slovami - prehistorickí ľudia neboli nič iné, len taký štartéri skutočného ľudstva. Ako malý dôkaz na potvrdenie tohto postoja môže poslúžiť aj názov, ktorý títo ľudia a obdobie dostalo: "doba kamenná". Táto nálepka bola vybraná ľuďmi, ktorí ani na moment nezapochybovali, že pre ich poľutovaniahodných predkov bol kameň tak dôležitý, ako pre nás tlačiarenský stroj alebo parná lokomotíva. Ak ale chcete naozaj vedieť, aká je reálna miera dôležitosti kameňa pre prehistorických ľudí, je možné sa pozrieť do dnešnej "doby kamennej" na Novej Guinei alebo v Brazílii a uvidíte, že kameň je pre nich asi tak dôležitý, ako pre nás lepidlo. Používajú kameň stále, samozrejme, ako aj my používame stále lepidlo, ale nazývať ich Ľudia doby kamennej je rovnako nezmyselné, ako volať nás Ľudia doby lepidlovej.

Na záver dve správy

Človek nie je potkan a milióny rokov nežil ako nenásytný pažravý potkan. Žil milióny rokov v pohode a stabilne. Je teda odôvodnený predpoklad, že štýl jeho života, ktorý kvantitatívne prevažuje za posledných 10 0000 rokov, je v princípe záležitosť kultúrna, nie všeobecne genetická. Naša kultúra proste na nejaký čas zavrhla zákony udržiavané v predošlých obdobiach. Neurobilo to ľudstvo ako celok, je to v podstate len jedna kultúra, ktorá sa touto kvantitatívnou cestou vydala a jediné, čo treba spraviť, je odvrhnúť túto kultúru.

To je dobrá správa.

Ba čo viac, ani to netreba spraviť, pretože prírodné zákony toto odvrhnutie a vyrovnanie stavu spravia samovoľne aj bez našej akejkoľvek snahy. Systém sa vyrovná, respektíve bude ďalej oscilovať harmonicky (čo v pravom slova zmysle ani nikdy neprestal). Nemusíme robiť absolútne nič, ono sa to zákonite a nevyhnutne samo napraví.

Chápte ale - to je tá zlá správa.

Voľný preklad, skrátené a spracované podla kapitoly z knihy "The story of B", autor Daniel Quinn.