Kaliňákovi zvoní mobil.

K.: Očúvam, preceda.

Fico: Komisia už stanovila kvótu pre Slovensko. 1,78 percenta.

K.: Jednacelá sedemdesiatosem percenta čoho?

F.: Nepovedali.

K.: Populácie Ghany, Toga, Libérie, Pobrežia Slonoviny a oboch Guineí asi. Dosť veľa.

F.: Vraj pre začiatok 318 jedincov.

K.: Robo, a nie je to proti ľudským právam? Rozvážať ich ako hnoj po roli, kam nechcú?

F.: Nemusia zostať. Len potom stratia ochranu.

K.: Nepoužívajú. Aj pápež je proti.

F.: Nesranduj. Čo budeme robiť? Akási osoba z tretieho sektora vykrámila v tlači, že sme si vedeli poradiť aj s prepustenými väzňami z Guantanáma. Argument bezpečnostnej hrozby je o hovne.

K.: Škatula nevie, ako to dopadlo? Že po dvoch mesiacoch v Gabčíkove podali žiadosť o návrat do lágra? Vraj z dôvodov klimatickej nehostinnosti? Nič si tie filcky nevedia overiť. No, budeme proti.

F.: Oné... Monika... to odhlasovala.

K.: Hm. Tak potom... Vieme, koľko komorníkov majú u Flašíkov?

F.: To nevieme.

K.: Nevadí. Pridelíme im... okrúhlych sto.

F.: Fajn. Môže na nich poberať eurodotácie. A zvyšných 218?

K.: Čo vlastne tí ľudia vedia robiť?

F.: Väčšina nič.

K.: Dobre. Pomôžu nám s nimi korporácie. Aj tak majú plnú hubu spoločenskej zodpovednosti. Naučíme ich nejaké anglické bľaboty, nosiť oblek - a korporácie získajú kvalitný zahraničný manažment.

F.: (rehoce sa) US Steel, Heineken, všetky banky, aj T-com hneď po odpredaji, hehehe. Super.

K.: Ak nejakí zvýšia, rozdelíme ich podľa kľúča, že čo mesto, to jeden kus. Môžu sa stretávať raz ročne na Festivale Guinejského zálivu v Košiciach.

F.: Raz ročne aj celoeurópsky v Bruseli. Festival Európa budúcnosti. Poviem Monike, nech to nastolí v europarlamente.

K.: Vždy si mal širšie uvažovanie, preceda.

F.: Hm. Ale aj tak to vidím čierno.

K.: Opatrne, preceda.

F.: Dobre, starý, vyriešili sme. Idem si uliať koňaku.

K.: Len si daj. Až do 1,78 promile.

F.: Percenta, Kali. Percenta. Tak servus.

K.: Servus.