Teplota a nervozita

Teplota je termín, ktorý je čoraz častejší, a naozaj, bez nejakej vedeckej prísnosti, to slovo veľa vysvetľuje.

Nebudeme robiť žiadnu fyziku - ale teplota, to je vlastne miera pohybu častíc. Tak nejako. Teplota je množstvo energie v materiáli, a to sa vraj prejavuje akýmsi "pohybom" častíc. No, dobre :)

Množstvo teploty stúpa, keď je častíc veľa - a preto, keď je častíc sedem miliárd, ako ľudí na Zemi, sa častice častejšie stretávajú a dochádza k nárazom. Aj keď je to alegória, naozaj, aj kvôli tomu teplota stúpa, teplota spoločnosti určite. Čím viac ľudí, tým viac konfliktov a nervozity.

Ale nervozita nepribúda len kvôli tomu. Bude tu ešte iný jav, na ktorý je dobre upozorniť.

Populácia sa delí na tých, čo priznávajú obavy z ekologických procesov, a na tých, čo obavy popierajú. Dobre. Lenže potláčanie smutných správ nepovedie k tomu, že spoločnosť zostane cool. To by odporovalo karme (alebo ak chcete, zákonu zachovania energie :) Ľudia, ktorí sa nebudú môcť ventilovať upozornením na klimatické nebezpečenstvá, negatívne trendy či katastrofy, sa budú zákonite ventilovať na iných témach.

Nervozita bude preto tak či tak stúpať.

Úplne vážne, včera som zachytil čosi v správach, že stav pekárni je "katastrofálny". Rozumejte, o počasí, suchu či zničení neobnoviteľných zdrojov sa nesmie hovoriť ako o katastrofách. Nesmie, bráni tomu autocenzúra, šéfredaktor, politická korektnosť a podobné veci. A tak sa nervozita redaktora prejavi v robení paniky v inej oblasti.

Začal som tak zľahka, ale je to vážna vec. Všeobecne sa vie, že pri mnohých nešťastiach spôsobila viac škody nie samotná nečakaná katastrofa, ale panika. Pri globálnych procesoch, ktoré svet čakajú, nespôsobia v prvej fáze obete hlad či dusiace teplá - prvé skutočné katastrofy sa budú diať zrútením sa spoločenského systému.

Sedíme teraz akoby v kine a už trocha cítiť akýsi dym. Aj plamienok niekde vidno. Niektorí hovoria - poďme preč, alebo začnime hasiť. Väčšina však, bez ohľadu na to, čo si myslí, zostáva sedieť, ako sa sluší a patrí, lebo nevie, čo by mala robiť. A to dlho ... až do okamžiku, keď jeden spálený vyskočí a začne nahlas kričať, než začnú zrazu lavínovite všetci vyskakovať a kričať v panike "horí". Začnú sa prebíjať smerom k východom, dupať po sebe, zabíjať sa.

To nás čaká.

To nás čaká ako prvé.

Ešte pred suchami a neúrodami.

Útok na Európu vo forme migrácie je už jasná súčasť tejto veci. Je to ten prvý, čo už kričí. Ale keď panika naozaj prepukne, ľudia uvidia to, čo by neverili ani v postapokalyptických filmoch.

 

Ešte trocha percent

Pripomeniem ešte to pravidlo o nedostatku:

Ak na opustenom člne, kde je desať ľudí, je na známu dlžku plavby potravín len pre deveť ľudí, koľko ľudí zomrie?

Ak ste odpovedali, že jeden umrie, ste beznádejný prípad detinského slniečkára. Nie, nezomrie jeden, lebo situácia nijako neurčí, ktorý by to mal byť. Budú sa ruvať o žvanec a zomrú viacerí,  pravdepodobne väčšina. Už malý rozsah nedostatku spôsobí veľké straty.

Pravda, môže sa teoreticky stať, že budú humánni, nebudú sa ruvať, ale prísnou rukou budú potraviny rozdeľovať rovnako. V takom prípade zomrú zaručene všetci.

Možno túto alegoriu nechcete uznať, nechcete chápať - ale naozaj dobre logiku veci vysvetluje.

Realita Zeme sa od tohto príkladu odlišuje len v jednom: ten pomer nie je 1:9, ale je o kus horší.

Paniku možno znižovať len jedným spôsobom: dopredu o nej hovoriť. 

Ale všeobecnej nervozite sa nevyhneme. Sledujte, ako bude stúpať aj v oblastiach, kde nemá žiaden dôvod byť.

 
Autor: 
téma: 
0
Idril

Suché fakty: od roku 1970, teda v priebehu len 50 rokov sa celosvetová populácia zdvojnásobila. Každým dňom sa narodí na planéte Zem 230000 ľudí, čo je každoročný svetový prírastok o ďalších 80 miliónov !
A suché dáta jasne ukazujú, rodiny kde je o jedno dieťa menej, vyprodukujú za rok o 58,6 tony menej uhlíkových emisií. Len pre porovnanie, jedno osobné auto za rok priemerne vypustí len 2,4 tony emisií !

A teraz poďme do Nemecka: Nemcov je už 83 miliónov a žije tam pribl. 10 mil. zahraničných pracovníkov (Gastarbeitrov). Ale ich ekonomika potrebuje podstatne viac pracovných síl, oficiálne je to 260000 ročne (link).
Je teda pochopiteľné prečo CDU a SPD podporujú presun neeurópskeho obyvateľstva do EU. Ale takmer každý zelený Eko-Nemec (volič Bündnis 90/Die Grünen) by vrúcne prijal každého kto namočí nohu do Stredozemného mora bez ohľadu na matematiku, teda ako keby migranti nepapali (odborne - nezanechávali uhlík. stopu).
Môžme sa už všetci tešiť, Pravidlo o nedostatku, o ktorom Norman píšeš si pravdepodobne vyskúšame na vlastnej koži.

link:
https://www.zeit.de/wirtschaft/2019-02/zuwanderung-arbeitsmarkt-eu-laend...

Norman

Z linku:
"Heute wandern noch viel zu wenig Fachkräfte aus Drittstaaten nach Deutschland ein", erklärte Jörg Dräger, Vorstandsmitglied der Bertelsmann Stiftung.
Je to absolútny nezmysel, lož. Samozrejme Európa nepotrebuje privandrovalcov, ani ak by boli ekonomicky aktívni (čo hnedoidi nie sú).

Ináč výborný príklad, Bertelsman Stiftung, založené Reinhardom Mohnom, ktorý v roku 1943 padol v Tunise do Amerického zajatia a roky strávil v amerických vojenských vezniciach, kde mu prepláchli mozog. Toto ešte drží americkú moc v strednej Európe, tieto inštitúcie a ťažké peniaze platené Drägerovi a podobným sviniam. Banda skurvených kreténov ktorí prežrali svojim deckám budúcnosť:
https://www.bertelsmann-stiftung.de/de/ueber-uns/wer-wir-sind/organisati...
Aj keď dosť uznávam základnú myšlienku Gorbačova, aj tu vidno bandu kreténov.
https://en.wikipedia.org/wiki/Bertelsmann_Stiftung#/media/File:Gorbatsch...

In recent years, the Bertelsmann Stiftung has been the subject of public debate.[156] In 2007, Jens Wernicke and Torsten Bultmann published an anthology, entitled "Netzwerk der Macht – Bertelsmann" ("Network of Power – Bertelsmann"),[157] which takes a critical look at the structure and activities of the Bertelsmann Stiftung.[158] The book's 30 contributors focused in particular on the foundation's non-profit status and political influence.[159] The anthology generated widespread public debate on the Bertelsmann Stiftung.[160]

Another criticism involves a lack of democratic legitimacy. Commenting on the foundation's "engagement with civil society," Wolfgang Lieb, former state secretary in the North Rhine-Westphalia Ministry of Science, has argued that this legitimacy is being increasingly diminished, and even replaced by, economic power. According to Lieb, private networks and behind-the-scenes advisors are thus turning into actual rulers.[172] By consulting with politicians outside of government settings, Lieb suggests, the Bertelsmann Stiftung is pursuing a "privatization of politics," a situation that offers mutual benefits: civil servants and politicians are given a protected space where they alone are provided with information free of charge and where they can engage in discussion, while the Bertelsmann Stiftung secures access to all the projects it wants to influence. Thus, no matter who is elected, the Bertelsmann Stiftung is always part of the government.[171] Speaking with broadcaster Deutschlandfunk in 2007, the former SPD politician and publicist Albrecht Müller called the foundation an "anti-democratic institution."[173]

Ľubov

Mám známych,(mladí manželia),čo robia v Nemecku,chcú si postaviť malý dom bez hypotéky,tu doma.Ale rodičom volajú,že nervozitu,nespokojnosť a napätie veľmi cítiť medzi Nemcami (je to pri Mníchove) a majú takú dohodu,aby bola v aute stále plná nádrž.
Bežní Nemci,tí robotníci-kolegovia, čakajú ,že už čoskoro niečo začne.