Tak a máme po tom. Najvyšší súd v pondelok zamietol žalobu Čižnára na rozpustenie Kotlebovej strany. Presné dôvody pre takéto rozhodnutie si môžete prečítať tu.

Popravde, dalo sa čakať, že to dopadne takto. Prekvapením by bolo skôr, ak by súd stranu rozpustil. To aký laxný bol Čižnárov návrh si všimli viacerí. Niektorí dokonca špekulujú či to vlastne nebol od začiatku pokus kotlebovcom pomôcť a legitimizovať ich. Veď napokon, každý kto sa nad tým zamyslí pochopí, že Kotleba tu nemal čo stratiť. Bolo všeobecne známe, že v prípade rozpustenia LSNS, majú kotlebovci v zálohe ešte ďalšiu stranu.

Ale nekonšpirujme toľko a poďme sa pozrieť na jeden zaujímavejší článok od Danišku z kresťansko-sionistického webu Postoj, v ktorom sa dá zachytiť niekoľko dobrých postrehov. Vypichol by som najmä toto:

“Keď človek pozná dejiny alebo diela autorov, ktorí sa z rôznych vedeckých disciplín zaoberali nástupom totality, musí mu udrieť do očí zásadný rozdiel: politický program Kotlebu nemá ducha, náboj ani obsah toho, čím fašizmus kedy bol, chýba mu jeho „aktivistický politický štýl“, ako o ňom píše Noël O’Sullivan (Fašizmus, česky 2002), chýba mu „fundament fašizmu“, ako ho opísal Walter Laqueur (Faszyzm, poľsky 1998), to nie je len antiliberalizmus, prípadne antimarxizmus, ani pohŕdanie demokraciou, ani len fašistické minimum s organizáciou, terminológiou, ide o program vytvorenia nového človeka, nového poriadku, niečoho, čo pôsobí moderne až modernisticky a progresívne.

Fašizmus rovnako ako komunizmus bol v našej časti Európy nebezpečný preto, že nadchýnal nielen dav, ale aj elitu (aspoň jej časť). Čo z toho má, prosím vás, Kotleba?

Marinetti, autor Manifestu futurizmu a neskôr Fašistického manifestu. Foto: wikimedia

Presne tak. Mnohí dnes nevedia, že rozmanité medzivojnové hnutia tzv. fašistického charakteru mali výrazný progresivistický obsah. Fašizmus (vrátane jeho vetvy známej ako národný socializmus) bol ideologicky dedičom Francúzskej revolúcie (vezmite si už len militarizovaný charakter spoločnosti, to v stredoveku nebolo, žiadna povinná vojenská príprava pre každého muža neexistovala). 

O tom, že z myšlienok, ktoré sa vynorili z Francúzskej revolúcie, ktorá nasledovala po americkej, a následne ovplyvnili celú Európu, ťažili i fašistické hnutia, píše i francúzsky filozof Novej pravice Alain de Benoist. Ten vo svojom texte „O fašizme“ charakterizuje fašizmus nasledovne:

„Bolo navrhnutých bezpočet definícií fašizmu. Najjednoduchšia je stále tá najlepšia: Fašizmus je revolučná politická forma charakterizovaná zlúčením troch základných prvkov: nacionalizmu jakobínskeho typu, nedemokratického socializmu a autoritárskej výzvy k mobilizácii más.“

Málo sa spomína, že fašistom ako boli Mussolini (ateista), Farinaci, Balbo, Pavolini či Bombaci celkom imponovalo to, ako teror VFR poriadne zakrútil krkom dekadentnej šľachte i “prežratej” cirkvi. Snaha robiť z fašizmu niečo rýdzo kontrarevolučného a „tradicionalistického“ je nepresné.[1]

Sám Mussolini bol veľmi inšpirovaný i myšlienkami Thomasa Painea, ktorý podporoval VFR i Americkú revolúciu. Aj francúzski medzivojnoví fašisti sa veľmi otvorene hlásili k odkazu VFR – od Jacques Doriota (vodcu fašistickej Ľudovej strany) až po Marcela Déatu (vodcu francúzskych fašistických neosocialistov). To isté platí pre americkú nacistickú stranu, tzv. German – American Bund, ktorá sa zase hrdo hlásila k americkým otcom zakladateľom (mnohí boli slobodomurári) a k Americkej revolúcii.

Osvietenstvo tiež imponovalo národnosocialistickým mysliteľom ako bol napr. Alfred Rosenberg (pomerne dosť anti-katolícky založený) alebo Savitri Devi, ktorá ho vnímala ako “víťazstvo Euklida nad Mojžišom.”(pozri. č. 281 VII. kapitoly).

Práve NS bol asi najviac kompletnou syntézou myšlienok, ktoré vzišli, či už priamo alebo nepriamo, z Francúzskej revolúcie. V žiadnom prípade tu nešlo o nejaký návrat do minulosti, ale o pokus vytvoriť “nového človeka”, ako správne píše i Daniška.

Málo sa tiež vie o množstve progresivistických opatrení v NS Nemecku: napr. to, že ako prvá krajina zaviedla upozorňovanie na krabičkách cigariet, že fajčenie je zdraviu škodlivé. Alebo sa robili kampane proti rakovine prsníka, tým ako sa radilo, aby si ženy kontrolovali prsia. Rovnako Hitler zvýšil zamestnanosť žien. Áno, to je ten paradox, že hoci sa formálne chcelo, aby ženy rodili čo možno naviac [2], tak v realite sa práve v NS Nemecku výrazne zlepšilo ich pracovné zaradenie: už to neboli len slúžky a domáce gazdiné ako za Weimarskej republiky, ale začali vykonávať množstvo prác, v ktorých predtým boli len muži. Taktiež sa zaviedol zákaz vivisekcie, podporovali sa vzdelávacie kurzy pre dospelých vrátane podpory zdravého životného štýlu, zaviedlo sa obrovské množstvo zaujímavých sociálnych opatrení vrátane 8-hodinového pracovného času, ktoré by mohli byť inšpiráciou i dnes a mnohé iné veci vrátane progresívnej eugeniky [3] a eutanázie. (Zdroj: interview s historičkou W. Kuzniar).

Heil Goering’ a zákaz vivisekcie.

Takže žiadne “zastavenie času” alebo “návrat do stredovekého Temného veku”. Na druhej strane, keď sa pozrieme na LSNS, tak v podstate jediné čo chcú je vrátiť sa niekam…Ja ani neviem, do 70-tych rokov? Či do r. 1939? To asi ťažko. :-)

Skutočne je na mieste otázka, čo presne by zmenili pri hypotetickej situácii, kedy by ovládli krajinu. Fajn, zakázali by potraty (rozumej: viac cigánskych detí v detských domovoch a viac potratov na čierno), zakázali by homo-adopcie aka najväčší “problém” Slovenska (hups, to vlastne už dávno zakázané je). Čo ďalej? Výstup z NATO a EU (V súčasnosti si to majorita Slovákov aj tak neželá)? 14. marec ako štátny sviatok? A čo ďalej?

Je ťažké si dnes vôbec niečo ako vládu LSNS predstaviť. A aj oni sami asi chcú byť skôr v opozícii – tam je to pre nich o dosť bezpečnejšie. Lenže iba kecať o nejakom vlastenectve, Bohu a rodine mi dnes už príde naozaj málo  - to ľuďom stačiť nebude. Režim môže byť akokoľvek formálne konzervatívny a vlastenecký, avšak pokiaľ nevie zabezpečiť dôstojný život pre čo najväčší počet ľudí, nezlepšuje konkrétne oblasti, nevyvíja sa dopredu, nedrží krok s rozvojom vedy a technológie, ale akurát podnieti veľkú emigráciu ľudí a stagnuje, potom o čom to vlastne je?

Kresťanský demokrat Daniška píše, že kotlebovci prijímali a prijímajú isté povrchové paterny fašizmu (alebo skôr karikatúrny obraz o tomto smere po 2. sv. vojne), ale obsahovo, vnútorne, tá strana s reálnym medzivojnovým fašizmom veľa spoločného nemá:

“Pretože žonglovanie s totalitným odkazom, krvavými symbolmi minulého veku, toho sme tu mali viac a oplatilo sa ignorovať ich. Jeho nositelia neboli totiž skutočne nebezpeční, iba túžili, aby ich za takých niekto považoval. Je Kotleba iný prípad?

V strane má skinheadov a bývalých skinheadov, čo je kasta, ktorá už ani na Ukrajine nepatrí do politiky, kreatúry s vytetovanými hákovými krížmi, ktorých spoločnosť si nikto normálny vo svojom okolí nepraje. Kotleba má záľubu provokovať, to sú tie darované peniaze a cifry s významom, ale debate o holokauste sa skôr vyhýba, ani len s obrazom prezidenta Tisa nedokázal doteraz naplno pracovať.”

Poznámky:

[1] V skutočnosti takmer všetci myslitelia európskej Novej pravice zdieľajú podobný pohľad na fašizmus ako Benoist – čiže nevnímajú každý jeho komponent ako negatívny a/alebo zviazaný s dobou, ale fašizmus, hoci išlo o prejav modernizmu, ako celok popisujú ako dobovú záležitosť. Perspektíva radikálnych tradicionalistov a revolučných konzervatívcov na fašizmus je v istom bode podobná, avšak v mnohom o dosť kritickejšia – obzvlášť, ak ide o národný socializmus.

[2] Väčšina pokusov o výraznejšie zvýšenie pôrodnosti na Západe behom posledných desaťročí viac či menej zlyhala. Mnohých však prekvapí, že tieto pokusy zlyhali dokonca v NS Nemecku napriek výrazne pro-rodinnej politike tejto ideológie. Viac tu.

[3] Eugenika bola dlho agendou progresívnej ľavice. Ide o oblasť, ktorá je neustále asociovaná s nacistickým Nemeckom, avšak pôvod eugenického hnutia nenájdeme v Nemecku. Eugenické programy boli zriadené vo veľkom rozsahu v Spojených štátoch, predtým než vôbec existoval nejaký NS štát v Nemecku. Medzi dvomi svetovými vojnami bol za najdôležitejšieho eugenického mysliteľa považovaný Madison Grant, Američan, ktorého dielo Hitler označil za “svoju bibliu”.

Odporúčaný text: Hitler ako osvietenský intelektuál: trvalá príťažlivosť hitlerizmu, autor: Mark Weber