Na Prope sa v poslednom čase publikujú pravideľne preklady článkov venované evolučnej sociobiológii, genetike a podobnej tématike. Nezaškodí, keď budú zverejnené aj tu. Toto je ten zatiaľ posledný.

Zdá sa, akoby tu bol istý rozpor medzi vedou na jednej strane a populárnymi názormi na strane druhej. Taká je absolútna pravda. Diskusia na tému príroda vs. výchova prebieha v dvoch oblastiach – vedeckej a verejnej – ale závery v oboch sférach sú kompletne opačné.

Z vedeckého pohľadu je egalitárske (rovnostárske) stanovisko, že dedičnosť neovplyvňuje správanie, že každý sa rodí presne rovnaký a že prostredie všetko determinuje úplne chybné. Zástancovia tohto pohľadu neboli iba udretí, ale doslova ubití ohromným množstvom evidencie z viacerých štúdií o dvojičkách a adoptovaných deťoch napriek skutočnosti, že „hracie pole“ býva až absurdne nevyvážené v ich prospech. Je ďaleko jednoduchšie získať granty na výskum, ak zaujmete egalitársku pozíciu, vaše články sa stretnú s väčším záujmom a chválou a rovnako nebudete mať žiaden problém nájsť vydavateľa pre vašu knihu, ktorá dostane pochvalné recenzie a predá sa z nej množstvo kópií. Napriek všetkému, rovnostári boli vo vedeckých kruhoch porazení z jasného a jednoduchého dôvodu – ich závery sú mylné a dôkazy proti ich tvrdeniam sú zdrvujúce.

Vo verejnom priestore je však opak pravdou a výchova jasne zvíťazila. Stratégiou rovnostárov bolo napádanie výskumov „hereditalistov“. (Budem výraz hereditalisti dávať do úvodzoviek, keďže od žiadneho hereditalistu som nikdy nepočula, že by veril, že prostredie nie je vôbec dôležité. „Hereditalisti“ sú však ľudia, ktorí majú za to, že dedičnosť vo výraznej miere ovplyvňuje správanie.) Rovnostári používajú ad hominem útoky, portrétujú „hereditalistov“ ako zloduchov, ktorí zúfalo skresľujú svoje dáta, pretože sa chcú cítiť ako „nadradení“ a tiež preto, že zúfalo chcú, aby sa iní ľudia cítili zle. (Ale prosím! Môžete prísť ešte s hlúpejším argumentom?!)

Rovnostári nemajú žiadne dôkazy a dobre to vedia. Pokúšajú sa zmiasť verejnosť tvrdeniami typu: „Nikto to nemôže vedieť na isto.“„To nebolo dokázané.“ Radi hovoria, že dedičnosť a prostredie sú beznádejne prepletené, ako by už niekto mohol prísť na relatívny vplyv oboch týchto faktorov? (Ľahko – štúdiom identických dvojičiek oddelených od seba.) Táto obskurná stratégia je bezmocná proti celému radu nových výskumov dokazujúcich biologickú koreláciu IQ (napr. s veľkosťou mozgu), čiže ich budú jednoducho ignorovať. Napríklad budú poukazovať na malé chyby v jednej štúdií s dvojičkami uskutočnenej pred 50-timi rokmi za účelom jej diskreditácie, ale zámerne opomenú informovať svojich čitateľov, že množstvo ďalších štúdií viedlo k rovnakým výsledkom. Uvádzajú príklady otázok z IQ testov, ktoré boli vyradené už pred desiatkami rokov tvrdiac, že sú očividne „predpojaté“ akoby len stačilo takéto konštatovanie a nič viac. Ale ide rovnostárom skutočne o pravdu? Položte si otázku – aký výskum uskutočnili Gould, Kagan, Lewontin, Rose atď.? Odpoveď je: žiaden. (Mal som možnosť čítať knihu Jay Goulda: “Jak neměřit člověka”. Toľko útokov ad hominem, arogancie, výsmechu a urážok som nevidel ani v bulvárnom článku, nie to v “populárno-vedeckej” knihe – pozn. redakcie prop)

Medzi bádateľmi na poli IQ bolo po mnoho rokov pomerne známe, že vedúci hlásatelia egalitarizmu nie sú iba pomýlení alebo zle informovaní, oni sú vedome nepoctiví. Zúfalo zavádzajú ľudí len preto aby akceptovali egalitarizmus za účelom podpory ich vlastnej politickej agendy a ich mediálni spojenci robia presne to isté. (A pritom zarábajú množstvo peňazí – skutočne musia byť v psom nebi.) Brilantní a úprimní vedci ako Jensen, Whitney, Lynn, Rushton, Herrnstein a Murray, ktorí dôsledne konštatujú pravdu, hoci dobre vedia, že je nepopulárna, sú nálepkovaní ako „rasisti“ a „bigoti“, zatiaľ čo rovnostári sa štylizujú do úlohy „tých dobrých“. Spôsob, akým sa snažia pôsobiť morálne superiórne, zatiaľ čo nehanebne klamú verejnosť, je vyslovene nechutný. (Ak sa chcete dozvedieť kto títo ľudia v skutočnosti sú a prečo robia to čo robia, prečítajte si moju esej o anti-eugenickom hoaxe).

Každý vie, že ak človek počúva v rozvodovom konaní iba jednu stranu, tak on/ona budú prezentovať pravdepodobne totálne zaujatý postoj. (Priatelia manželky hovoria, že „manžel je monštrum!“a manželovi priatelia zase hovoria, že „manželka je psychopatka!“) Ale napriek tomu, že veľakrát sami vieme lepšie, tak stále inklinujeme veriť tomu, čo nám hovorí jedna strana a robíme to neustále, pretože deň má iba niekoľko hodín a my nemôžeme preniknúť hlbšie do každého jednotlivého problému. V otázkach genetiky a správania, rovnostári a liberálne média veľmi svedomito kontrolujú verejný diskurz, a to už po celé dekády, iba ich verzia bola prezentovaná verejnosti. Môžeme sa čudovať tomu, že verejnosť akceptuje to, čo jej je nekriticky predkladané? Nie je nikoho vinou, že tomu verí. Ak by som sa nezaoberala štúdiom a výskumom IQ pravdepodobne by som tomu tiež verila.

Ale možno by som si jedného dňa povedala „ prečo nepočujeme i druhú stranu?“ Mnoho ľudí je neschopných položiť si takúto otázku, pretože sa boja toho, že by druhá strana mohla mať pravdu a zistenie, že po celý ten čas žili v lži by otriaslo ich psychikou z čoho by sa už nespamätali. Každopádne si iba predstavte, že by som sa odvážila vstúpiť do zakázaného teritória – a možno si prečítala jednu skutočne dobrú knihu, takú ako „The Bell Curve” od Herrnsteina a Murraya. Pomyslela by som si „ veď ten náš svet je úplne iný než som si doposiaľ myslela!“ Nie je to domýšľavá propaganda ako v prípade Gouldovej knihy „Ako nemerať človeka“. Ide o triezve, jasne formulované, zaujímavé ba až fascinujúce… skrátka vzrušujúce dielo! Kniha je zrozumiteľná, ľahko sa číta a máte z nej pocit… úprimnosti, je uspokojivejšia ako iná literatúra podobného druhu, po ktorej vám v ústach ostane pachuť ako po cukrovej vate. A pozrite na tie všetky zaujímavé grafy a tabuľky! To bude asi tým , že tu ide naozaj o vedu. A keď by som ju dočítala, tak by som nemala pocit, že som tomu nerozumela. Za to by som však bola plná hnevu voči všetkým tým nečestným ničomníkom, ktorí ma po celé tie roky tak nehanebne klamali. 

Autorka: Marian Van Court

Preklad: Aman, www.protiprudu.org

zdroj: Proti prúdu

ďalšie čítanie:

1. Case for eugenics, na prope po slovensky

2. Opýtajte sa auegenika