Róbertove okovy

Pavlík Morozov

Je nekonečne hlúpe, ak sa niekto snaží nasugerovať obyvateľom Slovenska predstavu Fico-diktátor. Osobne dávam prednosť metafore Fico-gladiátor.

Na Slovensku od roku 1948 prebiehal proces intenzívnej morálnej a intelektuálnej degenerácie národa. Ak si niekto predstavoval ako ja, že po roku 1990 sa situácia zmení, neprestáva si pretierať oči! Sprostých amorálnych komunistických papagájov komsomolcov nahradili často ešte sprostejší a amorálnejší papagáji finančnej oligarchie, pričom na môj vkus príliš často sú to tí istí sprostí komsomolskí papagáji. Tých obrátení nových Saulov pred Damaskom je na môj žalúdok priveľa. Ivan Teflónovič s jeho hrošou kožou potiahnutou teflónom je jeden mimoriadne nechutný príklad.

Väčšina Slovákov nezaregistrovala, že okrem postupnej deštrukcie socializmu, ktorá bola zjavná v ekonomickej ale aj ideologickej rovine, podobný degeneratívny proces nastal aj na západ od našich hraníc. Proti socializmu sme si postavili kapitalistický ideál, ktorý tam už dávno zahynul! Väčšina ekonómov sa zhoduje, že zlomové obdobie bol prelom 60/70 rokov v USA. Obe strany konfliktu skončili úplne vyčerpané, pričom ich "dorazili" náklady na dva arabsko-izraelské konflikty. Richard Nixon na prázdnu kasu USA reagoval katastrofálnymi ekonomickými krokmi, ktoré vyvrcholili v sérii kríz, ktorých koniec je v nedohľadne. Tento proces politicky umožnila revolúcia v oblasti mediálnej manipulácie, ktorú začal Adolf Hitler a Dr. Joseph Goebbels. Neskôr bola na druhej strane frontovej línie zdokonalená na úroveň, ktorú väčšina občanov Slovenska iba nejasne tuší!

V roku 1971 sa prezident USA Richard Nixon bez súhlasu kongresu "vlámal do Fort Knoxu" a definitívne zrušil krytie US doláru zlatom. Urobil to tajne ako správny zlodej počas dvojdňového stretnutia na Minot Island v štáte Maine bez toho, aby to konzultoval s ministerstvom zahraničných vecí alebo medzinárodným menovým systémom. Bol to podvod na svetovej ekonomike, ktorý je možné pochopiť iba v kontexte postupného rušenia zlatého štandardu vo svete a dohôd z Bretton Woods. Dolár sa stal papierikom, krytým iba problematickou skutočnou hodnotou a otvorili sa dvere obrovským, menovým špekuláciám. O Johnovi Maynardovi Keynesovi si môžete myslieť čo chcete, ale stále platí jeho myšlienka:

"Nenájdeme rafinovanejší a spoľahlivejší prostriedok na rozvrátenie existujúcich základov spoločnosti, než je znehodnotenie meny. Tento proces zamestnáva všetky skryté sily ekonomického zákona strane deštrukcie a robí to spôsobom, ktorý nie je schopný diagnostikovať ani jeden človek z milióna".

Naozaj sa nájde ešte somár, ktorý verí že ak FED "tlačí" virtuálne elektronické doláre ako besný, neznehodnocuje menu? John Kenneth Galbraith napísal:

"Proces, akým banky vytvárajú peniaze je natoľko prostý, že sa vzpiera zdravému rozumu!"

Druhý krok bol rovnako škandalózny. Nasledovala séria zákonov (Depository Institutions Deregulation and Monetary Control Act z roku 1980, Garn-St. Germain Depository Institutions Act z roku 1982 a nakoniec Gramm-Leach-Bliley Act z roku 1999 - eufemisticky nazývaný tiež Financial Services Modernization Act :-D) ktorými sa podarilo finančnej oligarchii za pomoci republikánov v kongrese úplne si rozviazať ruky na rizikové špekulácie a zobrať si obyvateľstvo USA ako rukojemníkov. Tieto zákony úplne popreli skúsenosti z obrovskej krízy z roku 1929 a odstránili prevenciu jej opakovania, ktorá mala v USA podobu zákona Glass–Steagall Act z roku 1933. Pointa príbehu je v tom, že umožnil prepojit rizikové špekulatívne operácie na úspory (vrátane dôchodkového poistenia) obyvateľstva. Gambleri získali prístup k peniazom, za ktoré fakticky musela ručiť vláda a daňoví poplatníci USA! A tento podvod sa ukrýval za ultraliberálnu rétoriku!

Postupne sa formulovalo nové Desatoro ekonomických podvodníkov, ktoré sa presadzovalo vydieraním cez inštitúcie, ktoré po zrušení dohôd Bretton Woods mali pochybnú legitimitu. Neformálne sa toto desatoro nazýva "Washington Consensus" a jeho aplikácia, vďaka synergickým efektom, predstavovala pre každú krajinu ekonomickú katastrofu a pád do úplnej závislosti na finančnej oligarchii. Tieto procesy veľmi transparentne prebehli v krajinách Strednej a Južnej Ameriky do roku 1990. Každý samostatne premýšľajúci ekonóm musel v roku 1990 poznať riziká týchto odporúčaní a ich katastrofálne následky.

Viera, že rastúce nároky na dôchodkové zabezpečenie národa budú financované ziskami z trhu cenných papierov, je viera finančného analfabeta alebo dríst dobre zainteresovaného podvodníka.

V našom regióne sa po roku 1990 preslávili dvaja narcistickí papagáji, ktorým buď tieto problémy neboli jasné, alebo vďaka sociopatickej psychickej úchylke sa zdali nepodstatné. Za pomoci predovšetkým Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu vytvorili krmelce pre ďalších papagájov - diletantov, ktorým neskôr umožnili bez akejkoľvek relevantnej kvalifikácie a skúseností zasadnúť na dôležité miesta v štátnej správe. Pre pretlačenie idiotských reforiem, ktoré boli proti záujmom väčšiny obyvateľov, vytvorili podmienky ovládnutím kľúčového mediálneho priestoru zahraničnou oligarchiou. Podliaci oháňajúci sa otvorenou spoločnosťou potlačili pokusy o diskusiu a kde ani to nepostačovalo, nastúpila nehorázna korupcia v parlamente. Veľmi nechutnú úlohu tu zohrali mediálni prostitúti novinári.

Róbert Fico je bandou príživníkov, ktorá sa vytvorila vďaka deformovanej legislatíve a anarchii v štáte, držaný sériou amorálnych zákonov a inštitúcií, ktoré v týchto abnormálnych podmienkach vznikli, ako gladiátor v okovách. Jeho úloha je predvádzať v našom modernom "Circus Maximus" bezočivo nazvanom "Demokracia" gladiátorské hry pre davy, pričom pri relatívne rastúcom pocite nedostatku chleba ich frekvencia a nechutnosť stúpa. Naša a zahraničná finančná oligarchia nám občas zmení účinkujúcich, poslednou ponúknutou hviezdou je Andrej Kiska.

Pokiaľ by genialissimus Róbert Veľký odmietol účinkovať, "Circus Maximus" by bol pre jeho vystúpenie nedostupný! Producenti, ktorí ich financujú pre osprosťovaný národ ho akceptujú iba do tej miery, pokiaľ dodržiava ich pravidlá. Žiarlivosť a závisť, ktorá je provokovaná jeho schopnosťami a jeho víťazstvami, nechutnosť nenávisti jeho súperov, to všetko je vítané spestrenie predstavenia pre amorálnych somárov a oportunistov, čo toto trápne divadlo, v princípe veľmi podobné wrestlingu, fanaticky podporujú. Nechutné scény v štábe Andreja Kisku po vyhlásení jeho víťazstva sú peknou ukážkou toho, čo popisujem.

 

Náš gladiátor Róbert musí bojovať proti presile v rámci pravidiel a hlavne so zbraňami, ktoré mu určia organizátori. Je mu jasné, aké problémy by ho čakali, keby neposlúchal. Maďarský Spartakus Orbán je dostatočne odstrašujúci príklad, ale je zábavné, ako si títo dvaja gladiátori porozumeli! Pre finančnú oligarchiu je životne dôležité, aby Spartakovo povstanie v Maďarsku bol potlačené! Zatiaľ sa im to vďaka šovinizmu Maďarov moc nedarí... :-D Ak nie, môže sa vzbúriť aj náš gladiátor a to by nastala vo V4 delikátna situácia, lebo ČR a Poľsko sú tiež zrelé na podobnú vzburu!

Naša podpriemerná pravica a jej neschopní lokaji prostitúti novinári si neuvedomujú, že vďaka zjavnej sprostote útokov na nášho genialissima môžu napnúť strunu tak, že praskne a doteraz relatívne poslušný gladiátor sa jednoducho vzbúri. Som naozaj zvedavý, či si zvolí alternatívu plánu Bb - vzburu, ako som ju popísal v predchádzajúcom blogu.

http://moje.hnonline.sk/node/14936

Ak to bude Bc - rezignácia, bude to pre mňa pochopiteľné a rozumné riešenie. Ale ak bude voliť Ba - zvýšená produkcia červeného dymu, stane sa pre mňa obyčajnou handrou, ktorá sa kúpe v pochybnej a predovšetkým dočasnej sláve síce okydávanej, ale predsa len mediálnej hviezdy.

 
 
 

 

mnkr
Roberta Fica ako gladiatora v okovach...sa mi zda mierne povedane zabavna. Mozno, snad...pred 10-15 rokmi, teraz uz nie. Len dalsia figurka v cirkuse pre masy
Norman
je práve len figúrka v cirkuse. Ale má ešte nádej, i keď už len skôr teoretickú. Málokto prekoná svoj tieň - iba ak nastanú extrémne situácie. To, čo stačilo Ficovi doteraz, už stačiť nebude.
mnkr
je v tom cirkuse nedobrovolne...Fico dobrovolne a zda sa ze si dokonca mysli, ze cosi reziruje...tym je to cele smiesnejsie  
Náhodný okoloidúci

On možno aj režíruje, ale scenár celkom isto nepíše.