Stiahnutie sa od Kyjeva je ruská eskalácia konfliktu. Prechod od psychologickej operácie ku klasickej vojne
Na unz.com urobili rozhovor s Marko Marjanovičom, redaktor Anti-Empire.com. Sú to vyrovnané názory na priebeh vojny
Otázka č. 1 - Myslíte si, že ruská armáda bola príliš rozptýlená na to, aby dosiahla svoje strategické ciele na Ukrajine, a poukazujete na stiahnutie (ruskej) armády z okolia Kyjeva, aby ste vyjadrili svoj názor. ("Úsilie Ruska bolo veľmi jasne príliš rozriedené na príliš veľa osí a sektorov.") Teraz sa však podľa vás situácia zmenila a Rusko začalo prijímať správne vojenské rozhodnutia. Ako sa zmenili plány Ruska a ako to ovplyvní nadchádzajúce strety s ukrajinskou armádou?
Marko Marjanovič - Je nesporné, že to, ako Rusi viedli vojnu na začiatku, a to, ako ju vedú teraz, je úplne iné. Nielen v spôsobe boja (malé oddiely verzus kombinované zbrane) alebo postupu (šialený postup verzus premyslený), ale aj na samotnej mape. Ak predtým vrhali sily do šiestich rôznych osí postupu, teraz sa stiahli pozdĺž mnohých z nich alebo ich dokonca úplne opustili a sústredili sa len na dve osi Donbasu.
Existujú dve možnosti, prečo je to tak. Jednou z nich je, že vždy mali v úmysle začať robiť A a potom prejsť na B. Druhou je, že vyskúšali A, videli, že to nefunguje, a prišli s B, ktoré by vyriešilo problémy A.
Myslím si, že druhé vysvetlenie je správne. Teraz skúšajú niečo iné, pretože to, čo skúšali ako prvé, nebolo úspešné. Áno, príliš sa roztiahli po mnohých osiach. Mohli ste to vidieť napríklad na juhu, kde sa relatívne malá sila, ktorá sa vyrútila z Krymu, potom rozložila medzi šturmovanie Mariupolu, pokus o obkľúčenie Donbasu z juhu a postup cez Dneper na juhozápadnú Ukrajinu. Nevyzdvihujem juh kvôli jeho významu, ale preto, že to bol taký očividný príklad nadmerneho natiahnutia. Máte sily, ktoré už predstavujú len 20 % ruskej manévrovacej sily v celkovom bojisku, a tieto sily sa potom navyše rozdelia medzi tri konkurenčné ciele. To je šialené. Práve tu ste videli aj prvé úpravy, keď bola veľká časť územia za Dneprom opustená, aby sa uvoľnilo viac jednotiek pre Donbas.
Dôvod, prečo Donbas tak veľmi volal po jednotkách, bol ten, že ich toľko smerovalo do Kyjeva. Rusko má päť vojenských okruhov, ale severný je založený okolo Severnej flotily, takže len štyri majú veľké pozemné sily. Všetky jednotky z dvoch z týchto okruhov, Východného a Stredného, boli viazané v kyjevskej operácii, rovnako ako premiérová 1. gardová tanková armáda Západného okruhu, ktorá kryla ich južné krídlo v okolí Sumy. Celých 50 % ruskej sily sa zúčastňovalo na ťažení na Kyjev. Teraz je pravda, že tieto sily viazali ukrajinské jednotky, ktoré by sa mohli eventuálne použiť inde, ale nemyslím si o ruských generáloch až tak málo, aby som si myslel, že by poslali 50 % svojich síl na misiu, ktorá nemá väčšie ambície ako "zviazať" nepriateľské sily. Najmä po tom, čo videli, aké šialene ambiciózne ciele boli pridelené vyčerpaným južným silám. Navyše, keďže ruské sťahovanie z Kyjeva je v plnom prúde ešte pred obkľúčením Donbasu, nevyzerá to, že by si ruskí generáli až tak cenili "zviazanie" nepriateľských síl.
Aký bude výsledok sústredenia všetkého proti veľkej ukrajinskej armáde v Donbase, neviem povedať, ale môžem uviesť niektoré parametre. Ak sa Rusom podarí obkľúčiť ju a zajať tisíce ľudí, bude to pre nich veľké víťazstvo. Ale ak sa Ukrajincov podarí vytlačiť len postupne a pomaly, bude to víťazstvo pre ich stranu. Nerozhodný výsledok by bol, ak by Ukrajinci dokázali utiecť a zmeniť pozíciu, pretože by to znamenalo, že si zachovali svoje sily, ale nezískali čas alebo nespôsobili úbytok.
Čo vám môžem povedať, je to, čo znamená konsolidácia pre Twitter a zábery, ktoré z vojny pochádzajú. Už nebudú žiadne videá spálených ruských zásobovacích konvojov alebo Rusov katastrofálne porazených, pretože boli vyslaní príliš dopredu v príliš malom balíku.
Kľúčovým poznatkom je, že ruská armáda doteraz zlyhávala, pretože vojensko-politické vedenie ju nechávalo presadzovať zlý a zle pripravený plán. Až teraz, keď je jej plán skutočne dobrý, sa ukáže, aká dobrá alebo zlá je táto armáda na taktickej úrovni. Možno ešte stále zlyhá, ale teraz to už nebude kvôli zlému generálskemu vedeniu.
Otázka 2 - Tvrdíte, že Rusko začalo boje v mylnom presvedčení, že môže minimalizovať škody a smrť, ale napriek tomu v konflikte zvíťaziť. Túto analýzu považujem za veľmi presvedčivú, najmä keď hovoríte: "Pôvodný plán bol zameraný na testovanie, či je možné ukrajinský štát rozložiť bez toho, aby sa muselo ísť po jeho armáde a zabiť desaťtisíce ukrajinských vojakov." Zdá sa, že tento plán zlyhal, čo ilustruje skutočnosť, že vojna sa naďalej vlečie a jej koniec je v nedohľadne. Myslíte si, že teraz, keď Rusko zmenilo svoj vojenský prístup, musí zmeniť aj svoje celkové ciele? (Demilitarizácia a denacifikácia) Tieto ciele sa zdajú byť viac ašpiratívne ako realistické, alebo s tým nesúhlasíte?
Marko Marjanovič- Po mesiaci tejto vojny nám teraz rusko-ukrajinské krviprelievanie vo veľkom meradle pripadá normálne, dokonca nevyhnutné, ale nesmieme stratiť zo zreteľa, aký bol svet pred 24. februárom. Len mesiac predtým ruské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo myšlienku rusko-ukrajinskej vojny za "neprijateľnú" a "lekársku diagnózu". Vojna medzi týmito dvoma prepletenými národmi sa zdala byť nemysliteľná, aj preto, že Moskva stále zdôrazňovala, že bratovražedná vojna medzi východnými Slovanmi je tabu.
Mýlili by sme sa, keby sme to odmietli ako úplne pokrytecké a neúprimné. Existujú dobré dôvody domnievať sa, že toto tabu bolo pre Moskvu skutočnou vecou a pre ruské vedenie skutočným zádrheľom. V tomto kontexte spustenie "špeciálnej vojenskej operácie" ako plnohodnotnej vojny s desiatkami tisíc mŕtvych Ukrajincov, ktorá už bola v pláne zapečená, bolo niečo, k čomu sa ruské vedenie nemohlo prinútiť. V takomto kontexte, aby ste vôbec mohli podniknúť krok proti Kyjevu, by ste sa takmer museli vyhovárať na to, že existuje aspoň malá šanca, že sa to dá urobiť spôsobom, ktorý zabráni akýmkoľvek väčším bojom.
Takže pôvodný plán môžeme považovať za chybný, ale možno pre ruské vedenie to bola berlička, ktorú potrebovalo, aby sa do tohto podniku vôbec pustilo. Nemohli si pred sebou ospravedlniť plnohodnotnú vojnu od samého začiatku. Aby sa zbavili závesu, potrebovali zabaliť šancu na vojnu s možnosťou úspechu bez veľkého krviprelievania. Mimochodom, viesť takú operáciu, ktorá by mohla nejakým spôsobom šokovať ukrajinský štát a priviesť ho k zrúteniu, si vyžadovalo úplne iné usporiadanie síl, než by si vyžadovala konvenčná vojenská kampaň. Zatiaľ čo vojenská kampaň podľa príručiek by si vyžadovala zameranie na nepriateľskú armádu, koncentráciu síl a pohyb ako masa kombinovaných zbraní, potreby psychologickej operácie si vyžadovali uprednostniť Kyjev, široký front a bleskovú rýchlosť. Takto teda Rusi začali.
Teraz je iná otázka, prečo neboli lepšie pripravení rýchlejšie a obratnejšie prejsť od vedenia psychologického šoku k vedeniu vojny, ak by vznikla potreba.
Neviem, čo znamená de-militarizácia alebo de-nacifikácia. Neviem, či Rusko vie, čo znamenajú. Myslím si, že tieto údajné požiadavky sa vysielajú preto, aby dali hlas ruskému hnevu. Nie sú to praktické požiadavky, ktoré by Ukrajina mohla splniť. Sú to heslá, ktoré majú zabezpečiť pokračovanie vojny.
Zatiaľ nevidím žiadny dôkaz, že by sa Rusko vzdalo akýchkoľvek vojnových cieľov, s ktorými vstúpilo do vojny. Ľudia nechápu, že stiahnutie sa z Kyjeva je ruskou eskaláciou. Je to posledný krok v transformácii z vedenia vysnívanej psychologickej operácie na vedenie učebnicovej vojny. Doteraz, keď Rusko na Ukrajine narazilo na stenu, vždy to eskalovalo do ďalšieho poriadku. Nemám na mysli len túto vojnu, ale keď sa na to pozrieme komplexne, od roku 2014.
Ak sa vojna opäť zastaví, Moskva sa ocitne na ďalšej križovatke. Či ukončiť boje, alebo opäť eskalovať tým, že postaví domáci front do vojnového stavu a vydá výzvu do zbrane.
Neviem, ktorú z týchto dvoch možností by si Putin vybral alebo vyberie. Neviem, prečo sa doteraz zdráhal mobilizovať ruskú spoločnosť do vojny. Myslím si však, že ak to urobí, charakter jeho režimu sa bude musieť zmeniť. Už nemôže byť viac tejto "záhadnej cárskej" záležitosti, keď ako prekvapenie pre ruskú verejnosť vyrukuje s masívnou "špeciálnou vojenskou operáciou". Je to veľmi monarchistický, takmer predmoderný spôsob konania. Situácia, keď sú vojny kráľa jeho súkromnou záležitosťou, ktorú nie je povinný nikomu vysvetľovať. Ale ktorej tiež nikto, kto nie je v jeho službách, nie je povinný sa obetovať. Ak sa od ruského dobrovoľníka a branca bude žiadať, aby ťahal gaštany z ohňa, potom zisk bude musieť byť odteraz oveľa transparentnejšie vyjadrený.
Nepostavenie Ruska do vojnovej pozície zrejme ponúka Putinovi možnosť vymeniť dobyté územie, bez Donecka a Luganska, za nejaké slabé záruky a vyhlásiť víťazstvo. Myslím si však, že by to postavilo jeho vládu na dosť vratkú pôdu. Ekonomická vojna, ktorú impérium a jeho vazalský roj rozpútali, túto možnosť zavrhla. Putin už prehral v ekonomickom tábore. Ak bude mať primálo na ukážku za to, čo vojna vyvolala alebo urýchlila, tak stratí aj vlastenecký tábor.
Nemyslím si, že mierová zmluva s Ukrajinou je možná. Myslím, že Putin sa o tom presvedčil, keď uznal Doneck a Lugansk. Maximálne by mohlo dôjsť k prímeriu a zmrazeniu konfliktu, čo by v praxi znamenalo rozdelenie. Zmena režimu by bola pre Moskvu výhodnejšia, pretože by vyriešila množstvo právnych problémov, ale pre tábor vlastencov v Rusku je prijateľný ktorýkoľvek z týchto výsledkov. Najmä ak súčasťou dobytého územia bude aj Odesa.
Zostáva problém správy dobytých území. Kde sú prorusky orientovaní ľudia? Znechutila im vojna Rusko, alebo sa držia pri zemi, pretože nevedia, či je ruská prítomnosť trvalá? Varoval by som však pred tým, aby sme si nálepku "proruský" príliš nevšímali. To, že ste Ukrajinec, ktorý považuje železnú oponu tiahnucu sa medzi Ukrajinou a Ruskom za neprirodzenú a parodickú, tiež neznamená, že ste za železnú oponu tiahnucu sa cez polovicu Ukrajiny, ktorá vás oddeľuje od vašich bratov na tejto strane. Postavte týchto "proruských" Ukrajincov pod Moskvu a budú z nich proukrajinskí Rusi.
Ukrajinci sú tiež úradujúcimi majstrami sveta v protestoch a neozbrojených povstaniach. Sú celkom neovládateľní. Dokonca aj pre Kyjev. Okrem toho, či vyhrajú alebo prehrajú, táto vojna im poskytne veľmi užitočný národný mýtus. Spustením "špeciálnej vojenskej operácie" Vladimír Putin s veľkou pravdepodobnosťou dokončil ich národnú formáciu. Dokáže Rusko vôbec riadiť južnú Ukrajinu bez toho, aby jeho administratívne budovy permanentne obliehali rozvášnené davy?
Po americkej občianskej vojne USA úspešne reintegrovali Juh po tom, čo v brutálnej vojne zahynulo viac ako 300 000 južanov. USA však reintegrovali Juh v rámci projektu, ktorý bol viditeľne na vzostupe. Sme si takí istí, že Rusko je na vzostupe? Z hospodárskeho hľadiska nie je. Myslím si, že mnohí sú naivní, pokiaľ ide o to, čo bude vylúčenie Ruska z globálnej deľby práce znamenať pre jeho životnú úroveň a produktivitu. Mnohí sú tiež príliš optimistickí, pokiaľ ide o to, ako ochotne budú čínske spoločnosti prvého stupňa spolupracovať s Rusmi. Ako ochotne spolupracovali ruské spoločnosti s Iránom, na ktorý boli uvalené sankcie? Je dosť možné, že Číňania nebudú ochotní riskovať sekundárne sankcie o nič viac ako Rusi. Rusko, ktorému boli odňaté ekonomické perspektívy, by sa mohlo vrátiť k prísnej militaristickej Sparte, ktorou bolo v rokoch 1945 až 1991. To je však projekt, ktorého sa Rusi (z naivnejšej generácie) už raz nabažili. Tentoraz navyše ani neexistuje ideológia radikálneho rovnostárstva a kultu obyčajného pracujúceho človeka, ktorá by to všetko spájala. To, do čoho boli po roku 1865 povolávaní južania, sa nepodobá tomu, do čoho by boli povolávaní Ukrajinci.
Je teda pre Rusko už všetko stratené? Nie, nemyslím si to. Vôbec nie. Ak je dostatok vôle, ak je dostatok vytrvalosti, potom je možné všetko. Impérium dalo Rusku zelenú, aby pohltilo Ukrajinu, ak to dokáže, ostatné je na ňom. Možno sa nakoniec predsa len podarí Ukrajinu a Ukrajincov znovu začleniť do celoruského národa. To je však projekt, ktorý bude trvať desaťročia. Vo veku 69 rokov a pravdepodobne bez toho, aby si to plne uvedomoval, Vladimír Putin 24. februára otvoril úplne novú kapitolu ruských dejín. Takú, ktorej konca sa už on sám nedočká.
https://www.unz.com/mwhitney/the-withdrawal-from-kiev-is-russian-escalat...
nesúhlasím s tvrdeniami na konci
1. že Rusko prehralo ekonomický stret - s týmto Rusko rátalo a izolácia nie je fatálna ani pre menšie krajiny, naprklad Iran či Sev. Korea - ale aj to je neporovnateľné, Rusko má ovela širší prístup na Čínu a Indiu, naopak dokáže Európu úplne zničiť ekonomicky.
2. že bude až taký problém spacifikovať obyvateľov v prípadných zabraných územiach (v tomto je na Východe dlhá tradícia, spacifikovali sa (v dobrom či zlom) už iné územia, vrátane pol Európy.)
3. projekt nemusí trvať nejaké "desaťročia". Táto vojna síce nie je rýchla čistá, ako obsadenie Krymu, ale, ak sa Moskva zbavila spomínanej snahy šetriť vojenského nepriateľa, a nepriateľa vôbec, môže rozhodovať výrazne a za pár mesiacov.