Doba je dnes bezpochyby dynamickejšia ako pred povedzme desiatimi rokmi - to nie je žiadne klišé, naozaj to tak je. Vojna na Donbase, vojna v Gaze, pretlak v USA ústiaci do volieb ľudí ako Trump, to a iné veci sú fakty o zmenách. 

Napriek tomu, či  kvôli tomu, akosi ustáva tlak na mediálne vzdelávanie populácie - pretože, jednoducho, Inter arma silent musae. Ale je to aj preto, že to na tejto úrovni stráca zmysel, že by sa spoločenské povedomie malo posunúť.

Čo tým myslím?

Nuž, opäť jednoduchá analýza. 

Ako všetci vieme, základným obrazom najpasívnejšieho druhu spoločnosti sú ľudia, ktorí sa zaujímajú len o svoje krátkozraké ciele a nezaujímajú sa, respektíve nemajú energiu na spoločenské témy. To je základná vrstva. Ale aj keď sa hovorí, že "väčšina je taká", nie je to pravda. V skutočnosti sa ľudia dosť zaujímajú o život spoločnosti, v ktorej žijú, ale kvalita ich svetonázoru sa dá rozdeliť na povedzme také štyri úrovne.

Na prvej, najnižšej úrovni, je chápanie diania v štáte ako hry nezávislých subjektov, ako chaos a boj jedincov alebo strán proti sebe. Je to vnímanie toho, že Jano je zlý, ale Fero je dobrý. Za všetko môžu komunisti, kapitalisti či prípadne nejakí hviezdni ľudia či iní diabli. Títo sa zjavili nevedno odkiaľ, a nevedno prečo a treba skočiť do bazéna a mlátiť sa tam s nimi. Za dobro a proti zlu. Donekonečna. Ura.

Druhá úroveň je vertikálne binárne videnie. To už si ľudia uvedomili, že jedni sú spoločensky mocní, a druhí slabí.  Tí slabí začali raziť cestu boju proti silným (bohatým, despocii ...), tí silní zas boju proti slabým (spodine, radikálom ...). Nazvali si to pravica a ľavica, dosť hlúpo, lebo vhodnejší názov by bol hornica a dolnica, prinajlepšom hornici a dolníci. Z hľadiska poznania je obmedzenie sa na takýto obraz sveta ale beznádejný, je z toho len nikdy nekončiaci kolobeh boja.

Tretí stupeň sa dá nazvať horizontálny. Ľudia v ňom začínajú prichádzať na to, že výrazným motívom hýbucim dianím su najmä protikladné geopolitické sily. Je to konflikt nie interný, ale externý. Je to konflikt západu voči východu, či severu proti juhu. Tento konflikt zámerne vyvoláva u svojich nepriatelov aj tie predošlé, vertikálne rozbroje - revolúcie, prevraty a občianske vojny. Ale základným problémom nie je ideológia vnútorného usporiadania, ale napätie okolo globálnych zdrojov. Kým bude mať jedna strana to, čo nemá druhá strana, dovtedy tu bude napätie a boj.

A za štvrté je tu spoločenský naratív, ktorý sa koncentruje na ďalšiu úroveň problému, a to na konflikt Ľudstvo kontra Kozmos. Tento problém tu bol samozrejme vždy, ale kým sa nepochopí, je prehliadaný ako niečo, čo Ľudstvo bez problémov vyhráva, vždy to tak vraj bude. A tak sa nezdá bolestivý. Ľudia vnímajú ako príčinu svojej bolesti iné časti ľudstva, abo bolo vymenované vyššie. Žiaľ, aj v tomto štvrtom smere ale už ľudstvo stojí pred krízou a neuvedomujúc si jej podstatu, chce ťažkosti riešiť bojom s inými ľuďmi. Tak primitívne to vždy bolo a je to aj dnes.

To je všetko.

Nebudem tu upresnovať, ktoré ideológie spĺňajú či zapadajú do týchto vrstiev spoločenského  vedomia, je to vcelku jasné. Bežné média, vreskoty okolo Fica či Putina a Trumpa sú prvá, najnižšia úroveň. Druhá je kapitalizmus, komunizmus a iné dogmatizmy - ktoré svet nikam nedoviedli, len do slepej uličky. Teraz sa preto presadzuje videnie sveta cez predtým zakázanú geopolitiku, teda ako globálny konflikt o zdroje. Je to však rovnako  beznádejný konflikt, pretože ak sa nepodarí vyriešiť štvrtú úroveň, teda problém konečného zdroja ušlachtilej energie na malej konečnej Zemi, vrátane bilogických a mentálnych štruktúr,  jej čo možno najtrvalejšie uchovanie, prípadne aj vylepšenie, tak predošlé nižšie úrovne sú nepodstatné a vlastne zbytočné. 

Kým si toto ľudstvo neuvedomí, pechorí sa takpovediac zbytočne. A masovo sa podobné veci dostávajú do povedomia najmä cez bolestivé skúsenosti. Momentálne sa serkáme niekde na tretej úrovni, na globalizácii a nacionalizácii, na vojne západ proti východu, namiesto vojny sever proti juhu, ale aj to je málo. Tam úplné riešenie nie je.

K tomuto vyriešeniu smeruje naša, tzv. severská tradícia, už posledných pár storočí. Či sa jej to podarí, alebo či bude zadusená primitívnymi potkaními spormi, to prirodzene nie je isté. Ako každý konflikt, aj tento je výbušný, plný drám a tragédií.

Možno na konci poletí Zem ako  pustá planéta bez vody a života mrazivým vesmírom. Druhý Mars. Možno.

Ale je možná aj druhá varianta, že sa na nej predsa len vykryštalizuje inteligentný život. 

Aj to je možné, veď uvidíme. 

(foto: z filmu 2001, Vesmírna odysea)