Je to nekonečná stavba. Diaľnica z Bratislavy na východ sa začala budovať v roku 1972 a po takmer pol storočí sa doplazila do Košíc s tým, že do koncového bodu - Záhoru pri ukrajinských hraniciach, sa dovinie o dvadsať rokov. Avšak svitá na lepšie časy. Vysoký reprezentant EÚ pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Josep Borrell na tlačovej konferencii v Bruseli oznámil novinu, po ktorej  - keď sa o nej dozvie Podkarpatie - zvlhne vďačnosťou nejedno oko. Borrel totiž vyzval na prispôsobenie cestnej a železničnej infraštruktúry Európy na rýchly presun vojenskej techniky. Inými slovami - budovať, budovať, budovať. "Musíme prispôsobiť celý náš systém mobility, aby naše armády mohli rýchlo nasadiť svoje kapacity," povedal Borrell. "Toto je pre našu obranu rozhodujúce: schopnosť rýchlo presúvať vojská z jednej časti EÚ do druhej časti - hlavne zo západu na východ."

Výborne. D1 bude dobudovaná až po hranicu s Ukrajinou a Branisko dostane druhú, možno aj tretiu rúru. Príde aj na železnice. Ak sa Borrell hecne, vlaky budú zastavovať až v Čerkasoch a cestujúci ušetria nie 20 minút, ale veľkú kopu času, pretože na území SR žiadna zastávka nebude a občania môžu doma oddychovať.

Von der Leyenová má teraz za úlohu navštíviť čo najskôr berlínsky archív a vyhrabať projekty Adolfa Hitlera o prispôsobení cestnej a železničnej infraštruktúry Európy na rýchly presun vojenskej techniky. Zo západu na východ. Niečo z toho sa zrealizovalo. Borrell má príležitosť ukázať, že dokáže aspoň to, čo Hitler. 

Budovanie vojenskej infraštruktúry na presun na východ si, pochopiteľne, nemohla nevšimnúť Ruská federácia, keďže sa jej to - asi, možno, snáď, alebo že by ani nie? - týka.

EÚ aktivovala "vojenský Schengen" proti Rusku

EÚ sa rozhodla zmeniť svoj transportný systém, aby sa vojská mohli rýchlo presúvať na východ, pričom do tohto procesu sa zapojí aj Moldavsko a Ukrajina. Británia už urobila podobný krok, keď oznámila, že sa pripája k európskemu programu Vojenská mobilita (Military Mobility - MIMO). Čo tieto procesy znamenajú z vojenského, hospodárskeho a politického hľadiska? A čo proti tomu môže urobiť Rusko?

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vo štvrtok 10. novembra 2022 uviedol, že v rámci plánu Európskej komisie na uľahčenie vojenskej prepravy je potrebné upraviť všetku cestnú a železničnú infraštruktúru EÚ tak, aby európske krajiny mohli rýchlo prepravovať vojenské vybavenie a jednotky z jednej časti regiónu do druhej, najmä zo západu na východ.

Dodal, že "je to pre obranu" EÚ kriticky dôležité a zdôraznil, že na tento účel je potrebné vybudovať mosty, tunely, cesty a železnice. Podľa Borrella plány EÚ zahŕňajú posilnenie spolupráce s NATO a kľúčovými strategickými partnermi, ako sú USA, Kanada a Nórsko, a zároveň podporu interakcie a dialógu s regionálnymi partnermi a krajinami zapojenými do procesu rozširovania, ako sú Ukrajina, Moldavsko a západný Balkán.

Nejde o prvý prípad v posledných týždňoch, keď EÚ zamýšľa zjednodušiť logistiku presunov vojsk. Denník The Times predtým informoval, že Británia a EÚ podpíšu dohodu, ktorá Londýnu umožní rýchly presun vojsk po celej EÚ. Podľa holandskej ministerky obrany Kajsy Ollongrenovej majú Británia a EÚ v úmysle schváliť konečný plán v novembri. Nová dohoda je zároveň spojená s vojenskými akciami na Ukrajine.

Británia sa chce predovšetkým zapojiť do programu Military Mobility, z ktorého Londýn po brexite vystúpil. Na Západe sa tento program často označuje ako "vojenský bezvízový styk" alebo "vojenský Schengen", keďže jeho cieľom je odstrániť byrokratické prekážky pohybu vojsk a obrnených vozidiel a zlepšiť dopravnú a logistickú infraštruktúru.

Jedným z autorov tejto myšlienky bol Ben Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe. V rokoch 2017 a 2018 sa mnohí vojenskí predstavitelia NATO sťažovali, že nemôžu jednoducho presunúť vybavenie z jednej krajiny do druhej bez predchádzajúceho oznámenia a schválenia, pričom schvaľovanie trvá od niekoľkých dní až po týždne.

Hodges tiež poznamenal, že koordinácia dokumentov na presun jednotiek, napríklad z Nemecka do Poľska, trvá týždeň a velitelia NATO by chceli zjednodušiť postupy pre vojenské konvoje, ktoré sa zúčastňujú na manévroch. Podľa odborníkov tak chceli Američania a Briti skrátiť čas a znížiť zdroje potrebné na presun jednotiek bližšie k ruským hraniciam alebo na rotáciu tých formácií, ktoré sú už rozmiestnené vo východoeurópskych krajinách.

"NATO sa aktívne pripravuje na vojnu s Ruskom. Budujú novú infraštruktúru a modernizujú starú infraštruktúru, aby mohli rýchlo presúvať sily a prostriedky. Ak sa to predtým robilo s ohľadom na presun techniky do pobaltských krajín, dnes ide o vyzbrojovanie Ukrajiny," povedal Vadim Kozjulin, vedúci Centra globálnych štúdií a medzinárodných vzťahov v Inštitúte medzinárodných problémov Diplomatickej akadémie ministerstva zahraničných vecí.

Pripomenul, že v roku 2014 Európska únia a NATO začali s presunom vojenskej techniky bližšie k ruským hraniciam, ale narazili na množstvo problémov vrátane nízkych mostov, nevhodných železničných nástupíšť a previsnutých elektrických vedení nad cestami. Podľa jeho slov zapojenie nových krajín do projektu zvýšenia vojenskej mobility, vrátane Ukrajiny, by umožnilo pohodlnejšie a rýchlejšie realizovať takéto dodávky pre Ukrajinu.
"Od roku 2014 začali Európania realizovať plán na zvýšenie vojenskej mobility. Nevylučujem, že v rámci krajín NATO sa tento plán už realizuje. Ale Borrell teraz spomína európske krajiny, ktoré nie sú členmi NATO. Vyplýva to z praxe, s ktorou sa EÚ dnes stretáva pri dodávkach zbraní na Ukrajinu," zdôraznil Kozjulin.

Z geopolitického hľadiska zvýšenie vojenskej mobility nebude významné, "ale potenciál NATO sa zvýši, pretože z dlhodobého hľadiska sa NATO pripravuje na najhorší scenár konfrontácie s Ruskom.

"Hrozby pre našu krajinu sa budú zvyšovať. V súčasnosti NATO využíva letisko v poľskom meste Rzeszow na dodávky zbraní Ukrajine. Počas špeciálnej operácie sa toto miesto stalo miestom sústredenia síl a prostriedkov na ich následný presun cez poľsko-ukrajinskú hranicu po cestách Ľvovskej oblasti. Ak sa zrealizuje plán, ktorý opísal Borrel, takýchto "Rzeszówov" by mohlo byť viac," pripúšťa Kozjulin.

Kozjulin je presvedčený, že ako odpoveď na zvýšenú vojenskú mobilitu v EÚ by Rusko malo investovať do vývoja najmodernejšej výzbroje. "Prakticky po celej krajine sú technické školy, sú tu nové vývojové trendy a technológie, ktoré boli dlho podfinancované, ale základy tu sú. Je naliehavo potrebné ich vypracovať a zaviesť. Platí to najmä pre spravodajské systémy a vysoko presné zbrane. Ako inak môžeme bojovať proti nepriateľskej infraštruktúre?

Kaliningradský politológ Alexander Nosovič sa zasa domnieva, že Rusko by malo byť Borrellovi vďačné "za empatickú úprimnosť na pozadí tradičného európskeho pokrytectva". "Z tohto odhalenia sa dozvedáme veľa o tom, akým mierovým a neagresívnym združením je EÚ a ako rešpektuje svojich partnerov mimo bloku. Napríklad Moldavsko, ktoré má vojensko-politickú neutralitu zakotvenú v ústave. Čo? Aké Moldavsko, aká ústava, aká neutralita?" - konštatoval politológ.

Pripomenul tiež, že moldavská prezidentka Maja Sanduová sa chystá do Paríža "požiadať o nové pôžičky na európske reformy a na prekonanie štrukturálnej krízy, ktorej krajina čelí (inflácia v októbri dosiahla 36 %). Nikto nepochybuje o tom, že tieto pôžičky sa Sanduovej neposkytujú za pekné oči. Je to platba za zapojenie Moldavska do vojensko-mobilizačného systému NATO a Európskej únie. Je jasné, proti komu je namierená," zdôrazňuje Nosovič. EÚ tak nepochybne začína fungovať ako akési finančno-priemyselné predmostie a hospodárska základňa NATO.

"Donald Trump raz povedal Angele Merkelovej, že "za všetko si musíte platiť sami". Zdá sa, že sa toto heslo pomaly začína napĺňať. Nečudoval by som sa, keby o chvíľu mala EÚ sama ťahať ekonomickú časť vojny na Ukrajine," hovorí ekonóm a politológ Vasilij Koltašov.

"Na druhej strane, nazývať EÚ "ekonomickou základňou" pre NATO je príliš komplementárne. Stávajú sa skôr peňaženkou aliancie. Platia ochotne, radi a v akejkoľvek výške. Môžeme konštatovať, že USA sa nezaujímajú o vnútorné hospodárske problémy krajín EÚ," povedal Koltašov.

"NATO navyše hodnotí východnú časť svojej infraštruktúry ako nedostatočne pripravenú na vojnu s Ruskom. Zapájajú sa aj krajiny, ktoré nie sú súčasťou EÚ a NATO. Preto majú v úmysle zmeniť konfiguráciu logistiky v rámci aliancie a okolo nej, pričom budú míňať peniaze najmä z európskych peňaženiek. Preto sa zdá, že takéto plány ohlasuje diplomat Borrell, a nie niekto iný," dodal Koltašov. "Je tiež pozoruhodné, že americký vzorec na obnovu západnej Európy po druhej svetovej vojne sa teraz obrátil naruby. Kedysi existoval "Marshallov plán", ale teraz Európania zabíjajú svoju vlastnú ekonomiku v prospech vojenských záujmov Washingtonu."

Podobný názor zastáva aj Konstantin Sivkov. Podľa neho aktivácia "vojenského Schengenu" neznamená nič iné ako aktívnejšiu prípravu NATO na potenciálnu vojnu s Ruskom. "S najväčšou pravdepodobnosťou už boli pripravení doviesť na územie Ukrajiny mnohonárodné sily, ktoré by sa podľa formálnych znakov nepovažovali za sily NATO, ale majú infraštruktúrne problémy," domnieva sa Sivkov.

Okrem toho Ukrajina je treba izolovať od Poľska, t. j. malo by sa otvoriť otázka zničenia logistickej infraštruktúry, ktorá spája Zakarpatskú, Ľvovskú a Volynskú oblasť s Poľskom.

Na tejto hranici sa nachádza 14 hraničných priechodov: šesť z nich je určených pre železničnú dopravu, osem pre cestnú dopravu. Práve tadiaľto prechádza väčšina zásobovania a sem by sa mohlo zamerať nové úsilie NATO a EÚ o vybudovanie novej infraštruktúry.

"Preto môže mať Rusko na toto všetko len jednu odpoveď - úplnú porážku nepriateľského zoskupenia a dopravnej infraštruktúry. V opačnom prípade tam budú jednotky NATO - na západnej Ukrajine - a všetko sa bude vyvíjať podľa scenára, ktorý je pre nás absolútne neprijateľný," domnieva sa Sivkov.

Toľko k tejto téme z Vzgľjadu, ktorý býva obvykle dobre informovaný.

Len na spestrenie večera dodajme, že vojská USA, Británie a Austrálie, inými slovami vyjebaní Anglosasi, aktuálne v Mohavskej púšti poctivo trénujú na boje v Európe.

Ozaj, nejako sa nám v tom militaristickom rachote prestali z Bruselu ozývať hlasy k téme Európskej zelenej dohody (v plynulej európštine Green Deal) a jej nadstavbe Fit for 55.

Už to nepotrebujeme, či čo?