Je to presne 70 rokov, čo 6. augusta 1945 Američania zhodili  prvý raz atómovú bombu na Hirošimu. Uvádza sa približne 140 000 obetí na životoch, v absolútnej väčšine civilov. O dva dni neskôr zhodili variantu bomby na mesto Nagasaki. Tam sa uvádza 70 000 obetí.

USA si dodnes nepriznali pochybenie v tejto veci.

Niektorí žiadajú od USA "ospravedlnenie", ale ja takú blbosť odmietam - od masového vraha nechcem žiadne ospravedlnenie. Od neho chcem plné priznane si viny, vyvodenie dôsledkov, historické spracovanie a aspoň dodatočné morálne odsúdenie konkrétnych zločincov.

Ale USA to nerobia - pretože masové zabíjanie zo vzduchu je doteraz ich metodika dosahovania dominancie.

Tragédia sa v súvislosti s okrúhlym výročim spomína trocha viac ako iné roky, ale aj my pripomenieme niekoľko jasných faktov:

1. Bombardovanie Hirošimy a Nagasaki atómovými zbraňami bolo z hľadiska priebehu vojny úplne zbytočné. Japonsko bolo už vyslovene porazené, ku kapitulácii by došlo čoskoro, a to bez potreby akéhokoľvek násilného vyloďovania sa Američanov na hlavných japonských ostrovoch. Japonsko už nemalo pohonné hmoty, nemalo už nič na akúkoľvek reálnu obranu.

2. Bombardovanie atómovými bombami bola technická skúška naživo, na reálnych mestách a reálnych ľuďoch - pretože rozsah ničivého účinku bomby sa nedal tak efektívne predviesť v testovacích podmienkach niekde na púšti. Preto aj boli použité dve rôzne verzie bomby, aby sa obe otestovali.

3. Bombardovanie bolo primitívne ukazovanie sily, hlavná súčasť novej americkej svetovlády založenej na hrozbe totálneho zničenia akéhokoľvek oponenta či protivníka.

Okrem toho treba zdôrazniť, že USA nestihli bombu vyrobiť včas, aby ju mohli použiť už vo vojne v Európe. Ak by ju mali, tak by ju určite použili na Berlín, ale možno aj na Prahu. Boli rozhodnutí ju vyskúšať a to tak, aby bolo ničenie čo najväčšie. Aj v Japonsku by zrejme dali prednosť hlavnému mestu - Tokiu, ale to bolo už vtedy tak zničené bombardovaním zápalnými bombami, že by tam ničiaca sila A bomby už nevynikla.

Nech si nik nemyslí, že by Američania dnes tento druh zbraní nepoužili. Takmer k tomu dali príkaz v Kórei a vo Vietname, a bez všetkého k nim siahnu znova. V konfrontácii s inou atómovou veľmocou ich nepoužili z obavy pred zákonitou odvetou. V konflikte so slabším oponentom k tomu nedošlo hlavne preto, že pôsobenie týchto zbraní je tak ničivé a neovládateľné, že je aj pre účely normálnej vojny nepraktické a kontraproduktívne. Ale v špecifických prípadoch, ako by bol napríklad nejaký konflikt vo východnej Európe, by amíci či ich kolaboranti atómové zbrane použili, a to dokonca radi.

Tieto výročné spomienky sa často končievajú frázou, že hrozba je stále aktuálna - ale ona naozaj je. Napätia a konflikty nikdy neprestanú, presne tak, ako v prírode nikdy neprestanú  búrky. Sociálne a etnické napätie sa zákonite musí vybiť. Ide o to, že americká nevyrovnanosť sa mieni odbaviť na Euroázijskom kontinente, a jeden z potencionálnych politických zlomov prebieha neďaleko, na Ukrajine.