Pár dni pred prezidentskými voľbami a počas stále platného výnimočného stavu vo Francúzsku si zas niekto prišiel priamo do srdca Paríža a v kľude tam zostrelil troch policajtov (dvaja zatiaľ prežili).

Tomu sa povie bezbrannosť a poníženie.

Malo by to pomôcť tým stranám, ktoré sú za prísnu obranu národnej identity. Ale či to pomôže dostatočne, to je otázne.

V každom prípade po medzinárodnom webe je ako reakcia hlavne ťažké znechutenie a odpor voči súčasnej situácii.

A čo sa týka reakcie politikov, zaujali ma otvorené slová českých poslancov aj europoslancov. Čo si myslia maďarskí politici, to je známe a v Poľsku je obrana voči nájazdom takisto pevná súčasť národnej ideológie. Takže - aký má postoj Slovensko? Budú definovať slovenskú politiku naozaj stále len bratislavskí sionisti a budeme v tomto lokálny unikát? Nenájde sa nik z našich profesionálny parlamenťákov, kto by sa ozval podobným štýlom ako iné krajiny V4 v masmédiách?

Viem, ĽSNS sa do nich nedostane, ale čo ostaní polit-prostitúti? Budú stále onanovať okolo akýchsi amnestií či kvákať o korupcii, až kým ich naozaj doba neprevalcuje a národ ich nevyženie niekam za Dunaj alebo až za inú rieku? Kým susedné krajiny pomaly rozbiehajú stroj a popúšťajú paru, na Slovensku sa to naopak zbiera. Ja viem, tie sračky, čo som videl v utorok sa lajdať po námestí, tie nič nezmenia, tých sa politici veru neboja, ale Slovensko nie sú len oni. Chlapi ešte nevymreli, a čo dokáže jeden s prepáčením nasratý, to sme videli aj včera v Paríži. Keď budeme podľa toho uvažovať, tak na všetky bratislavské filcky bude teda stačiť jedna čata podobných frustrantov.