Večná téma abortov a ústup Smeru

Globálne otepľovanie a znečisťovanie prírody, migračná kríza, narastajúca nerovnosť medzi chudobnými a extrémne bohatými, bankové a korporátne otrokárstvo, islamský terorizmus či všeobecne násilná kriminalita inorasových cudzincov v európskych krajinách, vojnové zločiny USA a hroziaca vojna s Iránom či možno aj s Ruskom, nízka pôrodnosť, dysgenika, materializmus, konzumizmus. To je niekoľko z kľúčových problémov, ktorými sa treba primárne zaoberať.

Čo však dookola riešia kdejaké tie národné a kresťanské tzv. alternatívy? Zase len potraty a LGBTI. Neustále cyklické omieľanie týchto evergreenov nakoniec spôsobilo, že pred plánovaným pochodom "bielostužkovcov" sa i v socdemáckej strane Smer začalo vypočítavo uvažovať, či si na otázke abortov neprihriať nejakú tú polievočku (a možno aj tým nejako rozoštvať spojenectvo Hlinových katolíkov s pedofeťákmi z PS) - napriek tomu, že len pred rokom Fico "pro-life" agendu rázne odmietol.

Nuž, dlho toto hranie sa na pro-liferov Smeru však nevydržalo. V strane si údajne nejako vyhodnotili možné riziká a prevážil v nej nakoniec pragmatizmus, a preto má nakoniec odstúpiť od nápadu krátenia lehôt, ktorý vzišiel od dvoch konzervatívno-katolíckych poslancov Podmanického a Blanára. Sionistický Postoj k tomu píše:

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov.

Veru, viac strát než ziskov, pretože predstava živená konzervatívnou alternatívou, že Slováci sú nejako extra proti potratom je skôr mýtus. Je dosť možné, že v Smere si spravili i interný prieskum ohľadne tejto agendy a zistili, že by na tom prerobili. Navyše celý ten návrh bol jednoducho nebetyčná hlúposť, ktorá by prakticky aj tak nič nevyriešila (dokonca je možné, že by bolo tak vykonaných ešte viac interrupcií vzhľadom na to, že dlhšia lehota znamená, že žena má viac času na premyslenie zákroku a často od neho odstúpi na poslednú chvíľu).

Za obzvlášť znepokojivé tu treba považovať pokus skracovať lehotu aj v prípade genetického poškodenia plodu na 12 týždňov vzhľadom k tomu, že v tom čase ešte nebudú výsledky genetických testov. Tie sa totiž robia až po 16. týždni. Toto je jasná dysgenika. Naopak, je na čase začať viac uvažovať v intenciách genetického zdravia populácie a snahy v tomto smere zlepšovať všeobecný stav (takže ak už nejaká zmena, tak smerom k predĺženiu lehoty v tomto špecifickom prípade).

Tu si treba na rovinu povedať, že celá táto "pro-life" agenda vrátane pripisovania osobnosti blastocystám spoločne s dogmatickou mantrou "od počatia" [1]  býva takmer výlučne nábožensky motivovaná záležitosť ignorujúca možné riziká. [2]

Dilemy a argumenty kdejakých kuffovcov, chromíkovcov, tutkovcov a podobných sú v podstate len náboženské, nie racionálne, pragmatické a etické. Sú potraty nechutným a neprirodzeným zákrokom, pri ktorom by sme si želali, aby nemusel byť vôbec vykonávaný? Samozrejme, že áno. Lenže iná otázka je či niečo vyriešime ich legislatívnym zákazom. A aj skúsenosti z Poľska, ktoré má najprísnejšiu potratovú legislatívu (spolu s Maltou) v rámci EU, ukazujú, že z praktického hľadiska to význam nemá. Je lepšie, keď to bude mať štát pod kontrolou, keď to bude monitorované a uskutočňované legálne a bezpečne. [3]
 
Samozrejme súhlasím, že spoločne s potratom by mali byť ženám ponúknuté aj iné alternatívy v podobe napr. anonymného pôrodu, adopcie, postnatálnej starostlivosti a podpory a vysvetlene možných rizík medicínskeho zákroku – ale bez nátlakov, bez náboženskej propagandy a strašenia. Na neideálne situácie jednoducho neexistujú ideálne riešenia. A ani všeobecne etické – len také, pri ktorých sa hľadá akési lokálne maximum, čo je proces, ktorý možno vďaka technológiám skracovať, no zväčša tam bude minimálne ten jeden mesiac, kedy by si morálnu dilemu mala vyriešiť daná žena napriek tomu, čo si o tom myslí zbor celibátnych eunuchov, ktorí si ešte pred pár storočiami mysleli o danej otázke aj tak niečo celkom opačné. [4]
 
Záver

Slovensko patrí ku krajinám EU s najnižšou mierou interrupcií a takéto zákroky každým rokom klesajú (kľudne môžeme napísať, že sa to vyriešilo a rieši aj bez zákazov). Robiť z toho teda taký humbuk, aký sa robí, je krajne nemiestne obzvlášť v kontexte všetkých závažnejších problémov, ktorým čelíme.

Ja by som konečne rád videl tzv. národné sily venovať toľko času a energie, ako venujú zygotám, aj iniciatívám na podporu domácej fertility a zvrátenia istých dysgenických procesov vrátane riešenia mimoriadne vážnej rómskej problematiky či celkovo problematiky asociálnych rodín. Domáce násilie, vysoká rozvodovosť, absentujúci a neplatiaci otcovia (aj matky), tehotné tínedžerky vynechávajúce školu (celkovo slobodné matky sú nielen väčšou záťažovou pre daňového poplatníka, ale aj častejšie privádzajú na svet kriminálne živly), incestné a pedofilné vzťahy u cigánov a iných asociálov neschopných riadnej výchovy detí – toto sú zásadné problémy rodín. Toto by mala byť alfa a omega konzervativizmu a toto je i podstata podpory zdravej rodiny a ochrany života.

Zákaz potratov (ktoré, ako som už spomenul, majú v západnom svete klesajúcu tendenciu) nám nevyrieši nízku natalitu (pretože tá je spôsobená inými faktormi) a navyše je potencionálne dysgenický. [5] Vieme, že v populárnej predstave je pro-life hnutie asociované s opozíciou voči "oslobodeniu" ženy spod diktátu "kresťanského patriarchátu", t.j. v opozícii voči tzv. neomarxistom či feministkám. V realite je to však len pozícia, ktorá vedie k dysgenike, podporuje rozmnožovanie hnedoidov a patologickej chudoby a odvoláva sa na tie isté univerzalistické a rovnostárske princípy, ktoré umožnili napr. i masovú imigráciu z tretieho sveta (ktorú cirkev podporuje) a iné formy sebevražedného liberalizmu. Áno, pro-lifesti sú v skutočnosti len ďalšia odnož slniečkárov.


Poznámky:

[1] "počatie" nie je vôbec nevyhnutnou podmienkou vzniku embrya – pomocou indukovaných pluripotentných buniek a techník somatického nukleárneho transferu je možné spraviť z obyčajných somatických buniek – napr. z kožných – embryo, ktoré “nezažilo” žiadne splynutie spermie a vajíčka, ktorému veriaci prikladajú akýsi ezoterický význam a myslia si, že je to nejaký pevne ohraničený bod. V skutočnosti to celé trvá pár hodín. Jednoducho žiaden vytúžený “okamih” neexistuje a biologické procesy sú kontinuálne a vágne.

[2] Prípad Savity Halappanavar z Írska, v čase, keď tam platila katolícka legislatíva, je dobrá ukážka. Vážne netuším, ktorému bohu sa môžu kotúľať po bradatom líci slzy radosti zo života zygoty, keď kvôli tomu musela zomrieť aj jej matka, resp. ako v tomto prípade, kedy museli zomrieť obaja. A toto títo ľudia nazývajú "kultúra života". Na smiech. Alebo skôr do plaču?

[3] Dobrý príklad bolo Ceausescovo Rumunsko, kde zákaz potratov viedol k tomu, že v 80-tych rokoch tam bolo 86% materských úmrtí zapríčinených nelegálnymi interrupciami.

[4] V stredoveku bol cirkvou potrat vnímaný v duchu Aristotelovej teórie animácie, kedy v 40 dňoch dochádza k tzv. oduševneniu plodu (ale len u chlapcov, dievčatká si museli na dušičku počkať o tri týždne neskôr) a až do 19. storočia sa formálne morálny status embrya stupňoval i keď prax závisela skôr od lokálnych podmienok než od toho, čo sa prisnilo "inocentovi". Pre viac informácii o prístupoch k abortom v období stredoveku odporúčam tento text.

[5] Napr. Šprocha, Potančoková (2008) uvádzajú vyššiu intenzitu umelého prerušenia tehotenstva v rómskych obciach v porovnaní s celkovou populáciou o 25 % a tiež vyššiu mieru opakovaných indukovaných potratov, z čoho konkludujú, že rómske ženy využívajú UPT ako antikoncepciu ex post.” (Link)


0
Norman

Aj z toho vyplýva, že najhoršie na tejto veci je to, že ňou strácajú domáce národné sily energiu a čas.
Podobne ako sú podobným žráčom energie témy LGBTI a podobne.

Myslím, že mňa by najviac zaujímalo, ako dokážu naše církve a nábožensky založené národné hnutia nájsť aspoň obranný postoj voči cudziemu náboženstvu (islámu) a cudziemu etniku. Ak toto nedokážu, nech sa sami rovno upália.

Roland Edvardsen

Bohužiaľ, bol by si možno šokovaný tým, ako niektorí kresťania uvažujú. Som mal nedávno kratšiu diskusiu s jedným takým a ten by bol ochotný sa proti liberálom spájať aj s moslimami a kdejakými inými hnedoidmi. Pre (istú časť z) nich sú nejaké zygoty a pár percent sexuálnych invertov naozaj podstatnejšie ako biela genocída. Biblia sa totiž o prežitie nejakých bielych nestará, ale o toto áno (hoci vlastne ani nie nejako extra, ale to by bolo na dlho, skrátka tá cirkevná agenda musí mať prednosť). A pritom spojenie s hnedoidmi je úplná blbosť aj zo strategického hľadiska, pretože
ich konzervativizmus platí len v rámci ich skupiny. Inak platí, že sa budú pridávať na stranu xenofilnej ľavice kvôli získaniu politickej moci (pretože tá im dáva nielen veľký štát a socializmus, k čomu prirodzene inklinujú, ale aj otvorené hranice. Oni si vedia spočítať, že 2+2 sú 4 a nejaké potraty či LGBT hodia za hlavu - vidíme to neustále, dobrý príklad je napr. niekto ako Omarová z USA alebo ten londýnsky starosta). V konečnom dôsledku nebudú pomáhať presadeniu tzv. konzervatívnych hodnôt v nijakom praktickom zmysle.

Norman

To len potvrdzuje, že kresťanstvo je politicky falošná sila. Kto v ňom dokáže robiť rozhodnutia? Farári? Stranícki funkcionári? Ovečky???

NIK z nich.

Nemajú ani inteligenciu, prehľad či svetonázor, ale ani to, čo by naozaj mali mať - vôľu.

Tu na Slovensku je zdravá sila určitá pracujúca "stredná vrstva", ktorá sa skoncentruje okolo realistických národných aj sociálnych tém. V podporu Boha môžu veriť, ale veci si musia vybaviť sami. Reálny socializmus spôsobil, že církve na Slovensku sú proste mŕtve.
Farári sú apolitické handry, maximálne tak nefunkční exhibicionisti (štýl Kufa a podobne).

Pochod za rodinu bol pekný, no, človek ich chce pochváliť - ale s detičkami sa vojny nevyhrávajú. Detičky nedokážu udrieť a rozbiť hlavu. A nastavovačov druhého líca naozaj nik nepotrebuje. Nastavovanie líca a zmekčilosť je beztak falošná vsuvka do pôvodného silného textu s úplne iným zmyslom.

nové texty