Zemetrasenie v Nepále opäť raz ukázalo nekrofilnú, beštiálne neľudskú tvár systému. Tak ako od čias magických a mýtických kohenovských 6 miliónov sa aj po katastrofe v údolí Káthmandú zrátavali mŕtvi. V prvých dňoch nás korporátne média nezabudli každých pár hodín prikrmovať rastúcim číslom. To finálne je neveľké - necelých desať tisíc. V porovnaní s kohenovským etalónom drobnosť. Čiže - nič vážne sa nestalo.
Blíži sa 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, a tak sa Denník N, ktorý vznikol odštiepením z materskej smetiarne, rozhodol vysvetliť teliatkam, ktoré si tam chodia čítať textíky o nájhipsterskejších kávjarňach f Brátyslave, ako to vlastne bolo.
13. února 1945 začal útokem na bezbranné a uprchlíky beznadějně přeplněné Drážďany největší válečný zločin druhé světové války. Toto město bylo ve dvou vlnách bombových náletů zničeno a spáleno na popel. Třebaže ohňové bouře a útoky tisícihlavých bombardovacích perutí musela přestát i jiná města jako Hamburk nebo Kolín, drážďanský masakr předčil naprosto vše – dokonce i útoky na Tokio, Hirošimu a Nagasaki.
Sú veci, ktorým verím, ale väčšinou sa snažím byť opatrný Klamstvo v politike priletí z ľubovolnej strany.Najnovšie som našiel na virtuálnom stole foto, ktoré ukazuje, ako boli sfalšované originál
Termín „Německý hospodářský zázrak" popisuje rychlou obnovu a rozvoj ekonomiky v Západním Německu a částečně i Rakousku po druhé světové válce. Tento výraz byl poprvé použit v britských Times v roce 1950.
Obvykle se uvádí, že Německo přepadením Polska. Vedle Německa jako spoluviník se občas ocitá i Sovětský svaz za svůj vpád do východopolských území podle tajného dodatku k německo–sovětské smlouvě o neútočení 16 dní po vypuknutí polsko–německé války.
V nedelu, 9. novembra, prebehli v Berlíne oslavy revízie výsledkov 2. svetovej vojny. Presne pred 25 rokmi totiž došlo k zrušeniu povestného múra, oddelujúceho Západný a Východny Berlín. To bol začiatok procesu, ktorý rýchlo viedol k zjednoteniu Nemecka.
Keďže sa postupnou krízou anglosionizmu (vyhlásili ju sami) množia rôzne hľadania kompromisov a alternatív, ktoré alternatívami nie sú, ukladáme do kroniky dôležitý článok z Propu, aby sa nezabudlo, s akým skutočne reálne zmrdnutým zločineckým systémom máme všetci stále do činenia.
Táto úvaha o povstaní a jeho dvoch tvárach nebude ani tak o konkrétnom priebehu historických augustových udalostí, skôr o pohnútkach, ktoré boli za nimi, či o tom večne ľudskom…
Nie, nejdem si robiť srandu z aktuálneho obsahu televízie, ani z osemdielneho TV serialu s názvom Povstalecká história, ktorý bežal v roku 1984, a bol tak šlahnutý, že Dočolomanský, ktorý bol prinútený hrať Husáka, z toho skončil na čas na psychiatrii (to sa vtedy hovorilo a verím tomu).
Včera, 29.8.2014, boli v Banskej Bystrici oslavy 70. výročia odporu Slovákov voči nacistickému Nemecku (agresorovi), oslavy udalosti, ktorá sa po poslednej veľkej vojne na našom území začala označovať ako Slovenské národné povstanie (SNP).
Na svete sa prakticky neustále bojuje, a to aj blízko alebo priamo v Európe. Niektorí si nahovárajú, že súčasní stredoeurópania nie sú motivovaní zobrať zbraň a ísť sa navzájom vraždiť, ale hlboko sa mýlia.
Vraj tam bol nával, písali Česi. V Šanghaji síce dav vyzerá ináč, ale každopádne český server zverejnil pekné fotografie zo Zeleného domu banskobystrického architekta Ladislava Hudeca, ktorý otvorili pre verejnosť.
Je všeobecne známy výrok, že história sa opakuje. Opakuje sa v malých cykloch, väčších, aj veľmi dlhých. Tie kratšie opakovania spozoruje vnímavý človek sám, ale tie, ktoré presahujú dĺžku života jednej generácie, alebo aj celých civilizácií, dokáže zaznamenať zvyčajne len pripravený špecialista.
Jedna z hlavných cenzorov masmédií na Slovensku, Kernová, zachytila tučné sústo. Opäť je reč o Hitlerovi - tentoraz ale v "lifestylovom časopise pre mužov", v Slovak Man Magazíne.
Pravidelne sa opakuje otázka Benešových dekrétov. Na jednej strane je jasné, že to boli zločinné zákonny ešte zločinnejšie realizované, je jasné, že neboli iniciované len hajzlíkom Benešom ale aj celou medzinárodnou bandou (ktorá si ale nad nimi dnes umýva ruky a pokrytecky sa o ne nezaujíma). Na druhej strane je isté, že je to Pandorina skrinka, ktorej otvorenie by spôsobilo ďalšie a ďalšie problémy. Slovensko nemá s vytvorením toho svinstva nič spoločné, a preto by dnes malo k nemu pristupovať pragmaticky, podľa západného vzoru - celú tú históriu ignorovať.
Koncentrační tábory a hromadné věznění civilistů bez proběhnutého soudu, případně návrhy na přemístění obyvatelstva do nových sídelních oblastí, jsou jedny z dlouhodobých praktik demokratických států.
Bol 3. máj 1945. Hitler bol už 5 dní mŕtvy, Berlín bol obsadený Červenou armádou. Bojovalo sa iba ojedinelo, pri nejakých náhodných stretoch, každému z ľudí bolo jasné, že sa podpisuje kapitulácia a politickí vodcovia Spojencov to vedeli, samozrejme, najlepšie.
Pred siedmimi desaťročiami sa vo varšavskom gete začala druhá intifáda. K prvej, málo známej došlo o pár mesiacov skôr, v januári 1943 a trvala štyri dni. Následne začali príslušníci poľskej Armady krajówej pašovať do geta veľké množstvo zbraní ako prípravu na druhé povstanie.
1. Na čo sa pripravoval Stalin? Aké vojnové plány sa chystal realizovať? 2. Prečo Červená armáda v roku 1941 utrpela ťažké porážky? Každá z týchto otázok by si zasluhovala jednu veľkú prednášku. Rozhodol som sa však, že obe spojím do jednej prednášky. Ide o to, že ambiciózne sovietske vojnové plánovanie sa dostalo do rozporu s tým, aké chabé výsledky Červená armáda dosiahla v začiatočnej fáze sovietsko-nemeckej vojny. Vo svojom vystúpení by som Vám chcel doložiť, že megalomanské vojnové plány Stalina a katastrofálna porážka Červenej armády v lete 1941 sú dvoma stranami jednej a tej istej mince.
5. července 2012 Rada OSN pro lidská práva přijala historickou rezoluci o právu na svobodu slova na internetu. Nicméně málokdo ví, že před rokem Výbor OSN pro lidská práva přijal stejně významné rozhodnutí, stanovující, že pronásledování za popírání holokoustu je pro země, které podepsaly Konvenci o lidských právech, nepřípustné. Demokratická média si tohoto senzačního dokumentu „nevšimla“.
Náš príbeh sa začína menom Bernard Baruch. Tento bankster vyššieho rádu, finančník, ktorý sa stal počas 1. svetovej vojny predsedom War Industries Board, mal pred vojnou majetok okolo jedného milóna dolárov – po vojne okolo 200 miliónov.
Letecká válka proti civilnímu obyvatelstvu začala v září 1939 útoky na německá města Wilhelmshaven, Cuxhaven, Westerland a Stettin a nikoli v listopadu 1940 při útoku na Coventry (Cíl: Zničení továrny na letecké motory). Londýn byl bombardován německou Luftwaffe 7. září 1940, přesně po již v řadě OSMÉM teroristickém útoku na obytné čtvrti Berlína.
