Procházka na šmýkačke
Žabohubý Procházka sa prihlásil do súťaže o titul vlastizradca číslo jeden.
Očividne ho jeho nedávne škandály ohľadne daňových podvodov, ktoré prokurátor samozrejme nepovažoval za hodné žaloby, neodradili a ďalej ašpiruje na vodcu toho rozlepenca, ktorý sa kedysi nazýval "pravica", ale charakterizuje ich iba kolaborácia s cudzímy záujmami. Aj teraz to chce Procházka hnať tam, kam to nehnala ani Radičbaba, ani Čurinda - do protiruského kotla:
Štát by mal podľa Radoslava Procházku využiť fakt, že do júna tohto roka predsedá Vyšehradskej štvorke (V4). "Toto je čas zladiť si noty s momentálne najvplyvnejším slovanským národom v Európe – s Poliakmi. Poľsko malo v dejinách v zásadných geopolitických otázkach vždy hlavu aj srdce na správnom mieste a úplne prirodzene je diplomatickým aj hospodárskym lídrom strednej a východnej Európy," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Takže, dámi a páni, zlaďte si noty a jednotne v protislovanskom ... hm, pardon, v protiruskom kroku. Že už toto zosmiešnil Hašek v Švejkovi? Nevadí, Procházka je nekultúrny idiot, o takom niečom ešte nepočul, on pôjde až na dreň, rozdávanie národného majetku miklošovcami mu je málo, teraz sa bude strielať...
O strielani vlastne nehovoril. To je mimo jeho horizont. On patrí presne medzi tých, ktorí spôsobujú tragédie svojou krátkozrakosťou.
...v úradníckych tajných službách 20. storočia sa stretávame s obdobným modelom regrutovania, pri ktorom sú uprednostňovaní členovia určitých univerzít, elitných škôl, či študentských spolkov, v prípade Spojených štátov potom určitých "colleges".
http://afinabul.blog.cz/1302/prochazkoviny-alebo-skolenaosobnost
...v slovenskej politike zasa vyrastol jeden slizky had....
rovnako, ako všade okolo. "Proti-ruskosť" je dnes v kurze, kto je najhlasitejšie protiruský, toho US/NATO/EU podporuje najviac. Ak je k tomu ešte celým srdcom (? či čím...) rozdávač národného majetku (nie štátneho, pozor: majetok je národný, ale spravuje to štát - rozdiel) je to ich "človek". Podľa mňa Radoslav P. to môže robiť o to čistejším svedomím, lebo poprvé taký orgán nemá a podruhé pravdepodobne to ani nie je jeho národ.
Ale je každopádne zaujímavé, že v Maďarsku, kde je vláda akože "pravicová", protiruskí sú "ľavičiari" a na Slovensku, kde je vláda akože "ľavicová", protiruskí sú "pravičiari". Proste je to jedno, tie pojmy ľavá/pravá už dávno nič neznamenajú, ozajstné siločiary sú úplne inde. Borci pri kormidle rozmýšľajú ináč ako ich vyzývatelia: oni moc z rúk nechcú pustiť a teda viac berú ohľad na "realpolitik" a títo liberálni opozičníci nasľubujú západu čo sa nehanbia, lan aby získali ich podporu. Hajzlíkov typu Radoslava P. tento postoj môže dostať do politického vedenia a čisto o to mu ide. Veľkým vzorom tejto fajty je zrejme Tusk - no kukaj, kam až dotáheu.
Zvláštnou zhodou okolností som si dnes ráno čítala úryvky zo Švejka.Tak túto malú ukážku posielam tomu magorovi Procházkovi,vlastne nie,to by bolo zbytočné,prečítajme si to my. Dúfam,že pochopíte môj zámer .-) "Zbyly jen dva dny, kdy se měl objevit Švejk před odvodní komisí.
Za tu dobu učinil Švejk náležité přípravy. Předně poslal koupit paní Müllerovou vojenskou čepici a za druhé ji poslal vypůjčit si vozík od cukráře za rohem, na kterém kdysi cukrář vozil svého zlého chromého dědečka na čerstvý vzduch. Pak si vzpomněl, že potřebuje berle. Naštěstí cukrář choval též i berle jako rodinnou památku na svého dědečka.
Scházela mu ještě rekrutská kytka. I tu mu sehnala paní Müllerová, která za ty dny nápadné zhubla, a kudy chodila, tudy i plakala.
A tak v ten památný den objevil se na pražských ulicích případ dojemné loajality:
Stará žena, strkající před sebou vozík, na kterém seděl muž ve vojenské čepici s vyleštěným frantíkem, mávající berlemi. A na kabátě skvěla se pestrá rekrutská kytka.
A muž ten, mávaje poznovu a poznovu berlemi, křičel do pražských ulic:
"Na Bělehrad, na Bělehrad!"