zlyhania transformácie systému

Keď sú následky tohto zlyhania jasné, tak ako obvykle nastáva štádium hľadania vinníkov, v súčasnosti už prebieha štádium potrestania nevinných a už je na spadnutie posledné štádium vyznamenania nezúčastnených...

Minimum pre každú úspešnú transformáciu je poznať systém, ktorý je predmetom zmeny, procesy a ich aktérov. Je potrebné mať jasný zámer novej alternatívy, jasnú stratégiu procesu zmeny a hlavne súhlas väčšiny účastníkov, ktorý sú objektom transformácie. V postkomunistických krajinách transformácia systému prebehla úplne chaoticky a nespĺňala ani jedno z uvedených kritérií.

Socializmus bol posudzovaný trápne schematicky a ideologicky ľuďmi, ktoré fakticky nepoznali reálne jeho fungovanie fungovanie. Posudzovali systém na základe propagandistických drístov Studenej vojny, ktorými armáda ideologickej vojny zaplavovala verejnosť cez médiá. Boli tu dva obrazy socializmu, každý úplne odtrhnutý od reality, nepoužiteľný ako podklad pre transformačnú analýzu.

Gustáv Husák bol inteligentný cynik, ktorý si vymyslel úžasný termín "reálny socializmus". Budem ho stále podozrievať , že to myslel zlomyseľne a ironicky. Spôsob, ako chladnokrvne ukončil vedúcu úlohu strany a ukončil naše trápenie s neschopnými komunistickými papalášmi model Jakeš, tomu nasvedčuje. Ani minútu nepochybujem, že na Ukrajine boli analogické problémy! Čo to teda bol ten "reálny socializmus"?

"Reálny socializmus" bol jedna veľká Potemkinova dedina. Presne taká, ako je táto paródia na kapitalizmus a demokraciu, čo zažívame dnes. Za ideologickou fasádou, údržba ktorej už nedokázala zamaskovať obrovské trhliny medzi fantazírovaním ideológov a realitou, bol cynický klientelistický gangsterský systém, v ktorom vládnuca neschopná partokracia strácala sebakontrolu a nakoniec rozložila podstatu socialistických myšlienok, ktoré hlásala. Mocenské procesy prebiehali za plentou, JZD Slušovice a ich pozadie sú toho ukážkový príklad.

Základnou chybou reformátorov z roku 1989 bolo, že im krivdy a propaganda zo Západu úplne zatemnili mozog. Namiesto toho, aby národu predviedli skutočnú podstatu reálneho socializmu a predviedli gangsterizmus jeho čelných predstaviteľov a celej klientskej siete, pokračovali v rétorike Studenej vojny a začali s neznesiteľnou kulisou tárania transformovať fiktívny socializmus (nie ten Husákov "reálny") pomocou veľmi naivnej predstavy o fungovaní kapitalizmu a demokracie na Západe. Netrúfnem si odhadnúť, čo sa to dialo na základe nejakej tichej dohody, ktorá bola podmienkou nekrvavého demontovania socializmu. Výsledok bola ale zákonitá katastrofa!

Klientelistické gangsterské štruktúry ostali neporušené, dokonca niektoré kroky ich ekonomickú moc posilňovali! Ako príklad uvediem vysoké odstupné (za zásluhy?) príslušníkom ŠTB, uznanie ich diplomov na úrovni právnickej fakulty, ponechanie bankovníctva dlho bez transformácie v ich rukách. Tieto iracionálne rozhodnutia a procesy sa zákonite stali živnou pôdou pre sprisahanecké teórie, z ktorých niektoré sa dokonca veľmi približovali realite.

Nestačilo, že nastupujúca garnitúra papalášov mala naivné predstavy o fungovaní jestvujúceho systému, ona nemala predstavu ani kam krajinu vedie! Po roku 1980 došlo k zásadným zmenám fungovania systému na Západe, ktorý v roku 1990 sa už ocitol v hlbokej kríze. Darmožráči tlčhubovia, ktorí do roku 1990 verne slúžili komunistom a šírili spomenuté drísty, používané ako fasáda Potemkinovej dediny, sa okamžite preorientovali a vymenili utopické predstavy komunistov za nie menej utopické predstavy od reality odtrhnutých bláznivých utraliberálov, ktorých tamojšia vládnuca oligarchia nikdy nebrala vážne. Zoznam týchto papagájov a ich životopisy sú tak notoricky známe, že by bolo plytvaním energie deklarovať verejné tajomstvá.

Výsledok sa dostavil. Zatiaľ čo naivní antikomunisti bojovali na fiktívnej ideologickej fronte proti komunistom a papagáji Svetovej banky a MMF mudrovali nad už dávno v Južnej Amerike diskreditovanými modelmi spoločnosti, gangsterské siete sa zmocnili za pomoci ekonomických nástrojov skutočnej moci v štáte. Keď si pozriete životopisy aj tej malej verejne známej časti majiteľov a "konateľov" toľko kritizovaných finančných skupín, dáte mi za pravdu. V poslednej dobe dokonca vychádzajú zo zákulisia a otvorene sa angažujú aj politicky!

Čo dokázali tieto naše ponovembrové skryté a teraz aj exhibicionisticky sa predvádzajúce nové "elity"?

1. Zmocniť sa médií a potlačiť diskusiu o ďalšom smerovaní transformácie spoločnosti. Sorosova "Otvorená spoločnosť" bola brutálne potlačená aj za pomoci darmožráčov, financovaných jeho nadáciou.

2. Devastovať ekonomiku štátu, keď ich osobné pažravé chúťky boli povýšené nad záujmy všetkých ostatných obyvateľov. Neschopnosť riadiť štát a deficity, ktoré mali na svedomí, sa ukrývali za pomoci nevýhodnej privatizácie prirodzených monopolov do zahraničia. Malá skupina gaunerov za pomoci prekorumpovaných politikov sa zmocnila obrovského majetku, s ktorým nedokázala hospodáriť a obratom ho z neslýchaným ziskom predala do zahraničia. Vznikla asociálne sa chovajúca a neschopná "elita podnikateľov", ktorá svojou amorálnou bezočivosťou provokuje väčšinu národa.

3. Rozoštvať Čechov, Moravanov, Slovákov a Maďarov, čo viedlo k nevyhnutnému rozpadu spoločného štátu a trvalým konfliktom s Maďarskom.

4. Morálny rozvrat spoločnosti, explózia tej najhoršej kriminality, otvorená bezuzdnosť organizovaného zločinu, viditeľná aj na uliciach (napr. v doprave). Legalizácia výpalníckych skupín za pomoci SBS a hromadných zbrojných pasov. Strata záujmu o vzdelanie, spôsobená "úspešnosťou" agresívnych asociálov somárov v podnikaní a politike.

5. Nehanebná korupcia politikov a rozklad občianskej spoločnosti - všeobecná apatia a strata ilúzií o kapitalizme a demokracii.

6. Rozvrat zdravotníctva a systému sociálneho zabezpečenia. A dalo by sa ešte veľmi dlho pokračovať.

Ukrajina absolvovala tento rozkladný proces v rádovo horšom meradle. Dalo by sa dlho písať o tom, prečo v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu všetky problémy narástli do ešte obludnejších rozmerov, ako u nás.

Rychla havlova amnestia zmenila "atmosferu" v state. On sa vyjadril, ze to bola sabotaz. Je dost mozne, ze mu do textu amnestie po prerokovani nieco vlozili, ciarku, slovko, co mozno prehliadol alebo tomu neporozumel a podpisal

Čím sa zabíja v Slavjansku: (netreba vedieť rusky):
http://www.youtube.com/watch?v=i45QLaetazo

Takto vyzerá hraničný priechod v Luganskej oblasti:
http://politikus.ru/events/21594-bezhency-punkt-propuska-izvarino-lugans...

Ruská verejnosť sa pýta: Ako sa budete vracať domov - všetci zdraví a mladí muži, schovávajúci sa za ženské sukne a prosiaci, aby Rusi za nich nasadzovali svoje životy? Prečo nechránite starých a bezbranných, čo zostali? Prečo sa nevrátite chrániť svoj domov? Akurát obyvatelia Slavjanska sú z iného cesta. Akoby to neboli Ukrajinci....

Obrázok budovy ruského veľvyslanectva v Kyjeve.
http://politikus.ru/events/21588-situaciya-u-posolstva-rossii-v-kieve-no...
Situácia sa vraj normalizuje. Vnútri sú stále ľudia. OBSE bezzubo "odsúdilo" túto akciu.
Rusko predsedá momentálne BR OSN. Plynové rozhovory zatiaľ bez výsledku.

Na záver pekný obrázok (Nadpis: Ešte nezamrzla Ukrajina-narážka na ukr.hymnu)
http://politikus.ru/articles/21585-sche-ne-zmerzla-ukrayina.html
Aj bez plynu bude horúco, ceny plynu pre súkromníkov vzrastú v priemere o 50%, v priemysle o 17. Elektrika už šla z 10 na 21% v roku 2014,od 1.júna ide hore vodné,stočné. Pokrievka už nadskakuje. Čaká sa, s čím zase príde Amerika- samozrejme sa nebude obracať na neschopného Porošenka, ale na Moskvu. V pondelok do 10.00 by mal byť plyn buď zaplatený alebo zastavený. Pravdaže, zastaviť plyn do Európy nemá nikto chuť. Rusi chápu, že Európa je americkou kolóniou, ale už by mala dvihnúť hlavu.
https://www.youtube.com/watch?v=l94NkcjiS-o

Zdroj: http://www.voltaire.netkosice.sk/index2.html   Hlboké mlčanie o slovanskom holokausteZdroj: Július HandžárikDátum: 16.6.2014 V posledných rokoch intenzívne narastá a silnie mediálne pripomínanie židovských obetí nemeckého „Endlösungu" t.j. riešenia židovskej otázky počas 2. svetovej vojny, pre ktorý sa od 60. rokov minulého storočia používa ako univerzálny slogan starogrécke označenie zápalnej obete holokaust. Toto pripomínanie je oprávnené a pochopiteľné, lebo na svoje obete sa nemá zabúdať a dobrá historická pamäť je jednou zo základných podmienok na prežitie každého národa. O to neprijateľnejšie a nebezpečnejšie je hlboké mlčanie o slovanských obetiach 2. svetovej vojny a o oveľa väčšom slovanskom holokauste! V uvedenej vojne, ktorá stála celkovo 50 miliónov obetí na celom svete, stratila napríklad Veľká Británia 370 000 obyvateľov, USA 300 000 obyvateľov a Nemecko ako hlavný agresor 13 miliónov obyvateľov. Slovanské národy mali však zo všetkých bojujúcich národov najväčšie straty na ľudských životoch, pričom z desiatich padlých nemeckých vojakov, osem našlo svoj hrob na východnom fronte. Zahynulo pritom vyše 8 miliónov občanov Poľska a bývalej Juhoslávie a vyše 27 miliónov Rusov, Ukrajincov a Bielorusov. Na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku zničili nemeckí fašisti 1 700 miest, 70 000 dedín (z toho napríklad 186 bieloruských dedín bolo spálených do tla aj s ich obyvateľmi), mesto Minsk bolo zničené na 96 percent a boli zavraždené 3 milióny Bielorusov - každý štvrtý občan štátu. Po druhom víťazstve NSDAP v parlamentných voľbách sa Adolf Hitler stal 30.1.1933 ríšskym kancelárom Nemecka a takmer ihneď sa odohrali dva nevídané zázraky: okamžite boli k dispozícii miliardy domácich i zahraničných mariek na bleskové oživenie hospodárstva, na nevídané zbrojenie i na okamžitú stabilizáciu nacistického režimu a štátu a priamo pred očami víťazných a mnohonásobne silnejších západných spojencov nacistické Nemecko okamžite začalo likvidovať všetky svoje záväzky a povinnosti z Versaillskej mierovej zmluvy. A hoci západní Spojenci mali podľa mierovej zmluvy právo i povinnosť zasiahnuť (a mali na to aj všetky vojenské, ekonomické a politické sily!), bez akéhokoľvek zásahu tolerovali nacistickému Nemecku takéto brutálne porušenia mierových podmienok a vymedzení: úplné zastavenie splácania vojnových reparácií (17.2.1933), uzákonenie koncentračných táborov pre komunistov, sociálnych demokratov a odborárov (28.2.1933), zbavene ríšskeho snemu legislatívnych právomocí (19.10.1933), pripojenie Sárska k Nemecku (13.1.1934), obnovenie všeobecnej brannej povinnosti (16.3.1934), neobmedzené budovanie armády a vojenského letectva a mohutný rozmach zbrojárskeho priemyslu (1934), vojenské obsadenie demilitarizovaného Porýnska (7.3.1936) a násilné pripojenie Rakúska k Nemecku (12.3.1938). Ako sa to mohlo stať? Nuž tak, že nemeckí nacisti dostávali mohutnú finančnú podporu nielen od domáceho i zahraničného veľkokapitálu, ale mali aj veľkú zahraničnú politickú podporu „demokratov" pod zámienkou „boja proti boľševizmu" (napríklad anglický kráľ Eduard VIII., americký diplomat Allan Dulles, britský premiér Neville Chamberlain, atď., atď.). Bolo to logické. Adolf Hitler totiž už vo svojej Druhej knihe (Zweites Buch) z roku 1926 vyhlásil: „Rusko je hlavným cieľom nemeckej politiky v zmysle perspektívneho získania životného priestoru pre nemecký národ (Lebensraum). Hlavným problémom perspektívneho rastu a rozvoja nemeckého národa je dostatok Lebensraumu a ten sa dá získať iba dobytím území na Východe a ich osídlením Nemcami. Aj slovanské územia, bohaté na surovinové a prírodné zdroje, ktoré nemecký národ potrebuje na svoj ekonomický rozvoj, ležia na východ od Nemeckej ríše a musia byť dobyté - s perspektívou až po Kaukaz a Kaspické jazero." Tieto zámery zopakoval Hitler znova už na tretí deň po svojom nástupe do funkcie ríšskeho kancelára vo svojom prvom prejave k veliteľom nemeckej armády 3. februára 1933: „Zahraničnopolitickým cieľom Nemecka je získanie životného priestoru na Východe a bezohľadné ponemčenie tamojšieho obyvateľstva". Uvedené hlavné zahraničnopolitické ciele nacistického Nemecka zrejme vôbec neboli v rozpore so záujmami vtedajších politických predstaviteľov demokratického Francúzska a Veľkej Británie - tak, ako nie sú zrejme s nimi v rozpore ani ciele terajších „nadnárodných globalizátorov" strednej a východnej Európy. A tak premiér Veľkej Británie Neville Chamberlain, namiesto ráznych opatrení proti nemeckej rozpínavosti, vyhlásil 28.5.1937 voči nacistickému Nemecku „plán mieru a vyrovnania" (Appeacement policy) a 15.9.1938 v Bertechsgadene a potom opakovane v dňoch 22. - 24. 9.1938 v Bad Godesbergu viedol tajné dohovory s Hitlerom, ktorých výsledkom bola Mníchovská dohoda z 29. 9.1938, znemožňujúca Československu akúkoľvek sebaobranu a umožňujúca Hitlerovi začať jeho Drang nach Osten. Za vidinu porážky sovietskeho komunizmu boli západní „demokrati" ochotní zaplatiť nacistickému Nemecku slovanskými územiami a životmi! Potom je už len logické, že po mníchovskom diktáte proti Československu uzavrelo Francúzsko s Nemeckom 6. 12.1938 Pakt o neútočení! A je rovnako logické, že na nemecký vojenský vpád do Poľska 1. 9.1939 reagovali západní Spojenci len „vojnou po sediačky", čiže vojenským ničnerobením (Sitzkrieg). Pravda, tento ich Sitzkrieg potom ukončil nacistický Wehrmacht ráznym vpádom do Francúzska a jeho vojenskou porážkou. Vo svetle uvedených exaktných skutočností je dnešné západné mlčanie o obrovských obetiach slovanských národov iba primitívnym maskovaním západnej podpory a nasmerovania nacistického Nemecka do agresie proti Slovanom v 2. svetovej vojne, čiže priamej podpory nacistického holokaustu slovanských národov zo strany západných „demokratických" štátov. Toto mlčanie je však aj priamym varovným signálom, že nacizmus nemusí prebiehať vždy len pod symbolom hákového kríža a že ďalší chystaný holokaust slovanských národov môže prebehnúť aj pod hviezdami či hviezdičkami. Na túto skutočnosť by sme nikdy nemali zabúdať!