V poslednom čase naozaj koluje dosť katastrofických prognóz ohľadne vývoja klímy a prírody ako takej. Ba nie sú to už len prognózy, ale nepríjemné explicitné štatistiky minulých rokov. A niektoré prognózy podľa nich sú ešte horšie ako doteraz. Máme sa naozaj báť? Je už čas na paniku? Môže to všetko skončiť katastrofou?

Prírodné zmeny až katastrofického razenia sú možné. Ale šírenie strachu nie je nikdy dobrou metódou. Pozrime sa pravde do očí, aby sme mali jasno a vedeli, kadiaľ vedie cesta.

Tak čo nám vlastne hrozí? Čo stratíme? Nie my osobne, lebo nám ako jednotlivcom sa môže stať čokoľvek zlé, my nemáme nič isté. Čo stratíme štatisticky ako ľudstvo? Pretože štatisticky platia limity, za ktoré situácia kauzálne nepôjde. 

Skúsme si to namodelovať. Predstavme si kolaps civilizácie v jej dnešnej technickej forme. Obyvateľstvo je v pohode, ale je zredukované na desatinu a žije rozptýlené. Už nemá  tú silu udržiavať civilizáciu. Všetko sa rozpadá a stráca. Budovy, cesty, inštitúcie, ľudské spoločenstvá. Bude to nenahraditeľná strata?

Bez akéhokoľvek čierneho humoru, nebude.

Materiálne hodnoty a technika

Treba si uvedomiť, že všetky stavby a iné makroštruktúry majú tak či tak životnosť len niekoľko desaťročí, v najlepšom prípade storočia. Musia byť neustále udržiavané, opravované, rekonštruované a iba tak dokážu fungovať. Ony nie sú trvalé hodnoty, sú to len prechodné záležitosti, ktoré skončia či už kolaps bude, alebo nie.

Ak by sa celý súčasný hmotný technický svet rozpadol a zničil, a po dhlom čase raz by prišli iní ľudia a začali znova budovať, tak to za pár storočí znova vybudujú. Lebo aj súčasná civilizácia bola vybudovaná za posledných päťsto  rokov, nie viac. Ergo celý dnešný hmotný svet civilizácie má z hľadiska nejakej trvalej hodnoty len málo výnimočného. Je to len nabrúsená palica, ktorú si človek vyrobil z materiálu pri ceste. Ak sa nezmení prírodný fundament, vytvorí si rovnako ľahko inú. Zdržanie bude nepodstatné, len pár generácií.

Prirodzene, je tu iný problém. Súčasná hmotná kultúra stála zemeguľu výrazné zdroje. Materiál, energiu. Nebude tých škoda?

Nie. Tieto zdroje sa nezničia prípadným kolapsom civilizácie - ony sú zničené už tým, že boli použité. Ich koniec je určený už teraz. Aj ak by kolaps civilizácie nenastal, museli by sa úplne rovnaké zdroje používať znova a znova na ich priebežnú rekonštrukciu a v podstate neustálu novú výstavbu.

Kultúrne hodnoty

V niektorých science fiction sa ľudstvo stretne s momozemšťanmi a tí sa vyjadria: "No inteligenčne nie ste nič moc, ale dokážete vytvárať nádherné sny, umenie, hudbu..."

Je to, samozrejme, nezmysel, len sebaútecha. Len hľadanie niečoho výnimočného v tom, čo sa nedá merať. No, nemôžeme to merať ani my, nepochybne diela Bacha alebo Beethovena niečo  do seba majú, obrazy Turnera alebo Van Gogha sú úprimný experiment - ale povedzme si opäť tú nepochybnú pravdu: takmer všetko umenie je dielom tých posledných päť storočí. V hudbe to platí absolútne, výtvarné umenie to má tak na tisíc rokov, predošlé bolo plošne zničené, zostalo len zopár diel. Áno, tieto diela sú dôkazom bývalej úrovne, akú nejakí šťastní jednotlivci dosiahli - ale zas tu platí pravidlo, že umenie, ktoré vznikalo päť storočí, je v princípe zas za päť storočí  obnoviteľné. Ak teda nepredpokladáme, že ľudstvo medzi tým zdementnie - to je ale už iná téma.

Okrem umenia je tu ešte veda a iné poznanie. Niektoré veci ľudstvo traduje nejaké tie tisícročia, ale podstata vedy, na ktorú je homo sapiens tak pyšný, je tiež výplod pár storočí. Ak by ich ľudstvo aj stratilo, ak by celkom na ne zabudlo, aj tak by raz znova objavilo elektrinu a Maxwelove zákony a potom by to zas trvalo iba jedno jedinké storočie do natiahnutia počítačových sietí. Aká teda škoda, čo znamená tento čas vo vesmíre trvajúcom miliardy rokov? Čo znamená pre históriu nejakého rodu, národa? Nič, neznamená takmer nič. Vzácne poznanie ľudstva dokáže objaviť na ktorejkoľvek planéte ktorákoľvek opica behom kozmickej sekundy.

To nie je humor či irónia, to je vážny kozmologický fakt. Trvanie a hodnota ľudskej civilizácie je len okamih a zopár práškov hviezdneho prachu.

Bio hodnoty

Najväčšie straty, ku ktorým môže dôjsť, sú biohodnoty. Biologický potenciál ľudstva ale aj iných živočíchov sa vyvíjal milióny rokov. Niektorí na tento vývoj neveria, ale v takom prípade zas veria, že tieto hodnoty sú dané nejakou božskou entitou, teda sú tieto veci rovnako absolútne nenahraditeľné. Či už vznikli bio štruktúry, DNA a iné genetické faktory akokoľvek, v každom prípade tu  nevznikli len za pár storočí, ani ich za pár storočí nebude možné znova vytvoriť.

V prípade, že zanikne mentálne zdravá a inteligentná časť ľudstva, bude podľa predpokladov dnešnej vedy možno podobný vývoj až za desťticíce, statisíce alebo až milióny rokov. Potom sa možno vyskytne a vyrastie zas podobná rasa. Skôr nie.

V prípade, že bude zničený biologický genofond zvierat a rastlín, nebude v takej forme, ako ho poznáme, nahraditelný už nikdy. 

Planetárne hodnoty

Planéta Zem je bezpochyby vzácny prípad homeostatického systému. Keďže ľudstvo takým veciam vlastne nerozumie, je naozaj oprávnené proste povedať, že Zem žije. Či je Zem ako celok ohrozená, to nevieme. V každom prípade je možná smrť planéty, viď Mars, je možné napríklad vysušenie a koniec. Ale myslím, že spôsobenie takej katastrofy je naozaj zatiaľ mimo dosah ľudstva. Predpokladám, že keď to naša rodná planéta doteraz vydržala, tak v najbližšom čase neskončí.

Záver

Nechcem nijako šokovať, hrať sa na cynika, ani mať obraz mizantropa. Nie som ale určite ani prvý, ktorému to tak vyšlo, takže to môžeme napísať: 

Nebezpečenstvo nie je kolaps civilizácie a strata všetkých materiálnych aj informačných hodnôt. Tie je ľudstvo schopné za pár storočí vrátiť k predošlému stavu. Jeden skutočný kolaps už vlastne naozaj prebehol formou megaspotreby posledných pár storočí, a to je vážnejší fakt, ako prípadný budúci rozpad štátnosti a civilizácie pri vážnejšom nedostatku energie alebo pri vážnejšej zmene geoklímy. Takže sa už nemusíme báť, to horšie už prebehlo.

Čo je z hľadiska absolútnych hodnôt naozaj tragédia, to je možná a prebiehajúca strata tých najoriginálnejších štruktúr, aké poznáme. Je to zničenie tej najvyššej techniky a vedy, aká na planéte jestvuje, mnohonásobne vyššej, ako tzv. ľudská technika a veda, zaoberajúca sa šrotom a haraburdami. Tragédiou je strata biologických štruktúr. Nie preto, že sú pekné a príjemné, ale preto, že to je skutočná high tech, aj keď jej naši vedci zatiaľ nerozumejú.

Zo všetkého vyplýva, že sa netreba báť toho, že by by kolaps civilizácie mohol spôsobiť nejakú úplnú katastrofu a natrvalo zastavil vývoj. Všetci by mali prestať popisovať podobnú perspektívu ako absolútne zlo a šíriť paniku a defétizmus. Rovnako by mali prestať šíriť utópie, že sa tak nestane, lebo by to bolo nepredstaviteľné zlo. Z globálneho či kozmologického hľadiska to určite nebude žiaden výnimočný fenomén a aj ľudstvo sa len ocitne v podobnej situácii, v akej už bolo. Tak prečo sa báť?

Treba sa zbaviť akéhokoľvek strachu a sledovať svet nezaujate, nezdeformovaný emóciami. Ako  racionálni a odvážni ľudia. Nech už bude akokoľvek, nič fatálne sa nestane.