Eurázia – inkubátor ľudskej evolúcie

Čítam knihu "Kto sme a ako sme sa sem dostali" (2018). Autorom je David Reich, seriózny genetický vedec spolupracujúci zblízka na najväčších genetických výskumoch posledných desaťročí. Popisuje a vysvetľuje, okrem iného, ako moderná technika po roku 2005 umožnila jednoznačne dokázať, že sa Neandertálci krížili s ľuďmi moderného typu, ako došlo k objavu rodu Denisovanov a podobne.

Chcel by som sem pretlmočiť obsah jednej myšlienky, jednej kapitolky. Nemám na to vyžiadaný copyright, ale chápem to za prvé ako tému dôležitejšiu ako formality, a za druhé ako reklamu pre danú knihu, ktorá obsahuje naozaj ešte mnoho iných, najmenej rovnako dôležitých a zaujímavých tém.

Zdroje nových poznatkov

Prečo sa vlastne pohľady na evolúciu človeka menia? Technológie na analýzu DNA cca po roku 2005 tak zlacneli a stali sa dostupné, že veda bola schopná zamerať sa na podrobnejšie štúdium celého reťazca DNA, teda nielen napríklad na mitochondrálnu DNA alebo len na známy Y chromozóm. A to zahŕňa aj výskum DNA archaických kostrových nálezov (výborný príklad je identifikovanie typu Denisovan z kosti jedného prstu starého desaťtisíce rokov). Vďaka tomu a jednoznačným matematickým metódam sa darí mapovať identitu a príbuzenstvo medzi ľudskými rodmi.
Je to založené na sledovaní mutácií genómu, takzvaných markerov. Nemá zmysel a ani nie je treba, aby som to na tomto mieste skúšal opísať podrobnejšie.


Situácia a základné pojmy

Kostrové nálezy dokazujú, že základné rozptýlenie ľudí do Eurázie nastalo pred 1,8 miliónmi rokov, keď sa Homo erectus rozšíril do celého tohto sveta (nálezy na Kaukaze, Jáve a podobne).

Potom postupne dochádzalo k oddeľovaniu a vývoju separovaných ľudských rodov.
Súčasna veda rozlišuje tieto 4 základné ľudské línie:

1. "Superarchaický" druh, ako ho volá Reich, ktorý je definovaný na základe DNA analýzy Denisovanov a Neandertálcov. Tento druh sa mal oddeliť od hlavnej vývojovej línie v čase približne pred miliónom rokov. Jeho kostrové nálezy nemáme. Predpokladaná oblasť výskytu – severná Ázia.

2. Denisovan. Jeho kostrové pozostatky-anatómia sú takmer neznáme, len zlomky kostí a nejaké zuby, jeho jednoznačná definícia ako osobitého druhu je na základe DNA nálezov. Vývojové odpojenie od hlavnej línie je v čase 750 až 500 tisíc rokov minulosti.

3. Nenadertálec. Je odlíšiteľný známou stavbou kostry aj DNA analýzou. Od iných druhov človeka sa začal odpájať rádovo v čase pred 720 až 550 tisíc rokmi.

4. Človek moderného typu. Odlišuje sa od archaických typov stavbou kostry (vyššie čelo a mnoho iných), ale jednoznačne aj markermi na DNA. Vek jeho vývojového osamostatnenia sa na základe kostrových nálezov udáva 300 až 200 tisíc rokov v minulosti. 

evolucia

(ilustračý obrázok)

 

 

Nová hypotéza

Reich píše:
"Bežný predpoklad je, že všetky štyri vývojové oddelenia zodpovedajú jednému odchodu populácie z Afriky do Eurazie. Ale je to naozaj tak?
Argument, že moderní ľudia migrovali z Afriky, pochádza z pozorovania, že najhlbšie odlišné vetvy medzi súčasnými ľuďmi sú silne reprezentované v afrických lovcoch-zberačoch (napríklad San z juhu Afriky alebo Pygmejovia z centrálnej Afriky). Najstaršie kostrové pozostatky anatomicky moderných ľudí boli tiež nájdené v Afrike a sú datované na približne 300 000 rokov veku. Akokoľvek, genetické porovnanie súčasnej populácie, ktoré indikuje pôvod v Afrike, môže testovať populačnú štruktúru, ktorá vznikala v posledných pár stotisíc rokoch, časový rámec diverzifikácie predkov súčasnej populácie.
S dátami starobylej DNA v ruke sme konfrontovaní s pozorovaným faktom, že zo štyroch najhlbších vývojových ľudských línií, z ktorých máme DNA dáta, sa tri najhlbšie vyskytujú iba vo vzorkách z Eurázie: Neandertálci, Denisovania a "superarchaic" populácia, ktorá zanechala stopy v sibírskych Denisovanoch."

A pokračuje:
"Ponúkajúci sa model je, že predkovia moderných ľudí, ako aj Neandertálci a Denisovania, žili v Eurázii, pochádzajúc z pôvodného Homo Erectus, ktorý osídlil Euráziu. V tomto scénari nastala neskoršia migrácia z Eurázie späť do Afriky, tvoriac tak zakladateľov populácie, ktorá sa neskôr vyvinula na moderného človeka.
Príťažlivosť tejto teórie je "ekonómia": na vysvetlenie faktov vyžaduje o jeden veľký pohyb populácie z Afriky do Eurázie menej. Superarchaic populácia, Nenadertálci, Denisovania a predchodcovia moderných ľudí mohli všetci vzniknúť v rámci Eurázie, bez vyžadovania dvoch ďalších "out of Africa" migrácií – ak predpokladáme, že jestvovala len jedna neskoršia migrácia naspäť do Afriky, ktorá zabezpečila neskorší vývin moderných ľudí tam."

Dôkaz mnohých vývojových línii a miešaní v Eurázií otriasajú dôverou v predpoklad, že Afrika mala byť epicentrom hlavných vývojových zmien vo vývoji ľudstva. Áno, na základe kostrových nálezov Afrika bola miestom vývoja do obdobia pred dvoma miliónmi rokov. Ďalej tam máme nálezy takmer anatomicky moderného človeka s vekom tých približne 300 000 rokov. Ale Reich pripomína:

"Ale čo s obdobím medzi dvoma miliónmi rokov a tristotisíc rokov v minulosti? V celom tomto období sú ľudské kostry z Afriky vôbec nie príbuznejšie moderným ľuďom, než ľudské kostry z Eurázie. Za posledné dve desaťročia sa presúvalo kyvadlo smerom k názoru, že aj keď naša vývojová línia bola v Afrike pred dvoma milónmi rokov a v období po dátume tristo tisíc rokov v minulosti, to neznamená, že naši predkovia tam museli byť vždy. Euroázia je bohatý a rôznorodý superkontinent, a nejestvuje jediný podstatný dôvod, že línia vývoja vedúca k moderným ľuďom nemohla žiť tam, predtým ako sa vrátila do Afriky."

Tieto modely sú podporené teóriu Márie Martinón-Torres a Robina Dennella. Tí definujú nálezy z Atapuerca v Španielsku staré milión rokov, ako Homo antecessor - mysliac tým predchodca moderného človeka a Neandertálca. Podľa ich modelu žil spoločný predok v Eurázii v čase 1,4 milióna rokov až do 800 tisíc rokov minulosti, kedy sa začala separovane vyvíjať vetva Neandertálcov a moderných ľudí, pričom tí druhí neskôr migrovali do Afriky. Táto Maritón-Torres a Donnell teória je podporená novými genetickými dôkazmi.

Reich uzatvára kapitolku:
"Súčasťou "out of Africa" predstay je lákadlo jednoduchej myšlienky, že Afrika, a špeciálne východná Afrika, bola vždy kolískou ľudskej rozdielnosti a miesto, kde vznikali inovácie, a že zvyšok sveta je evolučne pasívny prijímateľ. Ale jestvuje nejaký silný dôkaz, že všetky dôležité udalosti v ľudskej evolúcii sa stali v tom istom jednom regióne sveta? Genetické dáta dokazujú, že mnoho skupín archaických ľudí obývalo Euráziu a že niektoré z týchto sa krížili s modernými ľuďmi. To nás núti sa pýtať prečo by smer migrácie mal byť vždy z Afriky do Eurázie, a či niekedy nebol opačným smerom".


Názor z nadhľadu

Toľko David Reich, renomovaný vedec, maximálne opatrný vo svojich záveroch, ktorý ale pod tlakom mnohých tvrdých dôkazov je nútený meniť staré dogmy. Poznatky, ktoré genetika prináša, proste otáčajú staré hypotézy, postavené na ťažkých zjednodušeniach a na ideológii, často až biblickej. Vedci minulých storočí proste stále dlho žili pod vplyvom biblickej predstavy, ako sa ľudstvo len nedávno rozliezlo z jedného miesta, aby osídlilo zem.

Dúfam že netreba pripomínať, že tu nejde len o nejaký málo podstatný akademický spor. Naopak, pôvod človeka bol vždy základný svetonázorový bod. Mať chybné predstavy o vývojových procesoch v antropológii nám bráni spoznať podstatu človeka a jeho vývojové možnosti.
Ľudstvo proste nie je vyschnutý a skostnatený jav, ako by ho chceli vidieť tí, čo ho chcú ovládať a zglajchšaltovať. Ľudstvo je rôznorodý fenomén, s viacerými úpadkovými formami, ale stále ešte aj s jedinečným evolučne overeným potenciálom.

Autor: 
0
Ema

...a politicky korektný nezmysel "všetci pochádzame z Afriky" končí.

Keď sa nazbiera viac dát a z antropológie sa podarí vydezinfikovať biblický puch, zavrhnutá bude aj teória čo i len tej jedinej migrácie do Afriky až do úplného vyprázdnenia Eurázie (a potom späť). Z klimatického hľadiska na to nebol dôvod a pre čo iné by tam kto liezol.

Ozaj, už veda seriózne vysvetlila, prečo bola Austrália obývaná ľuďmi moderného typu už v čase, keď ešte len mali vyliezať do sveta kdesi od rieky Omo? Ešte stále platí blbosť o "prímorskej diaľnici", po ktorej fičali z Afriky do Austrálie ako s vrtuľou v prdeli a všetko je teda v poriadku?

Mimochodom, kopa sapientov s vysokým čelom je podnes deň tak primitívna, že to ešte len čaká na vedecké vysvetlenie.

Roland Edvardsen

Z primitívnych sapientov najviac vyniknú austrálski Aborigény. Keď kapitán Cook a jeho námorníci pristáli v Austrálii v r. 1770, tak len zízali na tú neskonalú primitivitu. A upozorňujem, že tu nešlo len o nejaký bežný "rasizmus" belocha 18.storočia. Už predtým pristáli napr. na Havajských ostrovoch a o miestnom obyvateľstve síce písali, že bolo "detinské", ale nevyjadrovali sa o ňom v takých termínoch ako o Aborigénoch, ktorých popisovali ako neskonale barbarských a hlúpych. 

Aborigéni boli natoľko odlišní od akejkoľvek inej rasy - vrátane afrických negroidov - ktoré Európania kolonizovali, že si v tom čase dokonca ani neboli istí, či majú byť klasifikovaní ako homo sapiens. 

 

Moderná doba a zopár čísiel:

1. Černosi tvoria v USA 12% populácie a 38% väzenskej populácie. Prosím pekne, Aborigény dnes tvoria 3% austrálskej populácie a 25% väzenskej populácie. 

2. V UK bolo zistené, že okolo 4% belochov a 10% čiernych trpí vážnymi duševnými poruchami ako schizofrénia. U Aborigénov trpí takýmito vážnymi duševnými poruchami 50%. 

3. Severoamerickí indiáni majú 4xväčšiu sebevražednosť ako je americký priemer. Aborigény majú 7x vyššiu sebevražednosť ako je austrálsky priemer. 

4. Aborigény majú tiež vyššiu úroveň demencie - 12,4% v porovnaní 2,4% u bielych. 

 

 

 

 

Norman

Tu treba dodať, že u aborigencov a podobných menšinových skupín nikomu nejde o to, ich stav nejako vysmievať či zhoršovať. Naopak, týmto menšinám, kým sú naozaj menšiny, sa dá poskytnúť dôstojný život.
Podobne by som nehovoril o ich a indiánskych samovraždných sklonoch či alkoholizme - to sú naozaj tie javy, ktoré vznikajú miešaním kultúr, ktorý je zákonitý, keď niekde dôjde ku multikulti miešaniu.

Hlavný problém, na ktorý sa treba zamerať, je keď sa takýto okrajový atypický druh, napríklad subsaharský "kongo" černoch, nadmerne rozšíri. To je naozajstný ekologický problém.
Ešte pripomeniem, že naozaj nemám žiadne podvedomé predsudky voči "čiernej koži". Minule ukazoval jeden barabášov film život pygmejov - spokojných a pokojných veselých ľudí. Verím, že je to tak, sú iní, ako "kongo" černoši. Podobne zmienení Sanovia z juhu Afriky, aj keď sú ľudia spôsobom života zaostalí, je o nich známe, že sú povahovo a ináč bezproblémoví a skromní.

Tu teda naozaj nejde o nejakú technickú neinteligenciu, ale problém je v agresívnych a inak tragických vlastnostiach "kongo" afričanov (a iných podobne radikálne agresívnych, aj keď nečiernych etník napríklad z juhu Ázie). A tie vlastnosti sú dedičné, nedajú sa zmeniť výchovou, kultúrou. Navyše došlo v poslednom tisícročí, ba priam najmä od vojny 1945, k neobyčajnému zväčšeniu tejto problematickej populácie. To je jeden z najväčších problémov ľudstva, pretože, ako vidno aj z USA, dokážu aj v menšine spôsobovať závažné sociálne problémy.

Roland Edvardsen

Áno, tá vysoká sebevražednosť, alkoholizmus (na alkohol nemajú indiáni a Aborigény rezistenciu) a iné problémy sú nepochybne vyvolané modernitou, pre nich neprirodzeným prostredím a životom, ktorý ich od istej doby začal obklopovať. Aborigény sú samozrejme dobre uspôsobení pre život v Austrálii - napr. ich schopnosť prežiť extrémne výkyvy teploty - majú v sebe napr. genetickú mutáciu, ktorá im umožňuje prežiť v tvrdej austrálskej klíme. Ale nepotrebovali toľko plánovať ako belosi a východní Aziati, takže ich mozgy sa vyvíjali inak, faktor g je nižší. 

A ak ide o čiernych Afričanov tak sú medzi nimi obrovské rozdiely- ako píšeš, aj v temperamente, v agresii, geneticky je to tam mimoriadne diverzifikované. 

 

 

Náhodný okoloidúci

Ak chceme hovoriť o mieste evolúcie raného človeka, musíme brať do úvahy aj širšie súvislosti. Mám na mysli to, že náš najbližší žijúci príbuzný, šimpanz učenlivý, žije výlučne v rovníkovej Afrike. Podľa analýzy súčasnej DNA ľudí a šimpanzov k oddeleniu vývojových línií vedúcich na jednej strane k moderným ľuďom a na druhej strane k šimpanzom došlo pred nejakými 6 miliónmi rokov. Obraz evolúcie nebude presný, ak nezistíme, čo sa dialo v období medzi oddelením vývojových línií človeka a šimpanza pred 6 miliónmi rokov a výskytom prvých archaických ľudí pred miliónom rokov.

Pokiaľ ide o príčiny migrácie, tie mohli byť aj klimatické. Obdobie evolúcie raného človeka spadá do konca treťohôr a začiatku štvrtohôr s dobou ľadovou, a to je celosvetovo veľmi výrazná zmena klímy. A s tým súvisí aj migrácia lovnej zveri na nové pastviny. Silno pochybujem, že prví ľudia si vôbec boli schopní uvedomiť, že pri prenasledovaní koristi prešli na iný kontinent, či už išlo o prechod z Afriky do Ázie alebo z Ázie do Afriky.

Norman

To, že šimpanzy sú v Afrike, to je práve tá myšlienka, ktorá prvoplánovo dáva základ úvaham o Afrike ako o akejsi kolíske. Ale znova spomínam jednoznačný fakt, že už pred takmer 2 milionmi rokov, teda dosť dávno, bol po celom svete rozšírený človek Homo Erectus. To bol naozaj už človek, urastený, mozog vyše 1000 cmkubických. Ovládal oheň, používal nástroje.
Takže ten bol po celom svete a o tom období a čo bolo po ňom hovoríme v prvom rade. Šimpanzy a Australopithecus, a jeho bratranci, sú proti nemu len malé opičky, naozaj. Tie nás teraz nezaujímajú.

Druhá zaujímavá fáza nastáva po období 100 až 50 tisíc rokov pred súčasnosťou. To je, aj podľa doterajšej oficiálnej vedy, Homo Sapiens už rozšírený po celom Euroázijskom svete. A zas nastáva zaujímavý vývoj.

Pointa je, že na základe mapovania a porovnania celej DNA DNEŠNYCH ľudí, etník, rás, sa matematickými metódami dajú sledovať rôzne vývojové línie - všetko v Eurázii.
Afričania majú svoje línie, a všetky sú výrazne iné od Euroázijských, a vývojovo slepé.
V žiadnom prípade nejde o to, čo praveký človek vedel, či nevedel, že prekračuje hranice kontinentov, ale o to, že sú ľudské vývojové línie výrazovo separované už 100 000 rokov, to za prvé, a za druhé, že v Eurázii boli vývojové línie "osolené" starobylými, teda cennými a odlišnými génmi predchodzích rás (milion až dva rokov evolúcie) - a boli tu rôzne, nielen tí naši známi Neandertálci.

To všetko vysvetľuje, prečo je ľudstvo tak rôznorodé, prečo sú jeho etniká tak odlišné, a hovorí, že tieto hlavne mentálne odlišnosti sú výrazné a nebudú sa dať ľahko prekonať, ak teda vôbec. Dva miliony rokov separovanej evolúcie ťažko oklamať.
Tí, čo ignorujú vedu a obetujú jej fakty pre svoje ideologické ciele trvajú na tom, že pred maximálne 50 000 rokmi bolo ľudstvo jednotné. Posunuli biblických 6 000 na 50 000, to je jediný ich ústupok v povere. Ale je to rovnaká nevedecká lož. Je to slepé ignorovanie závažných a nebezpečných faktov.