Ešte k „argumentu“ o tom, ako Európa potrebuje osvieženie a zmultikultúrnenie.

Živé organizmy sú viazané na určité prostredie. Každý má svoju optimálnu lokalitu, kde žije v rovnováhe s inými druhmi. Aj človek je súčasťou prírody a aj on je adaptovaný na určité lokálne prostredie. Na množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia, na rastliny, ktoré v danom prostredí rastú, na miestnych parazitov či predátorov, terén, možnosti obživy, na miestnu vodu... je to tisíc vecí, ktoré by sa dali spomenúť.

Košatý strom ľudských populácií, genetická mapa ľudstva je výrazne ovplyvnená morfológiou a prírodnými podmienkami krajiny, pretože každá prekážka ako pohorie, veľká rieka či more znamená vznik odlišného spoločenstva. Napríklad my Slováci: naša hornatá krajina nás predurčila byť národom veľmi rôznorodým. Sme „veľmocou“, pokiaľ ide bohatstvo ľudových zvykov, piesní či nárečí, ale aj z genetického hľadiska sme národom väčším, než sú rovnako početné národy žijúce v rovine. Iste mi dáte za pravdu, že človek si už od pohľadu dokáže často správne tipnúť paštikára, východniara či stredoslováka, ešte skôr než ho prezradí prízvuk. Napríklad v Himalájach, v tých obrovských údoliach tento proces išiel ešte ďalej a s trochou nadsádzky sa dá povedať, že čo údolie, to iný národ s inou genetikou, kultúrou, jazykom.

Takto vzniká v prírode pestrosť, bohatstvo foriem a krásy. A takýto vývoj je jediný žiaduci a dobrý. Lenže má jedno úskalie. Uzavreté spoločenstvo postupne prirodzene stráca schopnosť brániť sa proti nejestvujúcim hrozbám, teda nejestvujúcim v jeho relatívne uzavretom lokálnom svete.

Prví európski kolonisti so sebou priniesli do Austrálie králika. Ten sa v krátkom čase katastrofálne premnožil, spôsobil vyhynutie mnohých živočíšnych druhov, nekontrolovateľným požerom zmenil celé oblasti na vyprahnuté púšte a spôsobil tak totálnu celokontinentálnu katastrofu epických rozmerov. Netreba tu ani spomínať ďalšie podobné smutné prípady zo živočíšnej či rastlinnej ríše, keď invázne druhy po zavlečení na nové teritórium ho zaplavili a celkom zmenili/zničili pôvodné prírodné spoločenstvo. Žiaľ, Homo Sapiens vo svojej krátkej modernej histórii ich stihol spôsobiť nespočet a všetci o nich vieme. Lenže analogické katastrofické procesy prebiehajú aj na úrovni ľudských spoločenstiev, ktoré vznikali tisíce rokov a dlhodobo si budovali symbiózu s miestnou prírodou.

Globálna civilizácia však vyššieuvedené zákonitosti ignoruje. Ľudia zo všetkých koncov sveta majú k dispozícii jej vymoženosti a sťahujú sa po planéte krížom-krážom. Vymieňajú dlhodobú hodnotu jedinečnosti za krátkodobý efekt očarenia z inakosti (samozrejme, odhliadnuc od ekonomických príčin migrácie).

Zastáncovia tohto zmultikultúrňovania sa odvolávajú na efekt osvieženia krvi či kultúry. To je síce odvolávka na objektívny jav, ale v ich prípade je použitá účelovo, celkom nesprávne a zavádzajúco.

Faktom je, že v malej uzavretej populácii dochádza k príbuzenskej plemenitbe a z nej vyplývajúcemu zužovaniu genetickej základne a hromadeniu nežiaducich mutácií. Preto každá lokálna populácia občas potrebuje určité nepatrné „osvieženie krvi“, prísun nových génov. Analógiu tohto procesu môžeme vidieť aj na úrovni spoločenskej/kultúrnej.

Ale k takému mechanizmu treba povedať dve veci:

a) Efekt osvieženia krvi/kultúry sa prejavuje na malých populáciách, napríklad v dedine, kde je rozšírená nejaká dedičná choroba/spoločenská deformácia. Každý okres, nehovoriac už o európskych národoch či Európe ako celku s 600 miliónmi obyvateľov, má dostatočnú genetickú/memetickú variabilitu, aby ňou v pohode pokryl priebežne vznikajúcu genetickú/memetickú eróziu.

b) Osvieženie znamená len prísun génov/mémov, ktoré nahradia/vytlačia tie poškodené, a nie kompletnú výmenu genofondu/kultúry, čiže genocídu. Teda len veľmi citlivé, presne dávkované množstvo. Pokúsim sa o prirovnanie, aby bolo zrozumiteľné aj prípadnému slniečkarovi, ktorý by azda zablúdil na túto stránku: je to taký nepatrný, takpovediac kozmetický rozdiel, ako medzi tým, keď si polievku osolíte, a tým, keď si do taniera namiesto polievky nasypete len čistú soľ.

Všetko skutočné prírodné i kultúrne bohatstvo tejto planéty vzniklo dlhodobým vývojom z unikátnych lokálnych podmienok a zdrojov. A áno, do určitej miery aj za prispenia vonkajších vplyvov, ale tu je dôležité to „do určitej miery“. Ide o nájdenie prirodzenej rovnováhy a miery, budhistickej zlatej strednej cesty. A tu treba nahlas povedať, že za ostatných sto – dvesto rokov sú prírodné i ľudské spoločenstvá na tejto planéte doslova zachvátené smrtiacim uragánom cudzoty. Netreba nám jej viac! Toto by sme mali mať vždy na pamäti, keď nám niekto hovorí o nevyhnutnosti zmultikultúrňovania. A v ruke pre istotu dostatočne hrubú palicu.