Najskôr vás ignorujú. Potom sa na vás smejú. Potom na vás útočia. Nakoniec vyhráte. Tento citát od Gándhího si zvolil do svojho záhlavia jeden z najlepších kolektívnych blogov o energiách, Oil Drum, aby ho trajektóriou svojej vlastnej existencie poprel. Oil Drum prehral. Dňa 31. júla 2013 definitívne končí a zostane zachovaný len vo forme archívu ako dôkaz zlatej éry zdieľania informácií, ktorá je v nenávratne.

Osemročná misia kolektívneho odborného blogu, na ktorom sa článkami aj diskusiami podieľali prevažne geológovia a odborníci z upstreamu, sa začala skromne a jeho adresu poznali a navštevovali hlavne ľudia hľadajúci špecifické pracovné informácie a odborné rady. Až prišiel apríl 2010. Britský korporátny moloch BP vtedy nezvládol hlbokomorský vrt na lokalite Macondo v Mexickom zálive a nebol schopný sanovať následky explózie a požiaru vrtnej plošiny Deepwater Horizon. Relatívne malá návštevnosť Oil Drumu vyletela do závratných výšok, pretože ako jediný prinášal o dianí pod hladinou odborné články, nezmanipulované ideológiou mainstreamových korporátnych médií (korporátna kurva korporátnej kurve riť neurve ... pardon, aby som neurazila neurvalým slovníkom, tuto je oprava: vrana vrane oko nevykole), a najmä búrlivé rozsiahle diskusie za účasti geológov, skúsených fachmanov - ťažiarov, fyzikov, chemikov, ekológov a spanikárených obyvateľov dotknutých oblastí. Chodili tam tiež insideri z BP - whistlebloweri, od ktorých sa dalo všeličo dozvedieť o ľahostajnej lajdáckosti v oblasti bezpečnosti u megafirmy, ktorá mala vždy plnú korporátnu tlamu pokriku Safety First. Prevádzkovatelia blogu, strážiaci okrem iného aj vecnosť diskusií, vtedy toho veľa nenaspali. Na Oil Drume bol tiež non-stop živý záznam z divokého poškodeného vrtu, do ktorého dobiedzali ako v ranej ére počítačových hier nemotorné ROV - remotely operated vehicles, riadené z Hustonu partiou chlapcov s pevnými nervami. Po katastrofálnom zlyhaní BP v Mexickom zálive návštevnosť stúpla. Pretože až pri tragickom incidente, ktorý zničil Mexický záliv, si kopa ľudí uvedomila, aký beštiálny a primitívny je naturel západných korporácií a aká dôležitá je téma energií.

Rozlúčka štvorice prevádzkovateľov blogu bola presne v duchu Oil Drumu. Stručná a vecná. A diskusia presne v duchu obdobných rozlúčkových virtuálnych seáns - roztečená zoširoka do stratena. Neodchádzajte, budeme si to tu platiť!, vyl dav. Až kým nebol upozornený, že prepytujem expenzívnosť nie je hlavným dôvodom konca Oil Drumu. Dôvody sú iné - a tie sa veru diskutujúci nehotovali vyriešiť. Nedostatok nového obsahu a upadajúci počet prispievateľov. Niežeby v hlavách čitateľov a priaznivcov blogu nový obsah, o ktorý by sa radi podelili, nebol. Nie je a nebude čosi iné. Sloboda vyjadrovania. Tí, čo majú k energiám a našej budúcnosti čo povedať, sú spravidla skúsení praktici zamestnaní - no kde inde, v ropných korporáciách. Mnohí na významných postoch, ako sa dalo odsledovať z ich vyjadrení napriek anonymite. No a korporácie postupne-postupne až úplne zakázali svojim zamestnancom a manažérom pod hrozbou voľného výkopu (v lepšom prípade) akékoľvek verejné odborné diskusie. Ako potom zohnať nových kvalitných prispievateľov a nové témy? Anonymne? Aj s ohľadom na zverejnené parametre monštruózneho špehovacieho programu PRISM si nikto nelízne nerešpektovať príkaz korporátneho dinosaura, ktorý má síce malú hlavu, ale silné čeľuste a kontakty na PRISM, a anonymne písať odborné články vychádzajúce z jeho znalostí a skúseností.

Ako to už býva pri zániku známej internetovej lokality, hneď vznikajú mutanti, vytváraní smútiacimi pozostalými. Tento neborák http://peakoilbarrel.com/ však vyzerá, že bude mať život jepičí.

Energie sú pre budúcnosť sapienta kľúčové a bez ropy by technologicky vyspelý Západ padol rukcuk do začiatku 19. stotočia - aj čo sa počtu obyvateľov týka. Energie nám dochádzajú, ako bolo koniec-koncov opakovane vyargumentované aj na Oil Drume. A len zadubené korporátne totalitné mozgy - a ich predĺžené hnáty, ktoré si hovoria "demokraticky zvolení predstavitelia ľudu" - môžu byť presvedčené, že ak sa o tom nebude verejne a nahlas hovoriť, tak ku katastrofe nepríde.