To ticho z pocitu, že štátny prevrat riadil vrah Kuciaka – časť druhá

Katalin Tara

Poznám ornitológa a zanieteného sokoliara, ktorý celý život tvrdí jednu vec. „Hniedzoš“ - to je dravec, ktorého sokoliar vyberie z hniezda ešte, ako mláďa, následne ho vychová a naučí ho loviť je vždy oveľa lepší - odvážnejší lovec, ako dravec, odchytený v prírode v dospelosti, pretože dospelý sokol má reálne skúsenosti z prírody a uvedomuje si aj nebezpečenstvo, ktoré mu pri love hrozí. Kdežto hniezdoš nemá pri love koristi takmer žiadne zábrany a pokiaľ je správne vychovaný, potom loví svoju korisť nesmierne efektívne a pre svojho chovateľa sa stáva „hotovým pokladom“. Problém je, že hniezdoše majú pri love oveľa viac problémov a zranení, ako iné dravce a sami sa často stanú korisťou iných predátorov.

Preštudovala som asi všetku dostupnú prácu novinára Jána Kuciaka. Tiež dostupné informácie o ňom samotnom, jeho priateľke, vytvárala si tak ich osobnostné profily a snažila sa pri tom pochopiť, kým boli. Jednu vec som ale pochopila hneď ako prvú. Janko bol „novinársky hniezdoš“.
Bol mladý a preto neskúsený alebo skôr neostrieľaný. Veľa dôležitých vecí o skutočnom živote a práci investigatívneho novinára, ktoré ho mohol naučiť iba sám život sa nemal kedy naučiť, pre svoju krátku prax (18 mesiacov). Nemal takmer žiadne zábrany pri „novinárskom love,“ pretože si reálne neuvedomoval nebezpečenstvo, aké mu hrozilo. Opieral sa iba o zázemie redakcie, neuvedomujúc si pritom, že to nie je dostatočná ochrana. Vlastne sa ukázalo, že takmer žiadna, čo je tiež téma, minimálne na zamyslenie.
Pochádzal z jednoduchej rodiny bez vyššieho spoločenského postavenia a nemal majetné pozadie. Nikto mu v jeho nebezpečnej práci nekryl chrbát a nemá rodinu s vyšším finančným príjmom alebo takým spoločenským postavením, aby vôbec pátrala po jeho vrahovi na vlastnú päsť a už vôbec nie úspešne. Preto po jeho vrahovi okrem polície, nebude pátrať pravdepodobne nikto a možno vás prekvapím názorom, ale myslím si, že ani mainstreamoví novinári nie. Minimálne tí súčasní nie, pretože jeho smrť, zahalená tajomstvom im slúži viac, ako keby sa verejnosť dozvedela o jeho vrahovi pravdu. A zatiaľ nemal ani takmer žiadne reálne spoločenské postavenie. Bol iba veľmi aktívnym, pravdepodobne aj disciplinovaným zamestnancom, ale hlavne nesmierne horlivým a presvedčeným neoliberalistickým novinárom. A tak ho poznali aj ľudia z brandže.

Nechcem byť nijako cynická, skôr naopak, ale, ak niekto na Slovensku plánoval jeho popravu, aby vyvolal spoločenské nepokoje a pokúsil sa o štátny prevrat, potom si nemohol vybrať "lepšiu obeť" – čo potvrdzujú aj následné reakcie opozície,mainstreamu a pobúrenej verejnosti. A to by sme minimálne v rovine uvažovaní o jeho vražde mali pripustiť, pretože ten pokus o štátny prevrat sa reálne udial. Žiadať totiž odvolanie vlády tak, že sa niektorí aktéri postavia mimo ústavu je reálny dôkaz toho, že sa pokúsili o štátny prevrat. 
Kto teda Janka, ako vhodnú obeť označil? Na to existuje opäť logická a pravdepodobne správna odpoveď. Niekto, kto ho dobre poznal, tieto veci si uvedomoval a dokázal dať do súvisu. Inými slovami: Ten starý, takmer Sherlockovský výrok: „Vraha hľadaj medzi ľuďmi, ktorým jeho vražda vyhovovala najviac“, platí v tomto prípade asi dvojnásobne. A o tom, že jeho popravu niekto plánoval, dnes už asi nepochybuje nikto.

Gorilu začal vyšetrovať policajný tím pod vedením vyšetrovateľa Mareka Gajdoša, zriadený exministrom vnútra Danielom Lipšicom, ku koncu Lipšicovho funkčého obdobia napriek tomu, že Nicholsonová v roku 2012 tvrdila, že o tom vedel už 5 rokov. (Prečo?) 
Vyšetrovanie pod vedením Lipšicovho nominanta Gajdoša trvalo 4 roky a žiadne zásadné výsledky neprinieslo. 31. 12. 2016, zrazu Gajdoš za veľkého záujmu mainstreamu odchádza do civilu a tvrdí, že nemá dostatočne vytvorené podmienky na prácu od prezidenta PZ Gašpara, ministra Kaliňáka a hlavne od špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorého Gajdoš nepriamo označoval za zodpovedného z riadneho nevyšetrovania Gorily. Okamžite sa toho chytila opozícia s Matovičom na čele a poriadali sa protikorupčné pochody. Opozícia žiadala hlavu Kováčika. Na Slovensku sa však stalo zvykom, že protesty sú poriadané skoro takmer výlučne s manipulatívnym charakterom, pretože skutočná realita – spoločenská situácia je vždy akýmsi záhadným riadením osudu iná, ako je organizátormi protestov označovaná. Napr., opozícia, aby dostala davy na ulicu tvrdila, že Kováčik svojvoľne zastavil 61 trestných káuz, prevažne politických a nepodal jedinú obžalobu. Pravda je však taká, že Kováčik zastavil iba 6, niektoré zastavili vyšetrovatelia, niektoré dostali iní prokurátori a niektoré nie sú dodnes ukončené. 
Neskôr, cca o pol roka po Gajdošovom odchode, totiž prokurátor Kováčik verejne, prostredníctvom médii oznamuje, že práca vyšetrovateľov na Gorile značne po odchode Gajdoša pokročila, vyšetrovatelia pracujú s novými dôkazmi a začne sa s obviňovaním nových ľudí. 
Poviete si – výborne! Protesty zabrali. Problém je, že ja som si pri analýzach slovenského diania zvykla neveriť v pravosť ničoho, čo vidím a počujem a ako najlepším zmyslom na rozpoznávanie pravosti v dianí sa mi osvedčilo, všetkých a všetko analyzovať s podozrením, že veci sú inak, ako sa zdajú, pretože to, čo na Slovensku vidím alebo počujem prezentovať neoliberalistov, takmer vždy obsahuje skryté manipulácie verejnej mienky. A tak to je pravdepodobne aj s Gajdošovími vyjadreniami na verejnosti, pretože už o rok, presne o rok a 15 dní po odchode Gajdoša, tentokrát policajný prezident vyšiel s informáciou, že zo spisu Gorila je uzavretých a právoplatne ukončených 17 prípadov a ďalších 10 je ešte v štádiu vyšetrovania. Gajdošove slová môžu byť samozrejme (z časti) aj pravdivé a vedenie Smeru chcelo mať vyšetrovanie Gorily pod kontrolou vlastných ľudí a preto Lipšicovho nominanta (Gajdoša) bojkotovali. O to viac sa preto pýtam, ktorí ľudia a z čoho mali byť v Gorile obvinení, keď Smer chcel prevziať kormidlo vyšetrovania? A nemusí to byť automaticky tak, že Smer chcel zahladiť stopy. Naopak, možno, majú byť obvinení práve ľudia z opozície a bývalého vedenia SDKU, ktorí stále slovenskú politiku ovplyvňujú. Pri Gorile sa totiž dá počítať s kadečím. Bol to naozaj rozsiahly spravodajský kompromit. Z toho vyplýva jediná nová a podstatná vec. Protesty „Za slušné Slovensko,“ mohli byť vedené, nie zrovna slušnými ľuďmi so slušným zámerom. Ale mohlo to byť samozrejme aj inak. Nie som politička ani lobistka z priamym napojením na politiku. Píšem iba svoje názory založené na analýze dostupných informácii. That‘s All.

Určite ste si aj vy všimli, že opozícia volá po odvolaní prezidenta Gašpara takmer permanentne, pri každej kauze a už dlhú dobu. Ale organizátori protestov „Za Slušné Slovensko“ po Kuciakovej vražde, Gašparovu hlavu zrazu nežiadali, čo ma nesmierne prekvapilo. Obhajovali to tým, že chcú nechať policajnému prezidentovi priestor na vyšetrenie vraždy Kuciaka. Ale, prečo potom prezident Kiska, ktorý bez jedinej pochyby "držal" s organizátormi protestov (dokonca sa im v paláci poklonil) schválil, v poradí až druhú vládu navrhovanú Pellegrínim a aj to, až po rozhovore s budúcim, novým ministrom vnútra Druckerom, kde nový minister prezidenta, okrem iného, síce nepriamo ale takmer ubezpečil, že na poste policajného prezidenta sa budú konať personálne zmeny. A mňa opäť napadajú jednoduché otázky: Že by predsa len išlo po Ficovi, Kaliňákovi a nakoniec páde celej vlády aj o hlavu policajného prezidenta? A má to má súvis zo zvýšenou aktivitou a výsledkami (nielen) v Gorile? A pýtať sa na otázky, nakoľko ide o hlavu Gašpara musím aj ďalej, pretože iba pár dní po vražde, policajný prezident Gašpar vyhlásil, že chce vypočuť vo veci vraždy aj Toma Nicholsona. Ten už ale bol Kanade.

Gašpar je „ťažký kaliber“

Ja som samozrejme Kaliňáka a pol.prezidenta Gašpara v minulosti veľakrát kritizovala – a bolo za čo, ale pokiaľ chcem zostať objektívna, potom musím napísať aj to, že odborníci s reálnym, nie iba novinárskym pohľadom na prácu Kaliňáka (v polícii) a hlavne pol. prezidenta Gašpara - často samotní policajti tvrdia, že sú to práve Gašpar s Kaliňákom, kto na Slovensku rozložil organizovaný zločin. A to popri všetkých kauzách zostane faktom aj naďalej. Minimálne dovtedy, pokiaľ Gašpar bude sedieť na svojej stoličke a otvorene treba priznať, že si svoje kreslo prácou zaslúžil. Hovoria o tom jeho výsledky a často nekompromisné postupy. A to môže byť problém, pretože sú to opäť fakty ktoré hovoria, že prezident Kiska má otvorené kauzy, ktoré polícia stále vyšetruje. Napríklad kauza s pozemkami vo Veľkej Lomnici alebo otvorený prípad financovania prezidentskej kampane, v ktorej ide o škodu tzv. veľkého rozsahu a ktorá dostáva obvinenia, v súlade s platnou legislatívou do „najvyšších odstavcov.“ Gašpar sa k tomu vyjadroval 4.1. 2018 na tlačovej konferencií a rozhodne tie kauzy zastaviť nechcel. Ono celkovo, opozícia má na krku množstvo obvinení a tvrdiť, že všetky sú politicky vykonštruované, je holý nezmyslel, lebo veľa z nich podali napríklad aktivisti, či obyčajní ľudia s pocitom nespravodlivosti a krivdy. Preto sa zase musím logicky pýtať, nakoľko sú protesty „Za slušné Slovensko“ organizátorsky úprimné a nejde iba o ďalší neoliberálny komplot?

Život Tomasa Henryho Nicholsona - tak sa volá celým menom, mi v istých paralelách jeho začiatkov pripomína život Jána Kuciaka, ktorý tiež pracoval s presvedčením, že pracuje pre dobro celej spoločnosti. Minimálne v tom „dravom hniezdošstve.“ Tiež si pravdepodobne dostatočne neuvedomoval, ako sa ohrozuje, keď sa v tej dobe postavil proti Mečiarovi a Lexovi. Alebo to bolo inak a Tom vedel presne čo robí? Potom sa, ale znovu rečnícky pýtam, pre koho to robil, lebo, nehnevajte sa na mňa, ale je nie som v stave uveriť, že mladý Kanaďan, bez akéhokoľvek zázemia – učiteľ angličtiny, žijúci niekde na internáte, prišiel na Slovensko a z ničoho nič, tvrdohlavo začal bojovať proti Mečiarovi, až tak, že by sa mu Lexa postavil. Ja samozrejme netvrdím, že Mečiar alebo Lexa boli symbolom spravodlivosti, ale rozhodne sa na počkanie nevyhrážali smrťou zahraničným novinárom, žijúcim niekde na internáte a už vôbec nie bez skutočného dôvodu – iba za to, že píšu inak, ako by chceli. Tomu dnes neverí už hádam nikto - ani ten, kto by to z nejakého dôvodu chcel tvrdiť.

Nové heslo demonštrantov: „Ešte prídeme!“

Tom Nicholson v rokoch 2013-2014 prešiel v rámci akéhosi maratónu šesťdesiatdva gymnázií po celom slovensku. Zámerom prednášok podľa internetovej stránky Sorosovej nadácie OSF, pre ktorú to Nicholson robil, bolo ukázať ich videnie reality mladým ľuďom, ktorí majú byť podľa neho aktívnejší. Hovoril hlavne o potrebe priniesť spoločenskú zmenu. Tou zmenou malo byť rozhodovanie mladých ľudí o tom, aké má byť Slovensko v budúcnosti. A presne tento typ ľudí sa zúčastňuje na protestoch. Všetci hovoria o zmene, ale takmer nikto nehovorí, čo presne má tou zmenou byť a ako sa má vykonať. A prečo to píšem? Pretože si myslím, že nie je náhoda, že veľa skupín, tzv. „hlásateľov zmeny“, sa aktivovalo za posledné roky, ale hlavne po voľbách 2016. Ak totiž prejdem dve tretiny slovenských okresných miest a hovorím zo študentami gymnázií, učím pritom na štyroch vysokých školách ako napr. Nicholson, tak mám celkom slušnú predstavu o tom, ako, ale hlavne „kam až“ tých ľudí dokážem overenými manipulatívnymi praktikami dostať. A to je nesmierne dôležité, pretože na Slovensku sa protestuje s prestávkami od roku 2016 pomerne často a štrajky sa stali akýmsi prirodzeným druhom spoločenskej aktivity ľudí. Hlavne mladých. A ten, kto takýmto potenciálom – „zbraňou hromadného ničenia tradičných názorov“ v spoločnosti disponuje, dokáže ľudí dostať do ulíc, obrazne na „lusknutie prstami,“ ten dokáže v spoločnosti vlastne čokoľvek a je oveľa silnejší, ako "iba" so spisom Gorila v ruke. Stačí iba dať spoločnosti ten „správny impulz.“ Napríklad vraždou novinára a jeho priateľky.

Inými slovami: Ja si myslím minimálne to, že protesty neskončili. To ani náhodou. A vôbec v nich prvorado nejde o zmeny v spoločnosti, ale o zmenu vládnucich politických táborov. A ak máme reálne hovoriť o spoločenskej zmene, potom je to prepólovanie spoločnosti z tradične konzervatívnej na neoliberálnu. A to bola podľa môjho názoru pravá, takmer celoživotná úloha Toma Nicholsona na Slovensku. 
Zároveň je to odpoveď na otázku: Nakoľko je takéto Slovensko slušné? Ale hlavne, ku komu budeme slušní, sami k sebe alebo nebodaj k okoliu? A, ako pre Boha? Podpaľovaním politických budov a vyhrážaním sa fyzickou likvidáciou politikom? Alebo rovno vraždením novinárov? 

 
0
Roland Edvardsen

Nedávno si tu písal, že keď niekto pred tebou povie slovo Kuciak, tak mu v sebeobrane rozbiješ hubu.
Popravde, ja už, keď vidím to slovo napísané, tak mám chuť ísť rozbíjať huby. :-D
Strašne mi to už lezie na nervy.

Ľubov

predávkovali to tak,že je každému už z toho slova a aj z tej fotky na zvracanie.Fuj,toto prečo pozostalí dopustili?

Ja fakt neviem,Aman,ako to tu vydržať medzi regulérnymi zombíkmi.Poraď volačo!

Roland Edvardsen

Áno, ten jeho nechutný ksicht tiež už nemôžem ani vidieť (jeho tvár bola objektívne nepekná, vôbec nepôsobil sympaticky, ale skôr ako nejaký slizák a degenerát - jednoducho novinár, no :-)).

Čo navrhujem? Naozaj nič výnimočné. Mne pomáha napr. umenie (hudba, dobrý film), prípadne nejaký šport (ja rád plávam), skrátka treba sa nejako inak zabaviť a nesledovať furt len tie správy a (politické) články, lebo inak sa zbláznite.

Ľubov

Určite. Ale ide o to,nech ho už nechajú na pokoji.Je to neľudské vláčiť ho ako mrcinu stále hore dole.

Čo sa týka tej miery,čo spomínaš,je tu jeden problém,že niektorí už máme určitú závislosť,politika môže byť životný štýl,aj zábava,aj adrenalí a aj závislosť.
Politik by mal byť istým spôsobom vášnivý,expresívny,v eď preto sme si všimli aj P.Sochu.

Norman

Lubov, Aman ti dá len vyhýbavú odpoveď, lebo sám nevie, sám píše "Strašne mi to už lezie na nervy" a soptí (napr. na katolíkov).

Ja ti poradím, ako vždy, naozaj.
Riešením je z času na čas nejakého zombíka preplexnúť.
Nemusíš fyzicky, i keď ani to sa nevylučuje, ale sem tam sa s nejakým slovne pohrať, trocha do neho drcnúť, palicu podložiť. To ti určite pomôže lepšie ako film, hudba alebo plávanie :-))
Hrrrrr na ne :)

Ale aj tak by som chcel dodať, že tento portál, aj keď sa to azda nezdá, nie je vôbec zameraný na politiku - tá je tu len druhotná a nie je či nemala by byť zdroj problémov, ale naopak, slúžiť ako kanalizátor stresu, odvod negatívneho prístupu, ako pozadie procesu mentálneho kultivovania aposilovania.
Nemusí to byť priamo vidno, ale je to tak :) Malo by to byť tak.

Norman

som explicitne tam napísal, "v reálnom živote" a keď ho povie s pátosom ako o obeti. Samozrejme, že kritiiku a čierny humor na tu figúru naopak stále vítam.

slaven1

Rozhovor Jána Kuciaka a Mariána Kočnera 5. septembra 2017 (kompletný prepis):

Kočner: Dobrý deň, odpísal som vám na váš e-mail.

Kuciak: Áno, videl som.

Kočner: Ešte raz zdôrazňujem, že buď zverejníte moje odpovede tak, ako som ich povedal, alebo ak nie, tak potom si neprajem, aby ste ich uverejňovali vôbec a ešte sa vás chcem pán Kuciak opýtať jednu vec.

Kuciak: Áno?

Kočner: Vysvetlite mi, prečo vás tak strašne zaujíma moja osoba, platí vás za to niekto?

Kuciak: Nikto.

Kočner: Nikto vás neplatí, počujeme sa? Haló?

Rozhovor sa na chvíľu prerušil.

Kočner: Tak ešte raz sa pýtam, niekto Vás za to platí alebo vás úkoluje?

Kuciak: Nikto ma neplatí, ani ma nikto…

Kočner: (nerozumieť)

Kuciak: Ste sa pýtali, tak vám odpovedám.

Kočner: Tá vaša aktivita k mojej osobe je neskutočne agresívna, ja sa vás pýtam, čo je vás do toho, či som ja niečo predal alebo kúpil? Teraz rozprávam ja, tak buďte ticho!

Kuciak: Pýtajte sa.

Kočner: Čo je vás do toho, hej? Čo vás je do môjho podnikania? Vy máte pocit, že to je vec celospoločenského významu, ktorá by mala zaujímať vašich čitateľov? Či Kočner predal nejaký byt alebo nepredal?

Kuciak: Áno, je to možno…

Kočner: (nerozumieť)

Kuciak: Pýtate sa ma, chcete odpoveď?

Kočner: Áno.

Kuciak: Môže byť vecou spoločenského záujmu, zatiaľ ešte neviem žiaľ…

Kočner: Z akého dôvodu?

Kuciak: Pre pochybnosti, ktoré existujú okolo vášho podnikania.

Kočner: Počkajte pán Kuciak, aké vy máte pochybnosti o mojom podnikaní?

Kuciak: No tak vyplývajú aj z toho, že ste obvinený z ekonomických trestných činov, toto konkrétne myslím, že sa to týka správy cudzieho majetku.

Kočner: Správy cudzieho majetku. Viete vy, z čoho som ja obvinený a prečo som obvinený? Máte pocit, že predaj nejakého bytu sa týka môjho obvinenia?

Kuciak: Môže sa týkať, nemusí, to ja neviem.

Kočner: Môže sa to týkať, ale sa to netýka.

Kuciak: To tvrdíte vy.

Kočner: No pán Kuciak, poviem vám ja jednu vec. Začnem sa zaujímať, pán Kuciak, teraz ja o vás, o vašu matku, o vášho otca, o vašich súrodencov, o všetkých sa začnem zaujímať a budem aj ja o vás zverejňovať všetko, čo o vás nájdem, pán Kuciak. Budete prvý, uprednostním vás pred pani Tódovou, pretože vy to, čo robíte, tak robíte veľkú nadprácu a ja som presvedčný o tom, že si vás niekto najal, že vás za to niekto platí, neviem vám to teraz dokázať.

Kuciak: Lebo to nie je pravda.

Kočner: Ale veď viete, že aj to, čo vy píšete, to tiež nie je pravda a píšete klamstvá. Keby ste si so mnou sadli a zoberiem všetky tie články, ktoré mám rozobraté, tak vám ukážem a podčiarknem, kde klamete. Viete prečo klamete?

Kuciak: Prečo?

Kočner: Lebo ste hlúpy a zle si spájate súvislosti. Ale hlavne, niekto vás naviguje. Ja viem, kto vás naviguje a viem kto vás kŕmi informáciami, ale musíte si uvedomiť, pán Kuciak, jednu vec, ste informovaný jednostranne a účelovo ľuďmi, ktorí páchajú trestnú činnosť a ja sa snažím páchaniu trestnej činnosti zabrániť.

Kuciak: Neviem, čo konkrétne máte na mysli.

Kočner: Ja veľmi dobre viem, koho mám na mysli, ja viem, s kým komunikujete a kto vám dáva informácie, ja nie som padnutý na hlavu.

Kuciak: Som novinár, komunikoval som s hocikým, ale nikdy nešiel prvý impulz od nikoho iného.

Kočner: Pán Kuciak, vy nie ste novinár. Vy ste malý pisálek, ktorý robí na objednávku. Vy máte od novinára naozaj ešte veľmi ďaleko. Novinárov na Slovensku je veľmi málo, ale vy medzi nich zatiaľ určite nepatríte, pán Kuciak. Možno raz budete, ale zatiaľ nie. Zatiaľ ste niekto, kto píše na objednávku. Ešte raz, nemôžem povedať, že vás za to niekto platí, platí vás váš zamestnávateľ, to vás platí určite a neviem vám dokázať, že je za tým aj niečo iné, ale keď vám to budem vedieť dokázať, pán Kuciak, tak vám garantujem, že skončíte s písaním, pretože vás budem pranierovať. Keď budem teda tie dôkazy mať, teraz ich nemám. Ale verte tomu, že urobím všetko pre to, aby som ich získal, ak existujú. Aby som ukázal Slovensku, kto si na Slovensku dovolí špiniť bez toho, aby mal overené informácie. Vy ich overené nemáte.

Kuciak: Môžem sa k tomu aj ja vyjadriť, či budem len počúvať?

Kočner: Môžete.

Kuciak: Všetky veci, ktoré som napísal, či sa vás to týka alebo netýka, sú z verejne prístupných zdrojov. Všetky som tam uviedol, častokrát som ich aj zverejňoval a myslím, že v tom nie je žiadny problém. Pri každej téme logicky komunikujem s ľuďmi, ktorých sa týka. Čiže, ak som písal o vás, komunikoval som s ľuďmi z Technopolu.

Kočner: Počkajte, pán Kuciak, čo ja mám s Technopolom? Môžete mi to vysvetliť? Môžete mi povedať, čo ja mám s kauzou Technopol? Konkrétne povedzte čo”

Kuciak: Získali ste dom od pani Pávkovej, to je jedna vec a druhá vec sú vyjadrenia.

Kočner: No počkatejte, nie, nezískal, kúpil som od pani Pávkovej dom, ale čo to má spoločné s kauzou Technopol?

Kuciak: No pani Pávková bola obvinená pre údajnú krádež tých akcií.

Kočner: Ešte raz. Ja som kúpil dom, ktorý bol na predaj na internete. Bol v ponuke, čo je na tom zlé, čo je na tom trestný čin?

Kuciak: Ale to nie je jediná vec.

Kočner: A ďalšia? Čo mám teda s kauzou Technopol, okrem toho,že som kúpil dom?

Kuciak: Všetci ľudia okolo danej kauzy sú vaši známi a za úver ručí firma Midas Investment, ktorá vystupuje v ďalších vašich kauzách.

Kočner: Za úver kto ručí?

Kuciak: Firma Midas Investment.

Kočner: Odkiaľ máte takú sprostosť?

Kuciak: Je to v centrálnom registri záložných práv.

Kočner: Aha, áno, firma Midas Investment ručí za úver, hej? A čo ja mám s firmou Midas Investment?

Kuciak: Vystupovala vo viacerých vašich kauzách, o ktorých vy hovoríte, že s tým nič nemáte. Vyskytla sa napríklad pri kauze Welten. Nechcem, aby náš spor bol osobný, písal som o vašom podnikaní.

Kočner: Nie, nie, pán Kuciak. Vy ste veľmi osobný, ste jeden zlý človek, ktorého niekto úkoluje a verte mi, že prídem na to, kto vás úkoluje.

Kuciak: Nemáte pravdu.

Kočner: Mám, mám, mám. Tak ako vy nemáte pravdu v ničom, viete, tak ja si myslím, že mám. Ale môžete si byť istý, že začnem sa vám osobne, pán Kuciak, špeciálne venovať.

Kuciak: To je vyhrážka?

Kočner: Prečo? Pokojne vám to hovorím. Začnem sa špeciálne venovať vám a vašej osobe, vašej matke, otcovi a vašim súrodencom.

Kuciak: Viete kto zaťahuje do takýchto sporov rodinu?

Kočner: Ale choďte mi do riti s vašimi názormi, prosím vás! Vy tiež zaťahujete do týchto vecí moju rodinu a ani o tom neviete a ja vám poviem len jedno.

Kuciak: Nerobím to úmyselne.

Kočner: Akonáhle zistím nejakú špinu, nejaké prešľapy u vás, u celej vašej rodiny, ešte raz, nejakú špinu, prešľapy, trestné činy u vás a vašej rodiny, každý má niečo za nechtami, buďte si istý, že to takisto zverejním ako vy. Ale takisto s dôkazmi, bez dôkazov nie, len s dôkazmi, takže budem, pán Kuciak, hľadať. Budete prvý, ktorý bude uverejnený na mojej internetovej stránke, venujem vám ako prvému novinárovi čestné miesto. Ak ste slušný a čestný, tak tam nebudete, ale ja si to nemyslím.

Kuciak: Dúfam, že tam nebudem.

Kočner: Dovidenia. Verte tomu, že budete.

 

Kočner priznal, že polícia sa o neho nezaujímala

“Nie, nebol som v tejto veci predvolaný. O uvedenom trestnom oznámení som ani nevedel. Dozvedel som sa to až teraz, po hroznej udalosti, keď o všetkom informovali médiá,” povedal pre pluska.sk Marián Kočner  koncom februára.

V práci, ktorú už nestihol dokončiť zavraždený novinár Ján Kuciak, pokračuje medzinárodný investigatívny tím. Do projektu sa zapojili Aktuality.sk, denník Sme, Denník N, Nový Čas, Hospodárske noviny, denník Postoj, týždenník Trend, televízia Markíza, televízia Joj, Aliancia Fair-play, Český rozhlas, švajčiarsky Blick, poľský Onet a nemecký Die Welt.


https://slovensko.hnonline.sk/1724506-skoncite-pisat-budem-vas-pranierov...



Stanovisko podnikateľa Mariana Kočnera

„Všetky maistreamové médiá uverejnili informáciu pod titulkom NAKA opäť zastavila trestné stíhanie voči Kočnerovi. To je klamstvo. Je to opäť výmysel maistreamových médií, aby opäť z toho urobili senzáciu,“ uviedol podnikateľ Marian Kočner v reakcii na publikovaný prepis rozhovoru medzi ním a novinárom Kuciakom.

„Pán Kuciak, po tom, ako podal trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté, dostal uznesenie. V uznesení sa píše, že voči uzneseniu je možné podať sťažnosť, resp. odvolanie. Pán Kuciak sťažnosť nepodal,“ dodal.

Príčina nepodania môže byť podľa Kočnera z dvoch dôvodov. „Po prvé, buď s rozhodnutím vyšetrovateľa policajného zboru, ktorým to bolo odmietnuté súhlasil, alebo po druhé: vedel, že odvolanie by skončilo tak isto, pretože musel veľmi dobre vedieť, že to nie je trestný čin nebezpečného vyhrážania.“

„Každý, kto má IQ aspoň 70 a prečítal si rozhovor, ktorý som s ním viedol, musí pochopiť, že o žiadne vyhrážanie v tomto prípade nešlo. Ja som povedal, že ak nájdem dôkazy, ktoré budú svedčiť o tom, že pán Kuciak píše na niekoho objednávku, tak ich zverejním. A dnes všetci prestitúti prskajú, že čo si to dovoľujem, také niečo povedať – opäť by som pripomenul všetkým kauzu Lipšicove stádo, kde sme sa jednoznačne a s dôkazmi mohli presvedčiť o tom, že prestitúti píšu na objednávku nielen politikov, ale píšu aj na objednávku tých, ktorí sú ochotní im za to zaplatiť. A nič iné som v tomto prípade nepovedal – ak také dôkazy nájdem, zverejním ich. Ak ich nenájdem, tak ich nezverejním.“

Podľa našich informácií sťažnosť, resp. odvolanie voči uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru podali aktuálne rodičia zavraždeného novinára Kuciaka. Natískajú sa preto otázky: nesúhlasia rodičia s rozhodnutím svojho syna, ktorý tak približne pred polrokom neučinil? Poradil im to ich právny zástupca Daniel Lipšic, ktorý je aktuálne vo výkone trestu?

https://www.hlavnespravy.sk/zverejnili-cely-prepis-rozhovoru-medzi-podni...

Norman

je to zaujímavé upozornenie, a ten rozhovor je obsiažnejší, než to čo som videl doteraz.
Ale na čo to sem kopíruješ celé, také množstvo, keď je to už na HS? Stačilo dať malé upozornenie a link.

To nepochopím. Veď to nie je niečo, čo sa stratí. A v komentároch takýto rozsah už naozaj vadí. len zneužívaš tú slobodu, že to tu nie je veľkostne limitované. Musia ľudia naozaj zneužiť všetko, čo nie je zakázané?

Prečo si vlastne nezaložíš niekde blok, ak máš také tendencie, a tu môžeš kludne dávať linky na tvoje články, ak teda chceš, nič proti tomu. Alebo facebook účet a môžeš tam na protislužbu propagovať Nadhlad. To by bolo užitočnejšie pre obe strany.

slaven1

ale, mal by si byť rád, že som ti ušetril robotu a nemusíš sem prepis rozhovoru "s novinárom z piatej kolóny" dávať ty..

Ale na čo to sem kopíruješ celé

- pre technickú stránku: čím viac sa to "namnoží" tým je väčšia šanca, že sa to zachová

- pre umeleckú stránku: skopírovaný (veľmi dobrý) článok so skopírovanými (veľmi dobrými komentármi) komentármi.

- pre celkový pocit: prosto sa to sem "sadne"

Akože ty na svoj web môžeš kopírovať celé články a ja na tvoj web nemôžem kopírovať celé články? :-)

Iba bodovo:

- nie je to zneužívanie, robím to veľmi riedko

- ľudia apoň jednu nezakázanú vec nezneužívajú

- toto, nadhlad.com je môj blog. Blogujem cez komenty (lebo články mám zakázané,  bo email)

Norman

že si si Nadhlad tak oblúbil, že "bloguješ cez komenty" a Nadhlad je "tvoj blog".
Bohužiaľ, Nadhľad nie je blogovací server, proste to nie je jeho podstata. Ale to už vieš.
Dal som ti vyššie dobre mienené rady, ako by mohla naša spolupráca lepšie pokračovať aj cez tvoj blog či FB konto, Takéto blogovanie, týmto spôsobom tu v komentároch, len zabíja tvoju tvorivosť - to myslím bez irónie.

Ale dobre, len som sa pýtal.
Ten rozhovor s Kušnierom je naozaj dobrý, typický prestitút.

slaven1

Americký veľvyslanec Adam Sterling a novinár píšuci v slovenčine Ján Kuciak

 

V dňoch a týždňoch po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som našiel istú útechu v rastúcom obdive voči Jánovi, jeho novinárskym kolegom a slovenskému ľudu. Uplynulé týždne pridali ďalšiu kapitolu k významným dejinám odvahy Slovákov byť slobodnými. Napriek oprávnenému smútku a hnevu, ktoré všetci cítime, mali by sme tiež vziať na vedomie, že Slováci naďalej tvoria vlastný osud, tým, že chránia svoje hodnoty.

Ján ako investigatívny novinár zasvätil svoj talent službe pravde a ľuďom Slovenska. Ján a novinári ako on hrajú na celom svete zásadnú úlohu pri udržiavaní zdravej demokracie. Vláda ľudu si žiada informovanú voličskú verejnosť. Napokon, sú to sami ľudia, kto musí rozhodnúť v akej krajine chcú žiť.

Novinári ako Ján, ktorí na seba preberajú rolu informovať verejnosť a brať na zodpovednosť volených predstaviteľov, prejavujú odvahu byť slobodnými každodenne. Odhaľujú a prezrádzajú významné a nepríjemné pravdy, často za veľkú osobnú cenu. Na rozdiel od niektorých samozvaných „alternatívnych novinárov“, ktorí sa snažia podkopať demokratické hodnoty šírením konšpiračných teórií a dezinformáciami, investigatívni žurnalisti sa podujali na tvrdý chlebík – overujú si fakty u zdrojov a preosievajú údaje, aby poskytli presné, informované správy. Vzdávam hold ich odvahe, odhodlaniu a ich schopnostiam – a opakujem, že je neprijateľné, aby museli čeliť násiliu alebo zastrašovaniu, nech by to bolo kdekoľvek.

Zatiaľ čo novinári odhaľujú pravdu a informujú verejnosť, bežní občania majú zodpovednosť viesť a formovať svoje demokratické spoločnosti. Aj tu som sa opäť pristihol pri obdive nad odvahou a dôstojnosťou Slovákov. Dni a týždne po Jánovej smrti zastihli obyčajných slovenských občanov pri pokojných zhromaždeniach po celej krajine, na obranu otvorenosti, slobody prejavu, demokratických hodnôt a slušnosti.

Tento rok si pripomíname 25. výročie založenia Slovenska a 100. výročie založenia prvej, demokratickej Československej republiky. Dnes môžeme oslavovať tieto výročia – ako aj trvalé putá medzi našimi dvoma národmi – vďaka generáciám ľudí, ktorí mali odvahu byť slobodní. Je mi nesmiernou cťou sledovať novú generáciu, ktorá prejavuje rovnakú odvahu v tejto významnej chvíli slovenských dejín.

https://sk.usembassy.gov/sk/odvaha-byt-slobodnym-je-odvahou-ozvat-sa/
https://komentare.sme.sk/c/20792323/odvaha-byt-slobodnym-je-odvahou-ozva...