Len tak, o počasí

Spomínam si na jeden nemecký dokument o novozélandských papagájoch kea. Odznela v ňom takáto hláška: „Počas nášho pobytu pršalo iba raz. Ale tri mesiace vkuse.“

Pre zaujímavosť, nemeckí dokumentaristi nechali papagáje kea, aby im rozobrali auto. Tie otrhali všetko, čo sa im fyzicky dalo odtrhnúť, povyťahovali tesnenia… Taká deštruktívna hra.

 

Ale o inom som chcel.

 

Nie tak dávno, je to len niekoľko týždňov dozadu, sme boli zúfalí zo sucha. Z dlhodobého sucha. Najmä na južnej Morave už od vlani riadne cítili zrážkový deficit v stovkách milimetrov. Podzemná voda im tak klesla, že nemali z čoho čerpať vodu na zavlažovanie a akýsi magor na niekoľko dní pripravil celú dedinu o vodu, lebo si chcel napustiť bazén. Aj u nás na Slovensku bolo sucho, ale nie také katastrofálne. Ale aj tak sme všetci netrpezlivo očakávali dážď, až sme sa ho nakoniec dočkali, len niekde ho spadlo viac ako by bolo milé. Predsa len 100 litrov na meter štvorcový počas niekoľkých málo hodín sa musí nejako prejaviť, zvlášť ak spadnú na už nasýtenú pôdu. A tak niektorí naši spoluobčania mali doma plávajúce podlahy a vodné postele, aj keď ich nikdy nekupovali. Ja viem, čierny humor v tomto prípade nie je na mieste.

 

V niektorých prípadoch si za to ľudia môžu sami, lebo si postavili domy priamo v záplavovej nive rieky. Veľa riek je síce regulovaných, ale záplavová niva zostane záplavovou nivou aj napriek regulácii.

Inokedy zasa voda stečie po holom odlesnenom svahu, lebo les, ktorý by ju mohol buď zadržať alebo aspoň spomaliť, sa nachádza na vagónoch smerujúcich do Poľska alebo do Rakúska.

 

Dnes máme prvý letný deň, začína sa astronomické leto, nepotrvá dlho a bude žatva. Dážď úrode iste pomohol. Ale ak bude stále mokro, vjazd ťažkých strojov na rozmáčané rozbahnené polia brutálne ešte viac utlačí už aj tak dlhé roky dlávenú pôdu, až tak, že tá už vôbec nebude schopná prijímať dažďovú vodu a tá len stečie po povrchu a do priehrad spláchne aj to málo humusu, ktoré v pôde ešte zostalo.

Obilie bude treba dosúšať, aby v sýpkach neplesnivelo.

Ak treba niektoré porasty postriekať proti chorobám a škodcom (ja viem, nie je to dobré pre naše zdravie, ale vysvetlite to americkému chrobákovi a plesni zemiakovej), dážď spláchne postrek. Nehovoriac o ďalšom utláčaní pôdy traktormi a postrekovačmi.

 

Hnusné hrdzavé slimáky-bezdomovci teraz majú raj na Zemi, až taký, že niekde vysadená priesada kapusty z hodiny na hodinu mizne pred očami.

 

Ale prírode dážď jednoznačne pomôže. Naplnia sa studničky, tráva a stromy sa už teraz zelenejú sviežou zeleňou, dážď spláchne zo vzduchu prach a vyčistí ho. Hubári sa vyroja ako včely a naplnia si košíky.

Najviac to asi pocítia smrekové lesy. Smrek bude mať konečne dostatok vody, aby mohol vytvoriť dosť živice na zaliatie lykožrúta a na mnohých miestach skončí lykožrútová kalamita. A drevorubači si budú musieť nájsť inú zámienku na holoruby.

 

Len tak mimochodom, o papagájoch sa hovorí, že sú inteligentné. Tie novozélandské sú iste technicky zdatné, ak dokážu rozobrať terénne nákladné auto. Ale keby boli naozaj inteligentné, tak ho dokážu poskladať do pôvodnej podoby.

 

Len toľko som chcel.

Ľubov

Myslím,že tomu rozumieš,ako to vidíš? Myslím si,že lepšie takto,ako sucho a 39 v tieni.

Les pookrial,čo to urobí s úrodou obilia,neviem- dlhý čas sa hovorí o tom,že potravín bude menej. Včera som bola v lese hľadať dubáky,vraj rastú. No,chodla som,ďaleko zašla sama a tu zrazu rovno predo mnou niečo veľké,hnedé a trocha lesklé.Pochopla som hneď. Pomaly som sa otočila,žiadne prudké pohyby,kanadský film Medveď som videla sto krát. Nič,ale situácia vážna:len les,ja a medvedie .
Na asfaltku som sa dostala ako v tranze a tam nejakí hubári chytráci hovorli,že medveďov je teraz velmi veľa,z Vtáčnika tí starší samci vyháňajú mladších smerom na Tribeč.
Takže opatrne.

Alex

Kedysi:
Je sucho. Oy vey.
Je mokro. Oy vey.

Dnes:
Je antropogénne sucho. Oy vey.
Je antropogénne mokro. Oy vey.

Dusanbe

zožerie všetko - od bobúľ, cez korienky, menšie vtáky až po choré ovce.
Žije pomerne vysoko v horách, v zime sa zahrabe pod sneh a prežije.
Obytné auto nemeckých filmárov zbaví tesnení, mäkých častí a hadičiek len tak, mimochodom - medzi olovrantom a večerou.
Ak by sa nebodaj filmári nehýbali dlhšie - rozoberie zrejme aj ich.

Napriek tomu je to ohrozený druh a musí byť chránený.
Zrejme pred človekom a dôsledkami jeho činnosti.