Podobným článkom sa nevenujem, sú ich pravidelne desiatky, ich dosah je absolútne nepodstatný a ich vyvracanie či vysmievanie je zbytočné. Ani ten článok, ktorý vám predstavím, nie je nič nové, je to len ďalšia ukážka, že keď sa minú všetky možné ideologické línie, keď takmer všetky vyhoria a už sú absolútne nezaujímavé (neprinášajú už ani peniaze, ani spoločenské postavenie), ideologickým parazitom nezostáva nič iné, len čoraz častejšie používať posledný trumf, posledného žolíka - holokaust. Chodia do neho ako do válova, aspoň na chvíľu sa zohriať a nažrať v nedobytnej a cenzúrnym zákonom chránenej pevnosti.

        joker (foto: Jetotak)

V tomto prípade nie je ani podstatné, že pod článkom je zakázaná diskusia - to je u nich, liberálov a multikulti pluralistov,  bežné. Ja sa skôr obávam, že onedlho pri prevracaní kabátov začnú miznúť aj samotné članky, a tak som si ho dovolil sem skopírovať celý, bez akejkoľvek zmeny. Nie, nejde o corpus delicti. Úžitok článku je jedine v tom, že ľudia, ktorí by ináč na Jetotak nezablúdili, môžu vidieť, akými zbraňami už možno narábať  v "politckom diskurze". Konkrétne tých pár bodov preberem na konci, najprv dáme plný priestor hosťovi:

Všetky cesty vedú z Auschwitzu

autor: Michal Havran ml.

Kerekešovci vydržali v podzemí Grandhotela v Starom Smokovci do 44. roku. Prišli z Vranova nad Topľou, neviem, koľko ich bolo. Babička bola v tom čase riaditeľkou hotela a starý otec spoluvlastníkom. Dnes ho majú Rezešovci. Alebo už nemajú. Kerekešovci boli jednou z mála židovských rodín z východného Slovenska, ktorej sa podarilo utiecť pred transportom.

Jednosmerné chartre do Auschwitzu a Sobiboru plánovalo Gestapo. Nemali veľa práce. Jeden z jeho predstaviteľov, meno si našťastie nepamätám, po vojne spomenul, ako dobre sa im na Slovensku pracovalo. Bohabojní a vďační Slováčikovia udávali židov, komunistov, luteránov, udávali všetkých, udávali aj emigrantov, mŕtvych, nenarodené deti, duchovných aj židovské milenky Nemcov.
 
Rodina vydržala v úkryte dva, alebo tri roky. Možno by vydržali celú vojnu, keby ich neudali na sídle gardy v Poprade zamestnanci hotela. Riaditeľka ukrýva židov, kŕmi ich a občas v noci, keď si je istá, s nimi sedí v salóniku a diskutuje pri sviečkach. V salóniku je dnes fajčiareň, chlad a smrad. Kerekešovcov a starých rodičov zobrali v štyridsiatom štvrtom. Prišla garda a Gestapo, dali si koňak a kávu, to viem presne, dali si zavolať starých rodičov, zatiaľ nechali prehľadať hotel a našli ich. Pre jedných Buchenwald, pre druhých Poľsko. Starí rodičia sa vrátili, časť z Kerekešovcov už nie. Deduško prestal po vojne navždy hovoriť svojou rodnou nemčinou. Pred vysídlením ich zachránil prezident Beneš, osobný priateľ a svadobný svedok. Beneš vedel, že Gregor Molitoris, babičkin brat, bol styčným dôstojníkom londýnskej vlády s povstalcami. Vedel aj to, že v 44. ho chytilo v Novom meste nad Váhom Gestapo. Dodnes sme nezistili, kde skončil potom, ako ho z výsluchu na Dunajskej odviezli do Berlína.
 
So zvyškom Kerekešovcov si babička písala až do smrti. Po vojne sa odsťahovali do Austrálie. Na Vianoce jej posielali ovocie, o ktorom sme ani netušili, že existuje. A pohľadnice. S kengurami, papagájmi a maorskými kerkami. Starí rodičia, ich židovskí priatelia, ich mŕtvi boli súčasťou sprisahania. Veľkého dejinného sprisahania proti nacizmu a rasizmu. Tollkien v tom čase písal nemeckému záujemcovi o vydanie Hobita, že to nemôže povoliť, pretože sa ho v zaslanom dotazníku pýtajú, či nemá židovských predkov. „Žiaľ nie,“ odpovedal Tolkien. Hanna Arendtová v korešpondencii s Geršomom Šolemom márne volala po vytvorení židovskej armády. Spojenci nebombardovali trate do Auschwitzu a židovské povstanie v Sobibore a vo Varšavskom gete skončilo tragédiou. Hans Jonas si po vojne položil otázku, aký je to Boh, ktorý nepočuje modlitby šesť miliónov ľudí vo vyhladzovacích táboroch.
 
Pozorujem idiotov plných nenávisti s reláciami na Vive, Slobodnom vysielači, hlupákov, čo sa zmocnili hnutia Anonymous. Fotia si ľudí, šikanujú ich, píšu o židovských médiách a severských tvárach, váľajú sa ožratí pod Svätoplukom, pochodujú mestom za sprievodu polície. A priznávam, že som dedičným príslušníkom sprisahania. Sprisahania ľudí, ktorí odmietajú, aby sa vo voľbách používala otázka pôvodu. Denne konšpirujem proti myšlienke, že jeden národ a kultúra sú prekážkou emancipácie druhého a že existujú kultúrne hierarchie. A spriadam verejné plány proti tým, čo si vo svojej paranoidnej viere v neslobodu myslia, že všetko čo robíme, je výsledkom želania neviditeľných entít. Áno, som súčasťou takého sprisahania a cítim sa v ňom výborne. Lebo nechcem žiť v na kontinente, kde všetky cesty vedú do Auschwitzu.

-----------

Nuž a tu sú moje drobné poznámky:

Bohabojní a vďační Slováčikovia - keďže je možné verejne nazývať Slovákov takto, určite je možné požívať na iné skupiny obyvatelstva názvy ako icíkovia, židkovia a podobne. Sloboda a rovnoprávnosť, nie?

...udávali aj emigrantov, mŕtvych, nenarodené deti, duchovných aj židovské milenky Nemcov - fascinujúca myšlienka, udávanie nenarodených detí, azda svetová novinka. Tu by som chcel počuť nejaký príklad, ako to je myslené, ale žiaľ, asi sa nedočkám.

Možno by vydržali celú vojnu, keby ich neudali na sídle gardy - oni Kerekešovci by zaručene v pokoji vydržali vo svojom vlastnom hoteli do konca vojny, ak by ich vlastní sionistickí súkmeňovci nevyvolali SNP.

Starí rodičia sa vrátili - to je určite lož. Každý vie, že starších práceneschopných ľudí a židov posielali v táboroch rovno do plynu. Pán Havran sa tu dopúšťa popierania holokaustu, a na to sú paragrafy.

So zvyškom Kerekešovcov si babička písala až do smrti. Po vojne sa odsťahovali do Austrálie... - no, aspoň vieme, komu náš bohatý štát platí odškodné. Ozaj, pán Havran naozaj až do konca vôbec nepíše, koľko Kerekešovcov bolo a koľko ich počas vojny zahynulo. Prečo nevyčísli obete?

... aký je to Boh, ktorý nepočuje modlitby šesť miliónov ľudí vo vyhladzovacích táboroch - to je teologická otázka, ale v danom kontexte pre danú abstraktnú otázku je odpoveď jasná - ten krutý boh je bezpochyby židovský.

Pozorujem idiotov plných nenávisti s reláciami na Vive, Slobodnom vysielači, hlupákov, čo sa zmocnili hnutia Anonymous. - Tu je to najzaujímavejšie. Takže už možno oficiálne nazývať v masmédiách  celé skupiny obyvateľstva "idioti", len z dôvodu ich politického názoru (Jetotak deklaruje, že je súčasťou Mond diplomatique, články z neho  sú zverejňované na papieri v Pravde a ja neviem kde všade, takže to nie je nejaká stránka "extrémistov", že nie, ale oficiálne masmédia). Okrem toho možno dehonestovať klientov komerčných masmédií, bez ohľadu na škodu, ktorú im to prinesie? Takže možno označiť za idiotov napríklad poslúcháčov či spolupracovníkov akéhokoľvek rádia či televízie.

         Havran a nejakí ďalší idioti z Fun Rádia

... som dedičným príslušníkom sprisahania. Sprisahania ľudí, ktorí odmietajú, aby sa vo voľbách používala otázka pôvodu - Tu sa autor dištancuje nielen od sionizmu - politického židovského extrémizmu - ale aj vôbec od židovstva izrealského typu. Nehovorte mi, že sa tá veta dá chápať inak. On predsa nie je nevzdelaný hlupák.

Denne konšpirujem proti myšlienke, že jeden národ a kultúra sú prekážkou emancipácie druhého a že existujú kultúrne hierarchie - A tu je skôr humor. Niekto, vzdelaný v tzv. humanitných vedách a teda aj histórii, popiera, že národy a kultúry vždy boli a sú prekážkou emancipácie jeden druhému? To sa nedá vyvsetliť ináč, iba ako najhrubšia neúprimná lož. A ta druhá časť - že neexistujú kultúrne hierarchie? A písanie politických článkov je čo iné, ak nie kuľtúrna konfrontácia a teda tvrdenia, že jedna kuľtúra je horšia, ako druhá? A čo iné, ak nie definovanie absolútnej kultúrnej hierarchie je odsudzovanie do pekla "idiotizmu" a akýchkoľvek iných izmov každého, kto sa čo len trocha viac vzdiali od postojov pána Havrana?

Áno, som súčasťou takého sprisahania a cítim sa v ňom výborne - Áno, pán Havran, ste súčasťou takého sprisahania a cítite sa v ňom zatiaľ výborne.

Lebo nechcem žiť v na kontinente, kde všetky cesty vedú do Auschwitzu. - Všetky cesty vedú do Auschwitzu od skončenia svetovej vojny - odvtedy je toto slovo súčasťou nového politického náboženstva. To my, pán Havran, a určite je nás väčšina, to my nechceme žiť na kontinente, kde všetky cesty vedú do Auschwitzu a dúfame, že sa to zmení čim skôr.

Ale buďme pozitívni. Pán Havran sa mení, už neraz obrátil kabát, kedysi som aj ja mal na jeho Jetotaku blog ( s jeho osobným súhlasom, jedinou podmienkou bolo, že si zmením nick, hm, veď iný nick mám aj tu ), kedysi to bol tzv. ľavičiar, tzv. humanista, kedysi nielen písal schovaný doma, ale raz skončil aj na chodníku (viď foto - odvtedy sa na ulici schováva za známe ksichty, ako napríklad Beňová a podobne, a hlavne, teraz sa už necháva políciou chrániť).

   extrémista užívajúci si rovnocennú policajnú kultúru