ľudstvo

Prevoz imigrantov z Afriky do Európy je vo výraznej miere platený Američanmi. Túto informáciu poskytol redakcii Direkt člen Abwehramtu, spravodajskej agentúry rakúskej armády.

Termín „oikofobie“ (oikos – řecky domácnost, phobia – strach, neodpovídající skutečné hrozbě) zavedl filosof Roger Scruton. V českém prostředí ji definoval Rudolf Kohoutek jako „záporné životní pocity, strach, odpor až averze a nenávist vůči vlastnímu domovu, vlasti, národní kultuře a duchovnímu dědictví vlastní společnosti“. Tato porucha osobnosti se velmi často vyskytuje v kombinaci s xenofilií (chorobným přeceňováním cizího). Komplementarita oikofobie - xenofilie je podobná např. komplementaritě bulimie – anorexie.

Nekritických xenofilov typu slovenského Roberta Mihalyho alebo českého Milana Kohouta treba poslať do rúk odborníkov. Oni a im podobní súputnici protestov dnešných dní stratili pud sebazáchovy.

Merateľné IQ schopnosti nie sú v žiadnom prípade meradlom kvality človeka, ale tieto empirické štatistické rozloženia odrážajú okrem IQ aj mnoho iných charakterových a povahových dedičných čŕt. Napríklad schopnosť koncentrácie, schopnosť ovládať sa, neagresívnosť a schopnosť správať sa eticky - všetko toto je spojené s dedičnými mentálnymi schopnosťami populácie.

Zdá se, že v Německu pomalu, ale jistě začíná občanská válka. Situace s azylanty je neúnosná a když jsem četla zkušenosti Čechů žijících v Německu, zůstala jsem v šoku. 

V kravskom lajne žili dva červíky, otec a syn. Vyhrabali sa na povrch a syn hovorí:
- Otec, čo je to také pekné zelené okolo nás?
- To je trávička, synku.
- A otec, a čo je to modré, čo tam ďalej tak pekne žblnkoce?
- To je potôčik, synak.

Německá mainstreamová média tento týden informovala o dramatických výsledcích studie Hamburského světového hospodářského institutu (HWWI), podle níž má Německo poslední desetiletí nejmenší porodnost na světě, tedy je na tom dokonce hůře než Japonsko, jež je už léta předkládáno jako ukázkový přípa

Politická debata vo verejnoprávnej televízii má slúžiť na vysvetlenie a konfrontáciu názorov pozvaných hostí. V dnešnej "O 5 minút 12" , ktorou témou boli "utečenci" hrnúci do Európy, sa stretli Kaliňák a Sulík.

Je nepísaným - a možno aj písaným, neviem - pravidlom, že smetiareň musí každý víkend vyprodukovať tému, ktoré umožní diskusným zeleným mužíčkom (platiacim si zo sadomasochistických pohnútok - inak sa to nedá vysvetliť - prístup k takzvanému prémiovému obsahu online kontajnera) vášnivo prepytujem diskutovať. Top témami sú buziveselky okorenené adopciami dietok homosexuálmi, sexuálna výchova na školách a ako pápež ojebal Bezáka. Autormi sú obvykle všelijakí bratislavskí pošukovia, ktorí nám predvádzajú svoje myšlienkové pózy á la plechový Šóne Náci na korze, s cieľom presvedčiť nás, akí sú skvelí. Spektrum osvedčených tém tento raz rozšírila akási Borušovičová. Podľa toho, čo popísala, ide o osobu silne hysterickú. Už Freud pri tejto nepríjemnej diagnóze radil ako účinnú podpornú terapiu facku. Preto nečudo, že si za tému zvolila "Bijete deti? Zaslúžia si a inak sa nedá?". A k nej strašidelný obrázok ako z pokračovania Mlčania jahniat.

Nie, to som nepovedal ja, to povedal teologický marxista Michal Havran. Je to jeho slovník a sú to jeho slová plné nenávisti, ktoré vnáša medzi ľudí. Úrodu bude žať aj on sám.